Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/208/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512213158 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512213158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu T.. Ľ. I.Í., X. X, X., práv. zást. Mgr. Gordana Novomestská, advokátka, AK Bystrická 30, 902 01 Pezinok, proti žalovanému Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, práv. zást. JUDr. Jozef Boledovič, advokát, AK 900 41 Rovinka 578, o vyslovenie neplatnosti uznesenia Zhromaždenia delegátov a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/98/2012-122 zo dňa 21.3.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/98/2012-122 zo dňa 21.3.2013 potvrdzuje. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 79,89 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na náhradu trov konania sumu 501,13 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal proti žalovanému, aby súd vyslovil, že uznesenie č. 35/12 zhromaždenia delegátov Bytového družstva Petržalka - Bratislava, Budatínska 1, IČO: 00 169 765 (žalovaný), je neplatné, pretože je v rozpore s právnymi predpismi. Súd po zistení skutkového stavu a vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa ako člen Bytového družstva Petržalka (ďalej len BDP) a jeho samosprávy číslo 0777 ako zvolený delegát sa zúčastnil rokovania najvyššieho orgánu družstva - zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo dňa 14.4.2012. Súd prvého stupňa mal nepochybne preukázané, že zhromaždenie delegátov bolo riadne zvolané, spolu s pozvánkou mal žalobca doručené všetky materiály, ktorých prerokovanie a schválenie bolo predmetom zvolaného zhromaždenia delegátov (ďalej len ZD). Žalobca sa už pred konaním ZD k nim vyjadroval, počas rokovania ZD bol aktívny a predniesol viaceré návrhy uznesení k predloženým materiálom a bodom programu, čo je zrejmé zo zápisnice z priebehu ZD BDP. Predloženou úplnou prezenčnou listinou, ktorá je prílohou zápisnice zo ZD mal súd preukázané, že ZD bolo v čase jeho otvorenia o 9,00 hod. až do 19,05 hod. uznášaniaschopné, pričom reálna uznášaniaschopnosť bola priebežne zisťovaná zvolenými skrutátormi počas celého dňa 14.4.2012 pred každým dôležitým hlasovaním o jednotlivých bodoch programu v zmysle pozvánky a jeho schválenia uznesením č. 9/12. Uznášaniaschopné bolo ZD i pri hlasovaní o návrhu uznesenia č. 35/12, ktorým boli potrebnou kvalifikovanou väčšinou hlasov oprávnených delegátov schválené nové Stanovy, Rokovací a Volebný poriadok BDP v znení pozmeňujúcich návrhov, spočívajúcich najmä v obsahu schváleného uznesením č. 34/12 na návrh delegáta N.. N. Č.. Iné pozmeňujúce návrhy, z ktorých desať predložil žalobca a jeden delegát G. W. neboli prijaté, ako vyplýva z hlasovania č. 55 až 64. Uvedenými neprijatými návrhmi žalobca navrhol doplniť a upraviť stanovy v niektorých ustanoveniach (podrobne pozri na str. 5 rozsudku) a rokovací a volebný poriadok. Neprijatý bol aj návrh delegáta G. W.. Po hlasovaní o všetkých týchto návrhoch prítomní delegáti pristúpili k hlasovaniu o schválení materiálu „Stanovy, Rokovací a volebný poriadok BDP“. Hlasovanie o tomto uznesení (č. 35/12) bolo vykonané pod č. 66 s výsledkom za: 113, proti: 19, zdržalo sa: 32 v znení: ZD BDP schvaľuje materiál „Stanovy, Rokovací a Volebný poriadok BDP“ v znení pozmeňujúcich návrhov. Z výsledku hlasovania súd nepochybne zistil, že hlasovania sa zúčastnilo spolu 164 delegátov (92,13 % z prítomných delegátov a zároveň 57,54 z celkového počtu oprávnených delegátov). Žalobca na ZD nežiadal o zaprotokolovanie námietky k uzneseniu č. 35/12 do zápisnice, túto námietku oznámil písomne v zákonnej lehote, a to dňa 11.5.2012, čo mal súd za preukázané jednak výsluchom sporových strán a jednak písomnou námietkou, ktorú žalobca súdu predložil v priebehu konania dňa 8.2.2013 v prílohe svojho písomného stanoviska. Námietkou namietal čl. 44 nových Stanov s tým, že schválenie tohto článku je v rozpore s právnymi predpismi, a to ustanoveniami § 233 a 56a Obch. zák.. Podľa obsahu námietky jej dôvodom bola skutočnosť, že prijatím uznesenia č. 35/12 väčšinou hlasov zhromaždených bol znevýhodnený žalobca ako člen družstva. Zároveň poukazoval na znenie § 233 ods. 2 až 4 Obch. zák., kde zákon podrobne uvádza, ako sa určí výška vyrovnacieho podielu pri zániku členstva za konania družstva. Súd po posúdení ustanovenia § 56a ods. 1 a 2 Obch. zák. a jeho aplikovaní