Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/71/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010964 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512010964.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej v trestnej veci obžalovaného G. G., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, odsek 3 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/164/2012 z 13. marca 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. G., nar. XX.XX.XXXX v X., bytom X., V. X, prechodne bytom T.Á. Z. Č.. XX, X., t.č. vo väzbe v inej veci u z n á v a v i n n ý m, ž e dňa 22.02.2012 v čase asi o 24.00 hod v Bratislave na Z. ulici pred zadným vchodom do bytového domu č. 11 prepadol poškodenú I. X. a to takým spôsobom, že ako sa vracala domov, tak túto prenasledoval niekoľko metrov a keď stála poškodená pred zadným vchodom do obytného domu, tak ju oslovil a následne po krátkom dialógu, využijúc situáciu, keď poškodenej zazvonil mobilný telefón, hodil jej na hlavu handru (tričko zn. UMBRO) a zaútočil na ňu, pri spoločnom zápase poškodenej vytrhol z ruky mobilný telefón zn. HTC Wildfire SA 510e, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 200,- Eur, pri tomto zápase sa však podarilo poškodenej obvineného uhryznúť do prstu na ruke a vďaka tomu sa obvinenému vyšmyknúť, keď bola poškodená od obvineného ďalej, tak na tohto začala naliehať, aby odišiel, načo obvinený tejto povedal, že odíde, ak mu dá 10 Eur načo poškodená vybrala z vaku peňaženky bankovku v hodnote 10,- Eur, túto zo strachu pred tým, že bude obvinený pokračovať v útoku hodila na zem smerom k obvinenému, ten si bankovku zobral a spýtal sa poškodenej, či mu nedá ďalších 10 Eur za čo jej vráti mobilný telefón, pričom z terasy bytového domu zakričal na obvineného P. Š. so slovami, aby poškodenej vrátil telefón a že už zavolal políciu, načo obvinený z miesta činu ušiel aj s mobilným telefónom poškodenej smerom na X. ulicu, čim uvedeným konaním spôsobil poškodenej I. X., nar. XX.XX.XXXX celkovú škodu 210,-Eur, pričom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T 204/00 zo dňa 08.11.2000 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2 To/41/01 zo dňa 10.04.2001, právoplatného dňom 10.04.2001, bol okrem iného odsúdený aj za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a podľa § 234 ods. 1, § 35 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. mu bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol roka ( tri a pol roka), podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do II. (druhej)nápravnovýchovnej skupiny, trest vykonal dňa 06.01.2003, a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T 63/05 zo dňa 11.10.2006, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To 105/06 zo dňa 09.01.2007, právoplatného dňom 09.01.2007, bol okrem iného odsúdený aj za ločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a podľa § 188 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem rokov), podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, trest vykonal dňa 27.11.2011, t e d a proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a dokonal trestný čin lúpeže podľa § 188 Tr. zák. a už bol za takéto trestné činy, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, č í m s p á c h a l zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zák. s poukazom na § 47 ods.2 Tr. zák. za to sa o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/164/2012 z 13.03.2013 bol obžalovaný G. G. