Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/473/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512201443 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512201443.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: O. I.W., I. J. X, I., proti odporcovi: Slovenská X., Y. A. K. S., S. S. Z. X, I., F. Y. XX.XXX,- €., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného S. I. K., Y. B. XX. F. XXXX, Č..D.. XXC/XX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia XX.XXX,- €. titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušníkov Z. Y., ktorého sa dopustili v súvislosti s jeho kontrolou ako cyklistu dňa XX.XX.XXXX na B. Q.. K. I. tým, že zasiahli do jeho práv občana a jeho právom chránených záujmov, nerešpektovali Ústavu SR a iné právne normy, správali sa nečestne a ľstivo ku škode občana, proti ktorému vykonávali priestupkové konanie a ich konaním mu vznikla škoda, ktorá mu však nebola nahradená v rámci predbežného prerokovania nároku zo strany Ministerstva vnútra SR. Za nesprávny úradný postup u Z. D. navrhovateľ považoval to, že ho v zmysle platných právnych predpisov nevyzval na vyšetrenie k požitiu alkoholu pred jazdou, ale sa ho len vypytoval, či pil alkoholický nápoj pred jazdou alebo počas jazdy a pýtal sa, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške a či je ochotný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom krvi; priestupku sa mal dopustiť tým, že jazdil v protismere, pričom do úradného záznamu napísal, že meral rýchlosť, a teda mal by existovať videozáznam o tom, že jazdil na bicykli v protismere, pričom Z. D. taktiež napísal, že viedol bicykel a napísal aj, že nemal reflexné prvky na oblečení, čo však nebola pravda. Ďalej podpráporčík Kopčo tvrdil, že cítil pach alkoholu z jeho úst, on je však chorý na cukrovku, o čom má aj záznamník a je všeobecne známe, že dych cukrovkára je cítiť po acetóne. Neskôr prebehlo na dopravnom inšpektoráte správne konanie, ktoré viedla E.. M., ktorá sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že viedla správne konanie v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb., bol uznaný vinným z toho, že nerešpektoval výzvu policajta, hoci sám policajt tvrdil, že sa len vypytoval, či požil alkohol, bola mu uložená pokuta XXX,- €. za konanie, ktoré nie je priestupkom; zmarila uplatňovanie jeho procesných práv k jeho škode, keď nemohol klásť otázky svedkom; neodstránila závažné rozpory vo výpovedi obvineného a príslušníka polície; nezaoberala sa jeho návrhom na vykonanie dokazovania, v rozpore so zákonom prerušila konanie a počas prerušenia konania v rozpore so zákonom vypočúvala svedkov; nevykonala ani ohliadku jeho oblečenia za účelom zistenia, či mal na oblečení reflexné prvky; taktiež uznala, že došlo aj k nedodržaniu lehoty z dôvodu nečinnosti. Proti rozhodnutiu E.. M. podal opravný prostriedok, o ktorom bolo vedené konanie na Krajskom dopravnom inšpektoráte, v rámci ktorého E.. D.Á. sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že sa stotožnila s tým, že za „výzvu“ je možné považovať „otázku“; uviedla, že z videozáznamu z miesta udalosti je dostatočne preukázané, že reflexné prvky na odeve neboli dostatočne zreteľné; nevzala do úvahy viaceré skutočnosti zrejmé z videozáznamu; uviedla, že bol dňa XX.XX.XXXX upovedomený o konaní výsluchu svedkov, ktorí sa konal XX.XX.XXXX, avšak nevysvetlila, prečo svedkovia neboli vypočutí na ústnom pojednávaní; nezaoberala sa ani tým, že videozáznam bol v rozsahu jednej minúty a 6 sekúnd, pričom jeho komunikácia s policajtom D. mala trvať cca dvadsať minút a celá mala byť nasnímaná. Výšku požadovanej nemajetkovej ujmy odôvodňoval ustálenou súdnou praxou, keď napr. J.E. Z. bola priznaná nemajetková ujma XXX.XXX,- Sk za nezákonný odposluch telefónu políciou a on bol poškodený tým, že mu hrozí pokuta XXX,- €., zápis do karty vodiča, za spáchanie priestupku, ktorý nespáchal a za skutok, ktorý nebol priestupkom; je dehonestovaná jeho česť, dôstojnosť a dobré meno, musí stále chodiť na prejednávanie priestupku, musel podať žalobu na Krajský súd v Bratislave proti rozhodnutiu Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Bratislave. Zo spisu Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajské dopravného inšpektorátu, odboru výkonu služby Č.: D.-Z.-B.-K.-XXXX/XXXX bolo zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zistené, že dňa XX.XX.XXXX F. XX.XX G.. I. na B. Q.. K. I. kontrolovaný navrhovateľ, ktorý mal porušiť ustanovenia §§ 3/2/c, 4/1/A, 55/1, 2 s poukázaním na § 137/2/B zák.č. 8/2009 Z.z., čím spáchal priestupok podľa § 22/1/A, K zák.