Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/594/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208708 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512208708.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: NOVBYT, s.r.o., Hálkova 11, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, Štúrova 13, Bratislava, proti odporkyni: P. I., W. Q.Š. X, W., o zaplatenie 314,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.7.2013, č.k. 43C/114/2012-53, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 314,88 eur s príslušenstvom. Na základe späťvzatia návrhu súd prvého stupňa uznesením č.k. 43C/224/2012-42 zo dňa 6.2.2013 konanie zastavil, navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok v sume 11,87 eura a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/179/2013-47 zo dňa 28.3.2013 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (výrok o trovách konania) zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 3.5.2012 a k úhrade sumy vo výške 937,84 eura zo strany odporkyne došlo až dňa 17.12.2012 (teda 7 mesiacov po podaní návrhu). Uviedol, že žalovaná istina predstavovala nedoplatok za mesiac apríl až december 2011 vo výške 314,88 eur. Úroky z omeškania za jednotlivé neuhradené zálohové platby celkovo predstavovali od počiatku omeškania odporkyne až do zaplatenia sumu 40,06 eur. Zo zaplatenej sumy boli navrhovateľovi uhradené aj trovy konania - s ohľadom na vrátenie časti súdneho poplatku za podanie návrhu, zvyšná časť tohto poplatku vo výške 6,63 eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby celkovo v sume 117,12 eur, t.j. 3 x 24,90 eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomný návrh na vydanie platobného rozkazu, späťvzatie návrhu) a 3 x režijný paušál vo výške 7,63 eur, vrátane 20% DPH. Celkovo tak z odporkyňou uhradenej sumy 937,84 eura bola navrhovateľovi z titulu predmetu tohto konania uhradená suma 478,69 eur a zvyšná časť vo výške 459,15 eur bola použitá na úhradu nedoplatku vzniknutého po podaní tohto návrhu tak, ako uviedol navrhovateľ. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nakoľko odporkyňa dňa 17.12.2012 uhradila sumu vysoko prevyšujúcu žalovanú istinu aj s príslušenstvom, vrátane trov konania, navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko by priznaním náhrady trov, ktoré už boli odporkyňou uhradené, došlo k duplicitnému plneniu. Mal za preukázané, že v danej veci boli odporkyňou uhradené okrem istiny a príslušenstva aj trovy konania uplatnené navrhovateľom, teda navrhovateľovi nárok na ich priznanie zanikol. Uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľovi prizná náhradu trov konania vo výške 135,62 eura tak, ako bola vyčíslená v späťvzatí návrhu na začatie konania zo dňa 31.12.2012. Poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/238/2007, podľa ktorého: „Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu“. Uviedol, že nárok na náhradu trov konania je v zmysle citovaného rozhodnutia nárokom procesným a až rozhodnutím súdu o priznaní trov konania vzniká jednému účastníkovi konania voči druhému účastníkovi konania pohľadávka. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o priznaní trov konania začína plynúť lehota na plnenie a až uplynutím lehoty na plnenie určenej v rozhodnutí o priznaní trov konania sa stáva táto pohľadávka splatnou. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu trov konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu a teda rozhodnutie o priznaní trov konania má konštitutívnu povahu. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na Uznesenie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 14Co/20/2003, v zmysle ktorého : „Zaplatenie trov konania pred rozhodnutím súdu, ktorým sa konanie končí, účastníkom, ktorý by mal povinnosť ich podľa konečného rozhodnutia podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. zaplatiť, nezbavuje súd povinnosti o nich rozhodnúť podľa procesnej situácie, pretože zaplatenie trov konania pred konečným rozhodnutím nemožno považovať za splnenie povinnosti uloženej až týmto rozhodnutím“. Taktiež poukázal na Nález ústavného súdu ČR I.