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c/, odsek 3 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - dňa 22.02.2012 v čase asi o 24.00 hod v Bratislave na Z. ulici pred zadným vchodom do bytového domu č. 11 napadol poškodenú I. X. a to takým spôsobom, že ako sa vracala domov, tak túto prenasledoval niekoľko metrov a keď stála poškodená pred zadným vchodom do bytového domu, tak ju oslovil a následne po krátkom dialógu a v rámci spoločného zápasu, kedy sa podarilo poškodenej obvineného uhryznúť do prstu na ruke a vďaka tomu sa poškodenej podarilo vyšmyknúť, po ktorom zápase jej obvinený zobral zo zeme mobilný telefón značky HTC Wildfire SA 510e, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 200,- Eur, keď bola poškodená od neho ďalej a začala na neho naliehať aby odišiel. obvinený jej povedal, že odíde ak mu dá 10 Eur načo poškodená vybrala z peňaženky bankovku v hodnote 10,- Eur a túto hodila na zem smerom k obvinenému, ktorý si bankovku zobral, pýtal od nej ďalších 10,-Eur za ktoré je vráti mobilný telefón. Z terasy bytového domu zakričal na obvineného P. Š.D., aby poškodenej vrátil telefón a že zavolal políciu, na čo obvinený z miesta činu ušiel aj s telefónom smerom na X. ulicu, čim spôsobil poškodenej I. X., nar. XX.XX.XXXX škodu 210,-Eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.02.2012 sp. zn. 0T/41/12 právoplatný dňa 15.02.2012 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Za to bol obžalovanému G. G. podľa § 212 odsek 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., Z. XX škodu vo výške 10 €. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania konštatoval, že s rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením sa nie je možné stotožniť. Konštatoval, že súd síce vykonal všetky potrebné dôkazy pre dostatočné oboznámenie sa s prejednávanou vecou, ale tieto nesprávne právne vyhodnotil a následne predmetný skutok nesprávne právne posúdil, čoho výsledkom bolo upravenie skutkovej vety oproti obžalobe ako aj zmena pôvodnej právnej kvalifikácie. Poukázal na objektívnu stránku zločinu v kontexte s výpoveďou obžalovaného, ktorý popieral spáchanie skutku a ďalej využil svoje právo a nevypovedal, pričom zásadný zlom podľa prokurátora nastal v záverečnej reči, kedy obžalovaný uviedol, že je pravda, že sa nachádzal na tom mieste, ale poprel, že by ju lúpežne prepadol, poškodená sa sama začala brániť, ani nevedel pred čím, pripustil, že zápasili, ale ako tam zápasili, tak jej vypadla taška a z nej telefón, ktorý bol na zemi, tak ako to vypovedal svedok Š., ktorý videl telefón zvoniť na zemi v taške. Priznal, že od poškodenej pýtal peniaze, ale aj ten telefón tam najskôr nechal a až potom sa preň vrátil. Prokurátor dal do pozornosti všetky výpovede poškodenej I. X., na podklade ktorých zastáva názor, že obžalovaný jednoznačne využil situáciu, kedy jej zazvonil telefón a poškodená sa začala sústrediť na to aby ho vybrala z tašky a prijala hovor, obžalovaný k nej pristúpil a hodil jej cez hlavu tričko zn. UMBRO, ktoré bolo zaistené do trestného konania. Následne začal medzi obžalovaným a poškodenou zápas, počas, ktorého jej obžalovaný z ruky vytrhol mobilný telefón, pričom uvedené skončilo až potom čo poškodená obžalovaného uhryzla do prsta na ruke, ktorou jej chcel zakryť ústa, aby nekričala, obžalovaný podmieňoval svoj odchod z miesta činu, keď mu poškodená dá 10,-Eur, podmieňoval aj vrátenie mobilného telefónu, ktorý už mal po útoku v ruke a disponoval ním, keď mu poškodená dá ďalších 10,- Eur, na čo mu poškodená uviedla, že nemá už ďalšie peniaze a neustále ho žiadala nech odíde. Poškodená na hlavnom pojednávaní zdôraznila, že mobilný telefón obžalovanému nepodávala, obžalovaný ho ani nezdvíhal zo zeme, ale pred napadnutím ho držala v ruke a po napadnutí a následnom zápase ho držal v ruke už obžalovaný, čiže došlo k odňatiu mobilného telefónu z dispozície poškodenej obžalovaným a to za použitia násilia ako aj za pomoci trička, ktoré hodil poškodenej cez hlavu a týmto sa snažil uviesť ju do stavu bezbrannosti. S poukazom na vyššie uvedené rozobral aj výpoveď svedka Š.. Konštatoval, že mu nie je známe akými úvahami sa riadil súd, keď uvedenú pasáž o začiatku útoku ako aj o uvedenom tričku vypustil z upravenej skutkovej vety, a tiež konaním obžalovaného, po