Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/529/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512203253 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512203253.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícka ul. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: H. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. X, U., zastúpený opatrovníčkou D. R., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie istiny 35,82 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. marca 2013, č.k.: 6C 80/2013-33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nevyhovel námietkam navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal na to, že pokiaľ osoba vstupuje do konania ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy nerozhoduje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva a momentom, kedy súdu doručí písomné podanie o tom, že do konania vstupuje, alebo to oznámi na pojednávaní, od tohto momentu vystupuje v konaní ako vedľajší účastník. Uviedol, že vzhľadom na to, že Združenie je právnickou osobou zriadenou na základe konkrétneho zákona, ktorej predmetom činnosti je ochrana v platnom znení, súd nerozhoduje o prípustnosti jej vstupu do konania. Účelom Združenie je ochrana práv spotrebiteľa, a preto vedľajší účastník nemusí preukazovať v konaní existenciu právneho záujmu na výsledku konania. Vyhodnotil námietky navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania ako nedôvodné, nakoľko zákon sám pripúšťa, aby organizácia s predmetom činnosti ochrana práv spotrebiteľa mohla do súdnych konaní vstupovať a podieľať sa na ochrane práv účastníka konania - spotrebiteľa. Nepovažoval za potrebné, aby sa v tejto veci obrátil na Ústavný súd SR podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a konanie prerušil z dôvodu, že účasťou vedľajšieho účastníka v konaní nedochádza k porušovaniu ústavných práv účastníkov. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o pripustení vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa do konania nepripúšťa, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nesprávne sa vysporiadal s dôvodmi neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka uvedenými v jeho námietke podanej dňa 21.01.2013. Svoje odvolanie ďalej odôvodnil tým, že Združenie sa na základe nie úplne jednoznačného zákona o slobodnom prístupe k informáciám dostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, čím sú mu sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa účastníka konania. Tieto osobné údaje Združenie získava len na základe vstupu do konania, bez ohľadu na stanovisko účastníka konania, na ktorého sa osobné údaje vzťahujú, pričom v tejto súvislosti dodal, že súhlas osoby s nakladaním s osobnými údajmi je striktne vyžadovaný, pričom takýmto súhlasom dotknutej osoby Združenie nedisponuje, i napriek tomu, že podľa § 49 a nasl. zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov je nakladanie s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby prísne sankcionované. Vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že ak súd pripustí vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka do súdneho konania bez súhlasu dotknutej osoby (v tomto prípade odporcu), umožní tak Združeniu disponovať s osobnými údajmi dotknutej osoby, čím dochádza k porušeniu práv garantovaných a zakotvených v čl. 9 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch. V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Podľa § 26 ods. 5 O.s.p. môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže stúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uvedený výklad sa neprieči doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (viď napríklad jeho rozhodnutia vo veciach sp.zn. 3Cdo 319/2009 alebo 5Cdo 201/2004), ani konštantnej judikatúre (R 57/2009) spočívajúcej na právnom závere, že vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania a že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Výklad, ktorý v preskúmavanej veci podáva dovolací súd, iba: 1. pripomína, že súd musí vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom (viď tiež ďalej) upovedomiť o procesnom úkone fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, 2. zdôrazňuje, že súd musí mať za každých okolností jasno v otázke, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník (vstupujúci do konania z vlastnej iniciatívy) v konaní podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas s vedľajším účastníctvom, 3. dodáva, že súd musí vždy zákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný (resp. neprípustnosť namietajúci) procesný úkon účastníka konania. Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p., široké možnosti uplatnenia ochrany práv, za účelom ktorej boli zriadené. Právnické osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa môžu napríklad vykonávať prieskumy, vyhodnocovať presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, sledovať implementáciu spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, iniciovať rokovania a činnosti ovplyvňujúce legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov, vydávať periodiká a publikácie zaoberajúce sa spotrebiteľskou politikou, skúšať výrobky a uverejňovať skúseností z vlastnej činnosti, prevádzkovať konzultačné a poradenské kancelárie, organizovať vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa. Na základe plnomocenstva môžu tiež zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi, na základe súhlasu spotrebiteľa a dodávateľa môžu sprostredkovať riešenie sporov medzi nimi pri vybavovaní reklamácií. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv, je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej - ktorej právnickej osoby a logickým predpokladom efektívnosti ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1. sa dôsledne oboznámi so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, 2. nebude paušálne vstupovať („nanucovať sa") do všetkých jej známych konaní, v prípade ktorých by mohla pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.), 3. vstúpi len do tých konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho, koho chce v konaní podporovať a kto má byť v zmysle zákona objektom ochrany - spotrebiteľa. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, ako ten, ku ktorému sa vedľajší účastník pridružil alebo druhý účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Zákon neustanovuje dokedy je potrebné nesúhlas so vstupom prejaviť, preto je možné nesúhlas prejaviť až do skončenia konania. O návrhu na nepripustenie vedľajšieho účastníka rozhoduje súd uznesením. Odvolanie proti takémuto uzneseniu je prípustné. Ak je návrhu na nepripustenie vedľajšieho účastníka vyhovené, môže proti takémuto uzneseniu podať odvolanie vedľajší účastník a ak takémuto návrhu vyhovené nebolo, odvolanie môže podať účastník, ktorý námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka podal. V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu a nie oznámením vstupu do konania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, je právnickou osobou, predmetom činnosti ktorej je ochrana spotrebiteľských práv podľa hore uvedeného zákona, možnosť ktorej vystupovať v konaní ako vedľajší účastník je daná konkrétnym zákonným ustanovením (§ 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že nevyhovuje námietkam navrhovateľa proti vstupu do konania, pretože bola námietka neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesená, je súd povinný rozhodnúť o prípustnosti, resp. neprípustnosti vedľajšieho účastníka do konania. V danom konaní mal teda súd prvého stupňa rozhodnúť o pripustení resp. nepripustení vedľajšieho účastníka do konania. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že týmto rozhodnutím umožní vedľajšiemu účastníkovi oboznamovať sa so skutočnosťami osoby odporcu a zvolením takéhoto postupu by došlo k porušeniu zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane utajovaných osobných údajov, táto podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodná, pretože takáto námietka neprípustnosti vstupu do konania by mohla byť relevantná, iba vtedy ak by bola vznesená dotknutou osobou, t.j. odporcom. Zo zreteľom na uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne o pripustení, resp. nepripustení vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.