ÚS 3923/11, podľa ktorého: „Trovy konania sa v zmysle § 121 ods. 3 OZ považujú za náklady spojené s uplatnením pohľadávky; pretože však ide o nárok, ktorý má základ v procesnom práve, je výška týchto nákladov spojených s uplatnením pohľadávky kvantifikovaná až (právoplatným) rozhodnutím súdu o priznaní ich náhrady. Rozhodnutie o náhrade trov konania má preto konštitutívny charakter nie len vo vzťahu k vzniku práva na náhradu trov konania, ale i vo vzťahu k ich výške, nakoľko oboje je závislé na rozhodnutí súdu“. Uviedol, že rovnako v odôvodnení uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia sp. zn. 31Cdo/488/2009, uverejnenom pod číslom 146/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, Najvyšší súd ČR uviedol, že „Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu“. Bol toho názoru, že z citovaných rozhodnutí vyplýva, že súd musí o trovách rozhodnúť aj v prípade, ak tieto boli uhradené ešte pred rozhodnutím vo veci samej, inak by navrhovateľ nemal žiaden právny titul na ponechanie si uhradenej sumy. S poukazom na citované judikáty mal za to, že až rozhodnutím súdu o priznaní trov konania vzniká navrhovateľovi právny titul pre prijatie plnenia, ktoré predstavuje trovy konania. Je treba rozlišovať medzi zánikom dlhu jeho splnením, t.j. zaplatením samotnej žalovanej pohľadávky, a medzi zánikom povinnosti zaplatiť trovy konania. Pokiaľ totiž žalovaná pohľadávky v čase podania návrhu na začatie konania existuje, môže s poukazom na § 559 ods. 1 OZ zaplatením zaniknúť. Pohľadávka, ktorá predstavuje trovy konania, ale vzniká až rozhodnutím súdu o priznaní trov konania, a preto nemožno už predtým plniť na neexistujúci dlh a privodiť tak jeho zánik. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 31.12.2012 vzal svoj návrh späť v celom rozsahu z dôvodu, že odporkyňa dňa 17.12.2012 uhradila žalovanú istinu spolu s príslušenstvom ako aj trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V časti trov konania navrhol, aby súd v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. uložil odporkyni povinosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 135,62 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 18,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 117,12 eur za nasledovné úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia ( 24,90 eur + 7,63 eur režijný paušál = 32,53 eur + 20% DPH, t.j. 6,51 eur eur = 39,04 eur), 2/ vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu ( 24,90 eur + 7,63 eur režijný paušál = 32,53 eur + 20% DPH, t.j. 6,51 eur = 39,04 eur), 3/ späťvzatie návrhu na začatie konania (24,90 eur + 7,63 eur režijný paušál 32, 53 eur + 20% DPH, t.j. 6,51 eur = 39,04 eur). Odporkyňa žalovanú istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania, pozostávajúcimi zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia uhradila dňa 17.12.2012. Z predloženého výpisu z účtuje je zrejmé, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 937,84 eur. Táto suma predstavuje uhradenie sumy 478,69 eur z titulu predmetu tohto konania a zvyšná časť vo výške 459,15 eur bola použitá na úhradu nedoplatku vzniknutého po podaní tohto návrhu. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ použil na úhradu žalovanej istiny sumu 314,88 eur, na úhradu úrokov z omeškania sumu 87,31 eur, na úhradu súdneho poplatku sumu 18,50 eur a na úhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby sumu 117,12 eur. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci bol dôvodne podaný návrh pre správanie odporkyne, kedy by mal navrhovateľ právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. (návrh bol vzatý späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy odporkyňou). Odporkyňa zavinila zastavenie konania, na základe čoho bola povinná uhradiť trovy konania navrhovateľa. Odporkyňa si však túto povinnosť splnila dobrovoľne, keď náhradu trov konania v celkovej výške 135,62 eura zaplatila pred zastavením konania. V zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je pre uznesenie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania si odporkyňa splnila povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania; týmto zaniklo právo navrhovateľa na náhradu trov konania a odporkyni nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť mu túto náhradu. V prípade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ukladajúceho odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania napriek skutočnosti, že odporkyňa si uvedenú povinnosť splnila pred rozhodnutím súdu, by totiž existoval exekučný titul tvoriaci podklad exekučného konania a zaväzujúci odporkyňu k totožnej povinnosti. Dobrovoľnému splneniu povinnosti nahradiť trovy konania zo strany odporkyne zodpovedá rozhodnutie v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého sa navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva (nakoľko mal právo na náhradu trov konania, avšak uvedené právo zaniklo dobrovoľným splnením si povinnosti zo strany odporkyne). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté unesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko jej trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.