č. 372/1990 Zb.; tohto priestupku sa mal dopustiť tak, že ako cyklista jazdil s bicyklom pri ceste v protismere, bez osvetlenia bicykla, nemal na sebe reflexnú vestu, cyklista sa odmietol podrobiť dychovej skúške aj lekárskemu vyšetreniu na zistenie požitia alkoholických nápojov pred jazdou a na prednej strane uvedenej správy pri „poučeniu som porozumel“ je uvedené „nemal som možnosť sa k veci vyjadriť“ a nečitateľný podpis. Ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že rozkazom o uložení sankcie vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, Okresným dopravným inšpektorátom zo dňa XX.XX.XXXX Č.. F.-Z.-XXXX/V-F.-XXXX bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená sankcia XXX,- €.; proti tomuto rozkazu navrhovateľ podal odpor a rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát rozhodol, že navrhovateľ sa dopustil uvedeného priestupku a uložil mu pokutu XXX,- €.. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu - Krajským riaditeľstvom PZ, Krajským dopravným inšpektorátom, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX. Y. S.: D.-Z.-B.-K.-XXXX/X tiež zistil, že na základe protestu prokutátora bolo rozhodnutie o prerušení konania o priestupku navrhovateľa vedené na prvom stupni zrušené pre jeho nezákonnosť. S poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 5 a s poukazom na ust. § 420 ods.1 Obč. zákonníka dospel k záveru, že orgány, ktoré rozhodovali o konaní navrhovateľa, nepostupovali vždy v súlade s platnými právnymi predpismi, ale navrhovateľ, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že by mu týmto konaním vznikla škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s konaním správneho orgánu. Poukázal na to, že navrhovateľ nežiadal, aby súd konštatoval porušenie práva, ale požadoval len náhradu nemajetkovej ujmy v sume XX.XXX,- €., ktorej priznanie ničím relevantným nepreukázal. Tvrdil, že postupom správneho orgánu bol šikanovaný, v dôsledku čoho vzbudil u neho pocit menejcennosti, frustrácie, dehonestácie jeho osobnosti a v okruhu svojej rodiny sa stal terčom posmechu, tieto svoje tvrdenia však nepreukázal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení uviedol ako dôkaz len uznesenie o prerušení priestupkového konania a ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v priestupkovom spise neuviedol a len všeobecne konštatoval, že orgány PZ SR nepostupovali vždy v súlade s platnými právnymi predpismi, ale nekonkretizoval v čom zasiahli orgány PZ SR do práv občana a jeho zákonom chránených záujmov. Ďalej namietal, že súd na pojednávaní nevykonal dôkazy v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a to rozhodnutie o priestupku zo XX.XX.XXXX, úradný záznam Y. XX.XX.XXXX, rozhodnutie o odvolaní zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie o proteste prokurátora z XX.XX.XXXX, tieto dôkazy ani nevyhodnotil, či orgány polície konali v súlade alebo v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb.. Nesprávne súd prvého stupňa podľa jeho názoru postupoval, keď odmietol vykonať dôkaz oboznámením priestupkového spisu W. X. A.., ktorý odmietol vyšetrenie na požitie alkoholu pred jazdou a bol postihnutý ako vodič motorového vozidla len pokutou XXX,- €. a nebol mu zadržaný vodičský preukaz; zamietol tiež vykonať dôkaz „inštrukcia Z. Z. O. S.“ a taktiež odmietol ako dôkaz fotografie z policajného videozáznamu, kde je vidieť postavenie policajného vozidla a občana, taktiež je jasne vidieť oblečenie občana s reflexnými pruhmi. Bez vykonania týchto dôkazov nemožno zistiť skutkový stav a posúdiť, či orgány polície rešpektovali čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Uviedol, že z rozhodnutia o priestupku zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že je stíhaný za priestupok, ktorého sa mal dopustiť tým, že nerešpektoval výzvu policajta Z. D. k vyšetreniu na požite alkoholu pred jazdou, avšak v úradnom zázname zo dňa XX.XX.XXXX Z. D. potvrdil, že vodiča nevyzval k vyšetreniu na požitie alkoholu, len sa ho vypytoval, či pred jazdou pil a pýtal sa ho na ochotu podrobiť sa vyšetreniu dychovou skúškou a taktiež vo svojej svedeckej výpovedi dňa XX.XX.XXXX Z. D.F. potvrdil, že vodiča nevyzval, iba sa ho vypytoval a napriek tomu E.. M. ho uznala vinným v rozhodnutí o priestupku s odôvodnením, že otázky policajta sa rozumejú ako jasná výzva. