Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Tos/137/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010171 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1513010171.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci odsúdeného C. G. - U. R. F.., pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5Nt/7/2013 z 2.7.2013, na neverejnom zasadnutí konanom 19. novembra 2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného C. G. - U., nar. X.X.XXXX v Y., na povolenie obnovy konania podaného v jeho prospech, v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V, vedenej pod sp. zn. 4T 52/2006 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5Nt/7/2013 z 2.7.2013 bolo rozhodnuté tak, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. súd povoľuje obnovu konania v trestnej veci odsúdeného C. G. - U., nar. X.X.XXXX v Y., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 12.9.2007 sp. zn. 4T 52/06 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 4.3.2008 sp. zn. 3To 99/2007 pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku a to v prospech odsúdeného C. G. - U.. Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 12.9.2007 sp. zn. 4T 52/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 4.3.2008 sp. zn. 3To 99/2007 vo výroku o treste. Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa svoje uznesenie odôvodnila tým, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS. 106/2011 je v danom prípade obligatórnym dôvodom na to, aby súd konal o obnove konania a tento je možné aplikovať per analogiam na ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorý v čase ukladania trestu odsúdenému upravoval tzv. asperačnú zásadu, ktorej spôsob výpočtu a navyšovania dolnej a hornej hranice bol obdobný, dokonca ešte prísnejší ako spôsob ukladania asperovaného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorého ustanovenia sa nález týka. Opierajúc sa o citovaný nález predsedníčka senátu konštatovala, že ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktoré bolo aplikované pri ukladaní trestu u odsúdeného C. G. - U. bolo použité v znení, ktoré bolo pretransformované do ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. a ktoré bolo nálezom označené za protiústavné, nakoľko nebola rešpektovaná požiadavka primeranosti trestu, pretože toto ustanovenie neumožňovalo súdu, aby bol obžalovanému uložený trest primeraný trestnému činu, za ktorý mu bol ukladaný. Vzhľadom na osobu odsúdeného, ktorý podľa aktuálneho odpisu registra trestov má jeden záznam je možné konštatovať, že tomuto bol uložený neprimerane vysoký trest. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko okresný prokurátor podal proti nemu sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice súdu o verejnom zasadnutí konanom 2.7.2013 (č.l. 17). Sťažnosť odôvodnil písomným podaním zo dňa 28.10.2013 a uviedol v nej, že nesúlad ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s Ústavou s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom nebol Ústavným súdom SR nikdy vyslovený, citované ustanovenie nikdy nestratilo účinnosť v zmysle postupu podľa článku 125 Ústavy SR, teda citovaný nález ústavného súdu v tomto prípade rozhodne nezakladá dôvod na obnovu konania. Zastáva názor, že prípadné analogické použitie nálezu Ústavného súdu SR i na ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s tým, že týmto je daný dôvod obnovy konania je nielen neprípustné, ale i nepriliehavé, nerešpektujúce osobitný charakter obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý spočíva aj v tom, aby stabilita rozhodnutí, právna istota a nemeniteľnosť právoplatných rozhodnutí bola narušovaná len výnimočne, vtedy, ak sú na to splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. sa týka asperačnej zásady v znení obdobnom, ako tomu je pri § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a použitie takejto neprípustnej analógie, navyše v konaní, ktoré bolo právoplatne skončené je podľa názoru prokurátora vylúčené. Aj za predpokladu, že by sa pripustilo, že nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012, ktorý súd cituje v odôvodnení svojho rozhodnutia, bol daný dôvod ku konaniu o obnove aj v prípade, že asperovaný trest odňatia slobody bol uložený podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., stále platí, že existencia predmetného nálezu sama osebe nezaručuje, že v každom prípade, kde bola pri