samotnom útoku na poškodenú a zmocnení sa jej telefónu sa súd absolútne nezaoberal, pričom bez akejkoľvek logickej úvahy rozdelil celý skutok útoku obžalovaného a zmocnenia sa telefónu poškodenej ako aj následného vylákania 10,- Eur na dva skutky v jednočinnom súbehu, pričom predmetné konanie mohlo vykazovať znaky trestného činu vydierania, čím sa súd vôbec nezaoberal. Okresný prokurátor konštatuje, že - v súdom upravenej skutkovej vete absentuje logická nadväznosť konania obžalovaného a poškodenej, - považuje za absolútne nepriliehavé použitie ustanovenia podľa § 36 písm. 1/Tr. zák., pretože obžalovaný sa k trestnému činu ako bol žalovaný prokuratúrou (zločin lúpeže) nepriznal a svoje konanie neoľutoval, - v osobe obžalovaného v zmysle oboznámeného registra trestov a obsahov znaleckých posudkov je ťažko očakávať nápravu. V kontexte uvedených skutočností má za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, či už v prípravnom konaní ako aj pred súdom na hlavnom pojednávaní a rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku. S prihliadnutím na jednoznačný a nemenný obsah výpovedí svedkyne -poškodenej I. X., svedka P. Š., zabezpečený spisový materiál ako aj vyššie uvedenú argumentáciu má zato, že obžalovaný svojím konaním nepochybne naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku zmenil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného G. G. vinným skutkovo i právne ako je uvedené v obžalobe a tohto odsúdi podľa § 188 ods. 1, § 47 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na verejnom zasadnutí zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov odvolania okresného prokurátora z 28.05.2013 a týmto navrhuje vyhovieť. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Poškodená s výrokom o náhrade škody vyslovila súhlas. Obžalovaný právom záverečného návrhu a posledného slova predniesol: „Čo sa týka konfliktu medzi mnou a poškodenou ja som chcel v tom dome prespať, nezápasil som s ňou preto, že by som jej chcel zobrať mobil. Poukazujem, na jej výpoveď z hlavného pojednávania kedy uviedla, že nevie ako sa ten mobil dostal do mojich rúk len som ho mal zrazu v ruke. Dávam do pozornosti výpoveď svedka Š., ktorý uviedol, že ma videl ako som mobil vybral z tašky, ktorá bola na zemi a odišiel som preč a potom som sa vráti a telefón som zobral. Ja popieram lúpežné prepadnutie poškodenej, je pravda, že som s ňou zápasil, ale ani som nevedel, že má mobil pri sebe. Navrhujem odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.“ Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. K výroku o vine Odvolací súd po preskúmaní dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu zastáva názor, že rozsudok trpí vadami, nakoľko okresný súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny záver o právnej kvalifikácii protiprávneho konania žalovaného v obžalobe. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, dôkazy následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil, pričom podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne posúdil konanie obžalovaného a následne nesprávne ustálil právnu kvalifikáciu skutku. Prvotne je potrebné uviesť, že na obžalovaného G. G. bola dňa 20.12.2012 podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zák. Zo strany okresného súdu bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného G. G., poškodenej- svedkyne I. X., svedkov P. Š., W. V., G. T., K. O., výsluchom znalcov G.. T.. J. W. L.. a T.. Q. X. a oboznámením a prečítaním listinných dôkazov. Obžalovaný G. G. počas celého prípravného konania ako aj hlavného pojednávania odmietol k veci vypovedať dôvodiac tým, že skutok nespáchal, telefón nikomu nepredával a z toho dôvodu odmietol aj konfrontácie s poškodenou I. X. a svedkom W. V.. Je pravdou, že obrat v jeho postoji k prejednávanej veci nastal pri záverečnej reči, kedy uviedol, že sa na danom mieste v uvedenom čase nachádzal, ale rozhodne poprel, že by poškodenú prepadol. Uviedol, že slečna sa začala brániť sama, on ani nevie čomu a pripustil, že spolu zápasili. K telefónu uviedol, že tento poškodenej vypadol z tašky, najskôr ho tam nechal a potom sa pre neho vrátil, ležal na zemi, zodvihol ho a odišiel. Pripustil, že od poškodenej pýtal peniaze - 10 €. Poškodená- svedkyňa I. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, na svojich výpovediach zotrvala aj pri konfrontácii s obžalovaným a jednoznačne tvrdila, že obžalovaný G. G. je tou osobou, ktorá ju napadla. K priebehu skutku uviedla, že jej pri vchode do domu zazvonil v taške mobil, obžalovaný jej cez hlavu prehodil handru, spolu zápasili, podarilo sa jej ho uhryznúť, pustil ju a vtedy už mal v ruke jej mobilný telefón. Vo všetkých svojich výpovediach potvrdila, že s páchateľom zápasila (čo v záverečnej reči potvrdil aj samotný obžalovaný) a zotrvala na tom, že svoj mobil držala v ruke, po zápase ho v ruke mal už obžalovaný a zobral ho. Pri zápasení ona pohrýzla páchateľa do prsta. Zhodne popísala, že páchateľ sa jej snažil ústa zapchať rukou, žiadal od nej peniaze a zo strachu mu dala sumu 10 €, pričom pýtal aj ďalšie peniaze, ktorými podmieňoval vrátenie mobilu. Ku skutku vypovedal aj svedok P. Š., ktorý potvrdil, že uvedeného večera počul ženský výkrik a keď sa pozrel z terasy domu ku garážam videl ženu a muža a zakričal, že volal políciu. V prípravnom konaní (4 mesiace po skutku) vypovedal, že po tom ako počul ženský výkrik, prešiel vzdialenosť asi 5 metrov k okraju terasy a videl ako muž drží dievča, ktorým trhal a lomcoval, strhol jej tašku z pleca, po jeho upozornení, muž dievča ihneď pustil a do jej tašky hodil mobil, ktorý svietil a tento zase z tašky vybral a utiekol s ním preč. K rozporom vo výpovediach uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádzal v prípravnom konaní si v tom čase určite viac pamätal. Čo sa týka svedka W. V. tento v prípravnom konaní popísal muža, ktorý mu predal mobilný telefón a k tomuto dodal, že mal zranený prst a na hlavnom pojednávaní k popisu páchateľa uviedol (poukazujúc na obžalovaného), že nevie, „asi je to on, ja si to nepamätám“. Svedok G. T. si v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní už nič nepamätal. Znalec G.. T.. J. W. L.. na hlavnom pojednávaní k obžalovanému uviedol: „Trvám na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu, tak ako som uviedol v posudku číslo 35/2012, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli. Závery znaleckého posudku sa týkajú v prvom rade osobnosti obžalovaného, kde som zistil antisociálnu poruchu osobnosti, pričom intelekt nie je významnejším spôsobom vo vzťahu k prípadu pre ktorý bol znalecký posudok vyhotovený, poškodený. Obžalovaný sa dobre orientuje v známych mechanizmoch, ktoré mu pomáhajú zabezpečiť si osobné potreby. Celkovo však tieto mechanizmy nie sú adaptívne vo vzťahu k akceptovateľným sociálnym mechanizmom. Motivačné pozadie konania je tvorené výlučne základnými potrebami a uspokojovanie takých základných potrieb je dominantným znakom hodnotového systému obžalovaného. Čo sa týka agresivity obžalovaný nevykazuje známky agresivity, ktorá by bola samoúčelná. V kontexte prípadu a štúdia spisového materiálu obžalovaný používa agresivitu v najnutnejšom rozsahu pre dosiahnutie svojich potrieb. Z hľadiska možnej resocializácie uvádzam, že v osobnosti obžalovaného nachádzam znaky, ktoré by za istých ideálnych okolností mohli viesť k adaptácii na bežný život, pričom je však vysoko pravdepodobné, že pokiaľ obžalovaný nenájde iné formy vedúce k uspokojovaniu základných životných potrieb, tak bude v doterajšej činnosti smerujúcej k zabezpečovaniu základných potrieb sociálne neakceptovateľným spôsobom, tak bude v takomto spôsobne pokračovať. Ako podklad pre psychiatrický posudok som nezistil žiadne znaky svedčiace pre závažné duševné ochorenie alebo znaky svedčiace pre organické poškodenie mozgu, pričom dôsledky sú obsahom psychiatrického znaleckého posudku. ...Pokiaľ obžalovaný po výkone trestu nenájde iný spôsob základnej obživy, tak bude pokračovať v trestnej činnosti...