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že je stíhaný za skutok, ktorý nie je priestupkom. Súd prvého stupňa však nemal záujem zistiť skutkový stav veci. Uviedol, že navrhol, aby súd zabezpečil od odporcu z videozáznamu vyhotovenie fotografií aby bolo vidieť, vzájomné postavenie vozidla polície a občana, čo mal on oblečené, ako aj skutočnosť, či na mieste je krajnica alebo nie, súd prvého stupňa však tento dôkaz nevykonal a týmito skutočnosťami sa nezaoberal. Namietal, že súd prvého stupňa napriek tomu, že mal k dispozícii celý priestupkový spis, nevykonal na pojednávaní dôkazy o tom, že v správnom konaní neboli vypočutí svedkovia Z. D. a spol.. Súd prvého stupňa neodôvodnil nevykonanie týchto dôkazov a nesprávne dospel k záveru, že on neuniesol dôkazné bremeno. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú údajným nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými je nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal, že by mu v danej veci vznikla v príčinnej súvislosti s konaním príslušného správneho orgánu škoda. Uviedol, že navrhovateľ požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ale nárok na jej náhradu ničím relevantným nepreukázal. Taktiež nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi žalovanou istinou označenou ním ako nemajetková ujma a postupom príslušníkov Policajného zboru. Ďalej poukázal na ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že nemajetková ujma v peniazoch sa uhrádza v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné uspokojiť ju inak, pričom výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote; závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z uvedeného vyplýva, že pojem škoda zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, avšak navrhovateľ nepreukázal na základe akých skutočností dospel k výške nemajetkovej ujmy XX.XXX,- €., ktorá mu mala byť spôsobená údajným nesprávnym úradným postupom. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval pri oboznamovaní sa s dôkazmi a pri ich vyhodnocovaní v súlade s platnou právnou úpravou. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy XX.XXX,- €. titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušníkov Policajného zboru, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že by mu konaním a postupom príslušníkov Policajného zboru vznikla škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s týmto konaním, pričom správne poukázal na to, že navrhovateľ návrhom na začatie konania nežiadal, aby súd konštatoval porušenie práva, ale požadoval len náhradu nemajetkovej ujmy v sume XX.XXX,- €., avšak vznik nemajetkovej ujmy v takejto výške žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. S týmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. sú: vznik škody, nesprávny úradný postup a existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Uvedené zákonné podmienky musia byť splnené súčasne a ich splnenie musí preukázať navrhovateľ, pretože sporové súdne konanie sa spravuje zásadou prejednacou, čo znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania, a teda povinnosťou navrhovateľa v občianskom súdnom konaní je nielen tvrdiť rozhodujúce skutočnosti z hľadiska použitia hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť účastníka - navrhovateľa a to zamietnutie návrhu, pre neunesenie dôkazného bremena. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci preto, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pretože súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a nie je teda povinný vykonať všetky nimi navrhnuté dôkazy, ale je oprávnený posúdiť všetky dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom, ktoré z týchto dôkazov vykoná. V rámci rozhodovania o návrhoch účastníkov konania na vykonanie dokazovania, súd nevykoná ako nadbytočné tie dôkazy, ktoré neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne významných rozhodujúcich skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa síce preukázala právne významná skutočnosť, v konaní však už skôr preukázaná inými dôkazmi , ktoré neboli spochybnené; súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené alebo sa vykonať nedajú. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval poukazom na prípad J. Z., ktorej bola priznaná nemajetková ujma za nezákonný odposluch telefónu políciou, avšak samotným poukazom na tento prípad nie je žiadnym spôsobom preukázané aká škoda alebo nemajetková ujma vznikla navrhovateľovi v danom prípade, v čom spočíva a aká je jej výška. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že mu hrozí pokuta a zápis do karty vodiča za spáchanie priestupku, ktorý nespáchal a za skutok, ktorý nebol priestupkom. