Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/263/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512200043 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512200043.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, a v právnej veci plnoletej P. Q., K.. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - H. Q., bytom Bratislava, U. XX, zast. JUDr. Danielom Sadákom, advokátom, AK Bratislava, Židovská 5, a otec - Q. Q., bytom O., U. XX, v súčasnosti bytom Bratislava, Rovniankova 12, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 3/2012-134 zo dňa 13.03.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zveril maloletého Q., K.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť platiť na jeho výživu od 03.01.2012 sumu XXX € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého. Zročné výživné za obdobie od 03.01.2012 do 28.02.2013 v sume X.XXX,XX € povolil súd matke splácať v XX € mesačných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od apríla 2013. Vo zvyšku sa návrh otca zamietol, konanie o návrhu matky zastavil a konanie vo veci plnoletej P., K.. XX.XX.XXXX zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pričom mal preukázané, že za súčasného stavu sú o otca lepšie podmienky pre zabezpečenie výchovy maloletého Q.. Názor maloletého Q. zobral súd prvého stupňa do úvahy v zmysle § 43 ods. 1 Zák. o rodine a § 100 ods. 3 O.s.p.. Výšku vyživovacej povinnosti určil súd s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ako aj odôvodnené potreby maloletého. Uviedol, že povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené deti nie len prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor. Súd prvého stupňa vychádzal z odporúčania kolízneho opatrovníka a určiť výživné v súlade s návrhom otca vo výške XXX € mesačne, ktorá sume je primeraná veku a potrebám maloletého, nie je v žiadnom prípade nadštandardná, pričom matka nijakým spôsobom neosvedčila, že nie je spôsobilá takto určené výživné platiť. Otec žiadal určiť výživné 3 roky spätne, ktorému návrhu súd prvého stupňa nevyhovel v zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine, keď nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie takéhoto výživného. Ak si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu v dostatočnej miere je nevyhnutné podať návrh na začatie konanie čo najskôr. Splátky výživného povolil súd prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Konanie o návrhu matky na zverenie maloletého Miroslava do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súd prvého stupňa zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu. Konanie týkajúce sa plnoletej P. súd prvého stupňa zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Odvolanie podala v časti určenia výživného a zročného výživného. Uviedla, že je dlhodobe nezamestnaná, je evidovaná na Úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá podporu, nemá prostriedky ani na vlastnú existenciu. Do odchodu plnoletej dcéry P. zo spoločnej domácnosti zabezpečovala všetky potreby o dcéru, po vecnej stránke. Súd prvého stupňa nezohľadnil zárobkové možnosti otca, u matky nezohľadnil skutočnosť, že výpadok jej príjmu kompenzovali jej rodičia pravidelnou finančnou výpomocou, ktorá však skončila v novembri 2012 a v čase vynesenia rozsudku už neexistovala. Trvalé zamestnanie sa jej nepodarilo zabezpečiť, krátkodobé brigády na dohodu v predajni obuvi s nízkym zárobkom nezabezpečovalo jej prežitie, takže je nútená si na živobytie požičiavať a zadlžovať sa. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude určené výživné vo výške XX € mesačne, pričom zročné výživné jej bude povolené splácať v XX € mesačných splátkach. Otec uviedol na odvolanie matky, že matka už dlhodobe neprispieva ani na výživu staršej dcéry, o syna sa viac ako 3 roky nezaujíma, z domu ho vyhodila. Uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol správne, navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P 23/12-178 zo dňa 10.04.2013 bolo rozvedené ich manželstvo, bola uzavretá rodičovská dohoda podľa, ktorej bol maloletý Miroslav zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou XXX € mesačne. Opravného prostriedku proti rozhodnutiu sa vzdali. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako správne, pričom poukázala na to, že otec do rozhodnutia súdu zabezpečoval starostlivosť o maloletého Q., túto zabezpečoval od 03.01.2012 a určené výživné vo výške XXX € vzhľadom na vek a potreby maloletého a tiež vzhľadom na možnosti a schopnosti oboch rodičov je primerané. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Matka v odvolaní neuviedla žiadne námietky, ktoré by mohli mať vplyv na iné posúdenie vyživovacej povinnosti voči maloletému. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou každého rodiča, je to zákonné právo každého dieťaťa, rodič túto povinnosť musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Výška výživného tak, ako bola stanovená súdom prvého stupňa zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pričom odvolací súd prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť rodičov k P. K.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.