“. Znalkyňa T.. Q. X. k znaleckému posudku na pojednávaní uviedla: „...obžalovaný nie je duševne chorý, ide o abnormne štruktúrovanú osobnosť, kde v povahových odlišnostiach dominujú disociálne rysy, je to trvalá úchylka, alebo povahová odlišnosť, čo je charakteristické tým, že jeho osobnosť je nevyvážená, je ľahostajný k okoliu, neochotný rešpektovať požiadavky okolia. Pokiaľ sa týka subjektívnej nekritickosti, nepripustenia si vlastnej viny, ide o jeho vnútorný postoj a presvedčenie, že je nevinný a v zmysle tohto ani nebude akceptovať prípadný trest, ktorý mu môže byť uložený. V tomto kontexte vystupoval aj pred nami ako nevinný, že on nič neurobil. Ukladá vinu každému - hyperkritickosť voči okoliu, len on nie je vinný. Dosť ťažko je u neho predpokladať, že by mal na neho trest odňatia slobody výchovný účinok, keďže ako sme už konštatovali aj v znaleckom posudku napriek tomu, že opakovane sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti a boli mu takého tresty ukladané, zjavne to nemalo na neho nejaký prevýchovný vplyv. Je v tejto situácii veľmi ťažko predpokladať ako sa bude správať ďalej, pretože jeho správanie môže v týchto intenciách pokračovať ďalej, alebo sa môže úplne zmeniť.“ Na podklade takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konanie obžalovaného posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. S úpravou skutku ako aj zmenou právnej kvalifikácie sa odvolací súd nestotožňuje a argumenty okresného prokurátora prezentované v dôvodoch odvolania považuje za správne a opodstatnené. Krajský súd obhajobu obžalovaného, že poškodená sa začala brániť bez príčiny považuje za nevierohodnú a rovnako pochybne vyznieva aj tvrdenie, že mobilný telefón poškodenej z tašky vypadol, tento na mieste najskôr nechal a potom sa pre neho vrátil. Oproti výpovedi obžalovaného stojí nemenná výpoveď poškodenej- svedkyne I. X. a podporne aj svedkov P. Š. a W. V.. Krajský súd vo vzťahu k týmto svedkom nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal pochybovať o hodnovernosti ich tvrdení. Krajskému súdu sa žiada doplniť, že menovaní vypovedali na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy. Je potrebné dodať, že obžalovaný sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Pri výsluchu poškodeného - svedka sa tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní uplatňujú osobitné pravidlá uvedené v § 131 ods.3, § 265 až § 267 Tr. por. V prvom rade svedok vypovedá pod prísahou, že bude vypovedať pravdu a vedome nič nezamlčí. Pred prísahou je svedok upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Pri posudzovaní skutkového stavu sa preto kladie dôraz na dôkaz výsluchom svedka, ako na najdôležitejší dôkazný prostriedok. Pre výrok o vine podporne vyznievajú aj listinné dôkazy a znalecké posudky, zápisnica o obhliadke miesta činu (čl.133), kde sa našlo na zemi tričko, ktoré poškodená označila ako vec, ktorú jej páchateľ pri skutku prevliekol cez hlavu, ako aj zápisnica o vydaní veci a vrátení veci (čl.184 a 186), z ktorých je zistiteľné, že W. V. vydal mobilný telefón zn. HTC Wildfire, ktorý bol vrátený poškodenej I. X.. Krajský súd po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja ako je žalovaný. Teda odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody odvolania okresným prokurátorom, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil konštatujúc, že obžalovaný G. G. svojim konaním naplnil znaky trestného činu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. tak ako je uvedené v obžalobe. V kontexte s uvedeným krajský súd dáva do pozornosti závery znaleckých posudkov znalcov G.. T.. J. W. L.. a