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že v priestupkovom konaní bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu, bola mu uložená pokuta XXX,- €., pričom rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní, ktoré navrhovateľ napáda a považuje za nesprávne, nemožno však preskúmavať v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy a navrhovateľ nepreukázal, že by tieto rozhodnutia boli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo je zákonnou podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na nesplnenie tejto základnej podmienky, ktorou je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom, a vzhľadom na to, že v tomto konaní súd nemôže preskúmavať správnosť týchto rozhodnutí, nemožno vykonať ani dôkazy navrhovateľom navrhnuté a to fotografie z policajného videozáznamu, priestupkový spis W. X., a ďalšie listinné dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol za účelom preukázania nesprávnosti a nezákonnosti vydaných rozhodnutí, ktorými bol uznaný zo spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta, keď tieto rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Navrhovateľom navrhnuté dôkazy aj odvolací súd posúdil ako nadbytočné a dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď tieto ďalšie dôkazy nevykonal, pretože nie sú spôsobilé preukázať skutočnosti právne významné pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože sa týkajú rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní, ktoré súd v tomto konaní nie je oprávnený zrušiť alebo zmeniť. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že postupom príslušníkov Policajného zboru bola dehonestovaná jeho česť, dôstojnosť a dobré meno, že v dôsledku ich konania sa u neho vzbudil pocit menejcennosti, frustrácie a stal sa terčom posmechu v okruhu svojej rodiny, o týchto skutočnostiach navrhovateľ nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, a to ani listinný, napr. lekársku správu a nenavrhol ani vypočuť žiadnych svedkov na tieto okolnosti. Taktiež nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu za účelom preukázania výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru. Keďže preukázanie vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy je základným zákonom stanoveným predpokladom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a na preukázanie tejto skutočnosti, navrhovateľ nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a aj z toho dôvodu nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, ktoré podľa názoru navrhovateľa mali preukázať nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru, pretože samotné preukázanie konkrétneho nesprávneho úradného postupu nepostačuje pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, keď pre priznanie tohto nároku musia byť splnené zároveň aj ďalšie zákonom stanovené podmienky a to škoda, ktorej vznik a výšku musí preukázať navrhovateľ, a taktiež existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, o ktorej skutočnosti taktiež zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľa. Uvedené ďalšie dve zákonom stanovené podmienky navrhovateľ v konaní nepreukázal. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p., keď zo zápisnice o pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd oboznámil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný F. Z. K. I. K., F. Y. B. XX.XX.XXXX, rozhodnutie o priestupku F. Z. K. I. K., F. Y. B. XX.XX.XXXX, rozhodnutie o prerušení konania F. Z. I. K., F. Y. B. XX.XX.XXXX, rozhodnutie o odvolaní D. Z. D. Y. B. XX.XX.XXXX, rozhodnutie o proteste prokurátora F. Z. I. K., F. Y. B. XX.XX.XXXX, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - upovedomenie A. S. Z. Z. F. Y. B.Ň. XX.XX.XXX, úradný záznam zo dňa XX.XX.XXXX, správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spis D. Z. D. Č.. D.-Z.-B.-K.-XXXX/XXXX a ďalej zo zápisnice vyplýva, že po poučení účastníkov podľa § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, navrhovateľ uviedol, že skutok, ktorý popísal v návrhu, korešponduje s vykonanými dôkazmi. Z tohto vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že uvedené dôkazy boli riadne vykonané, a preto odvolací súd jeho námietky uvedené v odvolaní posúdil ako účelové. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol vyjadrenia účastníkov, vyhodnotil vykonané dôkazy, vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a zistený skutkový stav posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., a teda svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a preto odvolací súd námietky navrhovateľa týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, posúdil ako nedôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé na základe akých dôkazov a z akých dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.