právoplatnom predchádzajúcom odsúdení aplikovaná tzv. asperačná zásada, musí byť aj obnova konania povolená, pretože tú je možné povoliť iba zo zákonných dôvodov ako sú uvedené v § 394 Tr. por. v aplikácii na ten, ktorý prípad osobitne. Okresný súd sa nezaoberal hodnotením pomerov páchateľa, jeho trestnou minulosťou, ani tým, za koľko skutkov a akej závažnosti mu bol predmetný asperovaný súhrnný trest odňatia slobody uložený. V tejto súvislosti poukázal na názor Krajského súdu v Bratislave, kde v uznesení zo 4.3.2008 sp. zn. 3To 99/2007, ktorým bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté, uviedol, že okresný súd uložil obžalovanému trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby za najprísnejší trestný čin, hoci vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného mohol pristúpiť k uloženiu aj prísnejšieho trestu. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že odsúdený C. G. - U. pred uložením predmetného trestu odňatia slobody bol štyrikrát súdne trestaný, z toho dvakrát na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré mu boli postupne ukladané v trvaní tri a štyri roky. Okrem toho odsúdený sa inkriminovanej závažnej trestnej činnosti dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu, opakovane odsúdeného podľa § 187 Tr. zák., tiež ide o preukázané dílera drog, kde tento vyrábal a následne i predával pervitín, či heroín, a to v zistenom rozsahu najmenej 131- krát. Veľmi podstatnou skutočnosťou pri posudzovaní povolenia obnovy konania v predmetnom konaní je aj rozhodnutie okresného súdu Košice III sp. zn. 46T 62/2012 zo dňa 10.6.2012, právoplatné 15.9.2012, kde bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 12.9.2007 sp. zn. 4T 52/06 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 4.3.2008 sp. zn. 3To 99/2007, teda už v tomto prípade nebolo u odsúdeného C. G. - U. použité ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. - asperačná (zostrujúca) zásada. Možno sa domnievať, že v prípade, ak by bol pôvodne uložený súhrnný trest v nižšej výške, súd by v označenom prípade od uloženia súhrnného trestu neupustil, ale tento by primerane zvýšil. Navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Krajský súd v Bratislave, ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti okresného prokurátora preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto predchádzajúce, pričom skonštatoval, že sťažnosť je prípustná (§ 402 ods. 3 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.) a zistil, že sťažnosť podaná okresným prokurátorom je dôvodná. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej trestnej veci prvostupňový súd postupoval nesprávne, keď v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. vyhovel návrhu odsúdeného C. G. - U. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 52/06. Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchanými dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou SR, stráca po 6 mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR - trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/52/2006 z12. 09. 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/99/2007 zo 4.3.2008 bol odsúdený C. G. - U. uznaný za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ , ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený podľa § 187 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do II. nápravnovýchovnej skupiny. Uvedený trest nastúpil dňa 25.7.2008, pričom do výkonu trestu sa mu zarátala väzba od 27.9.2005 do 27.9.2007, odsúdený sa nachádza vo výkone trestu viac ako 7 rokov. Nálezom ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012 bol vyslovený nesúlad § 41 ods. 2 Tr. zák. v texte za bodkočiarkou v znení: „ V § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Dňa 12.3.2013 podal odsúdený C. G. - U. návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 4T/52/2006, v ktorom v podstate poukázal na skutočnosť, že žiada zmenu uloženého trestu, ktorý mu bol uložený podľa vtedy platného § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.22005. Argumentoval pritom nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 28. 11. 2012, ktorý vyslovil, že slová v texte § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou nie sú v súlade s Ústavou SR a dňom vyhlásenia nálezu strácajú účinnosť. Trest, ktorý mu bol uložený považuje za neprimerane prísny. Na odsúdeného C. G. - U. bola podaná obžaloba dňa 27. 