na predmetný spor dospel k záveru, že podľa stanov každý delegát má len jeden hlas, teda ani teoreticky nemôže nastať prípad, ktorý predpokladá citované ustanovenie, pretože počet hlasov spoločníka (delegáta) nie je závislý na výške jeho podielu v spoločnosti, a preto takto získaná väčšina hlasov jedného spoločníka neprichádza do úvahy. Skutočnosť, že kvalifikovaná väčšina delegátov hlasovala inak ako žalobca, nemá za následok akékoľvek znevýhodnenie alebo zneužitie práv žalobcu, ktorý disponoval rovnako jedným hlasom ako ostatní delegáti. V tejto súvislosti poukázal i na judikatúru, podľa ktorej uznesenie valného zhromaždenia je v rozpore s dobrými mravmi vtedy, ak väčšinový spoločník proti vôli menšinového spoločníka rozhodne váhou svojich hlasov tak, že menšinového spoločníka zbaví určitých práv, ktoré mu boli garantované spoločenskou zmluvou a naopak sám na úkor menšinového spoločníka získa väčšie práva. Pre úplnosť súd prvého stupňa dodal, že úplné znenie Stanov 2007, teda platné v deň konania ZD, neobsahovali také určenie vyrovnávacieho podielu akého sa žalobca domáhal neúspešne svojimi návrhmi uznesení počas rokovania ZD. Žalovaný neporušil ani ustanovenie § 233, vzhľadom k tomu, že podľa ods. 5 sa odseky 2 až 4 cit. ust. použijú v prípade, pokiaľ stanovy neurčujú inak. Súd prvého stupňa z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný rozpor napadnutého uznesenia č. 35/12 s právnymi predpismi, žalobu zamietol ako nedôvodnú. Ďalšími námietkami žalobcu vznesenými počas konania, teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 242 Obch. zák. sa súd nezaoberal, nakoľko je viazaný návrhom a v danom prípade i určenou lehotou, v ktorej je možné námietky rozšíriť, a to len do jedného mesiaca od doručenia písomnej námietky žalovanému. Žalobca podal návrh v posledný deň lehoty, preto na rozšírenie návrhu nemal už žiaden priestor a tiež je viazaný pri podaní návrhu obsahom a rozsahom písomnej námietky. Na záver súd prvého stupňa poukázal na judikatúru NS SR o právnej povahe uznesenia valného zhromaždenia tak, že nie je právnym úkonom, a preto jeho neplatnosť nie je možné posudzovať podľa ustanovení Obč. zák. o neplatnosti právnych úkonov. Námietka žalobcu, že ZD nebolo ukončené prijatím uznesenia o jeho skončení, a preto musí byť zvolané náhradné alebo vykonané náhradné hlasovanie, je neopodstatnená a tak isto námietka o tom, že odborným výkladom pred hlasovaním boli delegáti manipulovaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a nesúhlasí s odôvodnením rozsudku. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.3.2013 vyňal časť výpovede právneho zástupcu žalobcu, ktoré boli diktované, ale v písomnom vyhotovení zápisnice už chýbali. Namietal, že súd prvého stupňa sa výlučne zaoberal obsahom námietky podanej na predstavenstvo družstva a ktorá bola predmetom žalobného návrhu podaného dňa 11.6.2012. Vôbec však nepreskúmaval námietky podané dňa 8.2.2013 s odôvodnením, že tieto boli žalobcom vznesené až počas konania, teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 242 Obch. zák.. Žalobca namietal v prvej námietke proti zneniu č. 44 nových stanov, ktorý je v rozpore s § 233 Obch. zák.. Tvrdil, že po hlasovaní č. 66 časť delegátov opustila zhromaždenie a schôdza nebola schopná uznášania, a preto neskončila prijatím uznesenia, t.j. malo byť zvolané náhradné ZD alebo vykonané náhradné hlasovanie (čl. 23 Stanov). Ďalej uviedol, že žalovaný nepredložil prezenčné listiny spôsobom, aby ich žalobcu mohol skontrolovať. Ďalej poukázal na to, že ďalším dôvodom podania žalobného návrhu boli námietky proti zneniu čl. bod 7 (zánik členstva), ktoré znenie je v rozpore s § 231 Obch. zák. a s čl. 20 Ústavy SR. Ďalej namietal novú úpravu čl. 44 (majetkové vysporiadanie s členom) a čl. 45 bod 2 stanov. Uviedol, že výška vyrovnávacieho podielu nemôže byť v rozpore so zákonným znením. Taktiež čl. 28 bod 3 nových stanov, ktoré zlúčilo funkciu delegáta a predsedu samosprávy je v rozpore s čl. 30 Ústavy SR. Uviedol, že názor súdu prvého stupňa, že námietky je potrebné vzniesť počas plynutia prekluzívnej lehoty nie je správny, pretože keď znenie stanov je v rozpore so zákonom, tak námietky možno vzniesť bez časového obmedzenia. Namietal i výšku priznanej náhrady trov konania, a to za úkon právnej pomoci - ďalšia porada s klientom. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní opakuje skutočnosti a dôvody údajnej neplatnosti uznesenia ZD, ktoré uvádzal už pred súdom prvého stupňa a ktoré už súd posúdil ako podklad pre napadnutý rozsudok. Neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal vadnosť napadnutého rozsudku. V konaní nebolo preukázané, že uznesenie 35/12 v rozsahu podanej námietky by bolo v rozpore s právnymi predpismi. Ďalšími námietkami podanými po uplynutí prekluzívnych lehôt sa súd správne nezaoberal. Neplatnosť uznesenia ZD možno uplatňovať výlučne postupom upraveným v Obch. zák. (§ 242), t.j. podaním námietok a podaním žaloby, pričom zákonom stanovené lehoty majú charakter prekluzívnych lehôt. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa §§ 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní odvolací súd uvádza, že podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 242 Obch. zák. mohol žalobca (člen) vznášať ďalšie námietky. Podľa ustanovenia § 242 Obch. zák. na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. V druhej vete cit. ustanovenia sú stanovené podmienky, za ktorých môže člen podať návrh súdu tak, že musí požiadať o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktoré uznesenie prijala alebo oznámiť námietku predstavenstvu do jedného mesiaca od konania členskej schôdze. Podľa tretej vety citovaného ustanovenia potom plynie ďalšia jednomesačná lehota na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti na súd. Obe jednomesačné lehoty majú charakter prekluzívnych hmotnoprávnych lehôt a žiadosť o zaprotokolovanie, či oznámenie námietky predstavenstvu je podmienkou existencie nároku. Odvolací súd vzhľadom na obsah tvrdenia žalobcu v odvolaní uvádza, že preklúzia je spôsob zániku práva uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty, výslovne stanovenej zákonom, ak v nej nebolo právo uplatnené. Z obsahu predloženého spisu nesporne vyplýva, že žalobca vo svojej námietke namietal znenie čl. 44 stanov prijatých uznesením 35/12 (vyrovnávací podiel), a to rozpor s § 233 a 56a Obch. zák.. Zhromaždenie delegátov sa konalo 14.4.2012 a žaloba bola podaná 12.6.2012 v rozsahu vznesenej námietky. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď na ďalšie námietky žalobcu vznesené počas konania pred súdom (8.2.2013) už neprihliadal, pretože právo žalobcu vzniesť a uplatniť námietku zaniklo plynutím času. Odvolací súd sa stotožnil i s právnym názorom súdu prvého stupňa o právnej povahe uznesenia z valného zhromaždenia (zhromaždenie delegátov), že nie je právnym úkonom, a preto jeho platnosť nie je možné posudzovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov. Neplatnosť uznesenia ZD súd môže posudzovať iba na základe dôvodov, ktorých sa dovoláva žalobca v zákonnej prekluzívnej lehote. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, že v konaní nemal možnosť overiť prezenčné listiny, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že tieto sú založené na listoch číslo 93 až 106 súdneho spisu v kópii a ich pravosť overil súd po oboznámení sa s originálom, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa správne posúdil i to, že ani teoreticky nemôže v danej veci nastať prípad predpokladaný ustanovením § 56a Obch. zák.. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na precízne a výstižné zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý proces nie je povinnosť súdu rozhodnúť vo veci tak, aby boli splnené očakávania a predstavy jedného z účastníkov o výsledku sporu. Z tohto hľadiska poukazuje, že tvrdenie žalobcu o neúplnosti, resp. nezaprotokolovaní jeho prednesu v zápisnici zo dňa 21.3.2013 (l.č. 111) je nedôvodné. Žalobca síce v odvolaní neuviedol, akú rozhodujúcu okolnosť súd nezaprotokoloval (ani nepožiadal o opravu zápisnice), ale z jej znenia je zrejmé, že súd v konaní postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a pri prednese návrhu, ktorý bol v súlade s písomným uviedol č.l. 50-53 súdneho spisu, na ktorých listoch sa písomné vyjadrenie nachádza. V časti trov konania žalobca podal odvolanie proti úkonu, ktorý súd nepriznal, a preto odvolací súd sa týmto nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalovanému. Žalovanému v odvolacom konaní vznikli trovy za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré si uplatnil vo výške 60,07 eur, 7,81 eur režijný paušál + 20% DPH, čo je spolu 79,89 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalovaného. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.