T.. Q. X.. Z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyplýva: Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Zhodne ako okresný prokurátor tak aj nadriadený súd na podklade vykonaných dôkazov konštatuje, že obžalovaný G. G. sa svojim konaním dopustil žalovaného trestného činu tj. zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. K druhu a výmere trestu V nadväznosti na výrok o vine, ktorým krajský súd uznal obžalovaného G. G. vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zák. usúdil, že je potrebné trest ukladať podľa zásady „trikrát a dosť“ a trestná sadzba je trest odňatia slobody na doživotie alebo na 25 rokov. V zmysle zásady „trikrát a dosť“ sa uplatňuje obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie pri súčasnom splnení zákonom ustanovených podmienok. Tieto podmienky spočívajú predovšetkým v tom, že súd odsudzuje páchateľa za niektorý z trestných činov taxatívne uvádzaných v ods. 1 § 47 Tr. zák. (medzi ktorými je zaradený aj zločin lúpeže podľa § 188 Tr. zák.) a zároveň v tom, že páchateľ bol už za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom posledné odsúdenie sa musí vzťahovať na dokonaný trestný čin a predchádzajúce dve odsúdenia môžu byť aj v štádiu pokusu. Táto zásada je zameraná na prísnejší postih recidivistov, pričom v odôvodnených prípadoch bude možné za splnenia podmienok uvedených v§ 39 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložiť trest vo výmere 25 rokov. S poukazom na prechodné ustanovenie § 437 ods. 5 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. sa vzťahuje aj na takú osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za podmienky, že osoba spáchala ďalší trestný čin, ktorý je uvedený v § 47 Tr. zák. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 300/2005 tj. po 01.01.2006. Teda použitie zásady „trikrát a dosť“ oprávňuje potrestať páchateľa, ak spáchal ďalší (tretí) trestný čin po nadobudnutí účinnosti zákona č. 300/2005 Z.z. tj. po 01.01.2006, pričom za predchádzajúce dva trestné činy bol dvakrát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, trestom na doživotie s tým, že trest odňatia slobody na 25 rokov môže uložiť len vtedy, ak sú splnené podmienky v § 39 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. K splneniu vyššie uvádzaných podmienok odsúdenia za dva predchádzajúce trestné činy na nepodmienečný trest odňatia slobody a spáchania ďalšieho trestného činu, ktorý je uvedený v § 47 Tr. zák. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 300/2005 tj. po 01.01.2006 krajský súd dáva do pozornosti nasledovné: - odsúdenie Okresným súdom Bratislava V z 08.11.2000 sp. zn. 3T/204/2000 za trestný čin podľa § 9 ods. 2 § 247 ods.1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák., §234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, ktorý vykonal 04.06.2001, - odsúdenie Okresným súdom Bratislava V z 11.10.2006 sp. zn. 4T/63/2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 09.01.2007 sp. zn. 3To/105/2006 za trestný čin podľa § 247 ods. 2 pís. a/ Tr. zák., §234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý vykonal 27.11.2011. Podľa názoru krajského súdu trest doživotia možno uložiť ak možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená. K uvedenému je potrebné dodať, že príčetnosť obžalovaného v čase skutku, štruktúru jeho osobnosti a možnosti jeho nápravy skúmali znalkyne z odboru zdravotníctva - odvetvia psychiatrie a znalec z odboru psychológie. Súdni znalci z odboru zdravotníctva - psychiatrie T.. Q. X. S.. a T.. J. V. S.. uviedli nasledovné závery: U obžalovaného G. G. nezistili žiadnu duševnú chorobu ani duševnú poruchu, ktorá by mala podstatný vplyv na jeho rozpoznávacie či ovládacie schopnosti. Podľa znalkýň sa u neho jedná o niečo odlišné povahové vlastnosti, ktoré sa fixovali a ustálili v priebehu rozvoja jeho osobnosti a ktoré sú spoločensky nežiaduce. Tieto tzv. disociálne rysy osobnosti motivujú všetko jeho jednanie aj protispoločenskú činnosť, mohol v čase spáchania trestného činu svoje konanie ovládať, pričom porucha ovládacích a rozpoznávacích schopností nebola zistená. Konštatovali, že obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania čo mu rozumové schopnosti umožňujú, ale povahové vlastnosti- subjektívna nekritickosť, nepripustením si vlastnej viny a hyperkritickosť voči okoliu budú prekážkou. Nezistili podklady pre tvrdenie, že by bol obžalovaný bezprostredne nebezpečný pre spoločnosť a preto nenavrhli ochranné psychiatrické liečenie. Nebola zistená ani závislosť od návykových látok. Z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného vyvodili záver, že je ťažko predpokladať, že by mal trest odňatia slobody na neho výchovný účinok a na hlavnom pojednávaní znalkyňa T.. Q. X. dodala, že je veľmi ťažko predpokladať ako sa bude správať ďalej, pretože jeho spáchanie môže pokračovať v týchto intenciách ďalej. V kontexte s uvedeným krajský súd dopĺňa, že v čase rozhodovania v predloženej trestnej veci sa obžalovaný G. G. nachádzal vo väzbe z dôvodu vznesenia obvinenia pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Znalec z odboru klinická psychológia G.. T.. J. W. L.. hodnotil osobnosť obžalovaného G. G. ako simplexnú, nezrelú, pravdepodobne mierne depravovanú v dôsledku závislosti od psychoaktívnych látok, hodnotový systém orientovaný na zabezpečenie elementárnych potrieb. Znalec u obžalovaného za primárny považuje cieľ získať vec, násilie je sekundárne ako sprievodný jav s tým spojený. Konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že ide o páchateľa, ktorý patrí k racionálnemu typu, je pravdepodobné, že pokiaľ neprebehne kvalitný resocializačný proces je vysoká pravdepodobnosť recidívy. Tu je potrebné zdôrazniť osobitne významné vyjadrenie znalca k prognóze resocializácie, ktorý k tomuto uviedol, že osobnosť obžalovaný je nositeľom potenciálu pre možnú reálnu reštrukturalizáciu doterajšieho spôsobu života a v prípade, že sa tak nestane, nie je možné vylúčiť recidívu, ktorej prirodzenou súčasťou je násilný charakter trestnej činnosti a súhrnom konštatoval, že existuje potenciál pre resocializáciu obžalovaného a podľa znalca je vysoká pravdepodobnosť nápravy i trestom odňatia slobody nižšieho ako 25 rokov. Krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami okresného prokurátora a preto uzatvára, že odvolanie bolo podané dôvodne. Na podklade uvedenej možnosti úspešnej resocializácie za splnenia určitých podmienok má krajský súd za to, že boli splnené podmienky na uloženie trestu vo výmere dvadsaťpäť rokov, ktorý trest súd považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Odvolací súd preto na podklade odvolania prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a na podklade ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného G. G. uznal vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanému v zmysle zásad ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. uložil za súdený trestný čin lúpeže trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, pričom je presvedčený, že uložený trest je už sám o sebe dostatočne prísnym na to, aby splnil svoj účel ako z hľadiska generálnej, tak i individuálnej prevencie trestu a je dostatočným i na to, aby spoločnosť prijala takýto trest z hľadiska istého zadosťučinenia a morálneho odsúdenia páchateľa. Pritom nemožno prehliadnuť, že podľa znalcov prognóza resocializácie obžalovaného môže byť úspešná a preto nepristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody na doživotie. Krajský súd rozhodol aj v otázke zaradenia obžalovaného pre účely výkonu trestu a to tak, že ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.), nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je citované vo výroku rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.