03.2006 za skutky spáchané dňa 27.9.2005, pričom podľa Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 bola trestná sadzba za tam uvedené skutky 3 roky až 10 rokov (§ 187 ods. 1, 2 Tr. zák.) a 1 rok až 5 rokov (§ 184a ods. 1 Tr. zák.). Keďže u obžalovaného bola použitá asperačná zásada podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2013, bol mu ukladaný trest v rozpätí 8 rokov a 2 mesiace až 13 rokov a 4 mesiace. K strate účinnosti predpisu, jeho časti alebo ustanovenia v zmysle článku 125 ods. 3 Ústavy SR, respektíve § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení a o postavení jeho sudcov dochádza dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR (ex nunc), nie spätne od nadobudnutia účinnosti dotknutého právneho predpisu alebo jeho zmeny (ex tunc). Účelom inštitútu podľa § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. je však reparácia konkrétnych dôsledkov nastalého a nálezom Ústavného súdu SR odstraňovaného nesúladu právnych predpisov, a to prostredníctvom obnovy konania podľa Trestného poriadku v jednotlivých právoplatne skončených trestných veciach. Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy SR, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. V obnovenom konaní sa potom uplatnia vyššie citované ustanovenia Ústavy SR (čl. 50 ods. 6) a Trestného zákona (§2 ods. 1), ktoré určujú jeho časovú pôsobnosť. To umožňuje, ak rozsudok nebol vykonaný, rozhodnúť v prospech odsúdeného (páchateľa), na základe nálezom Ústavného súdu SR vyvolanej zmeny zákona, aj keď ku nej došlo po spáchaní trestného činu a po odsúdení jeho páchateľa. V danom konkrétnom prípade sťažnostný súd zastáva názor, že okresný súd postupoval nesprávne, keď vyhovel návrhu odsúdeného C. G. - U. na povolenie obnovy konania podanej v jeho prospech podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Je potrebné súhlasiť s argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v písomne vypracovanej sťažnosti v tom smere, že nález Ústavného súdu PL. 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012, publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 428/2012 (čiastka 104) dňa 21. 12. 2012 sa týka len ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006, pričom sa netýka ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 20058, keďže uvedená zákonná norma dňom 31. 12. 2005 stratila účinnosť v zmysle § 439 bod 2 Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006. V tomto kontexte sťažnostný súd, v názorovej zhode s okresným prokurátorom uvádza, že súd nemôže svojvoľne upravovať a aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu na rozsudky uložené podľa zásady uvedenej v § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Išlo by o neprípustné rozširovanie záväznej výrokovej časti rozhodnutia Ústavného súdu SR. K argumentácii okresného súdu je nevyhnutné uviesť, že pod pojmom analógia sa rozumie proces podriadenosti (subsumpcie) prípadu, ktorý nie je právnou normou vôbec upravený, pod zákonné ustanovenie, ktoré upravuje iný, subsumovanému prípadu podobný prípad. Analógia teda slúži na vyplnenie medzier zákonov a riešia sa ňou prípady, na ktoré zákonodarca nepamätal. Toto však nie je situácia prejednávaného prípadu. Výroková časť nálezu Ústavného súdu SR výslovne deklaruje nesúlad zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006 s čl. 1 Ústavy SR. Nie je tu teda vytvorený priestor pre rozširovanie tejto výrokovej časti na úplne iný, dokonca už zrušený, teda neúčinný, právny predpis. Postupom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí by sa súd dostával do pozície zákonodarcu, čo nie je v rámci trojdelenia verejnej moci možné. Súd je totiž orgánom aplikácie a výkladu právnych noriem, pričom síce môže svojou činnosťou postupovať i analogicky, avšak v určitých, obmedzených možnostiach, ktoré nesmú prekračovať rámec záväznosti právnej normy. I keby sa pripustil rozširujúci výklad nálezu Ústavného súdu SR, krajský súd nad rámec veci poznamenáva, že v svetle všetkých prejednávaných skutočností pôvodného konania uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace spĺňa všetky kritériá kladené na individualizáciu trestu ako i s prihliadnutím na jednotlivé okolnosti prípadu a pomery páchateľa a jeho práva na spravodlivý trest. Z trestnej veci, proti ktorej smeroval návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by nebola rešpektovaná požiadavka primeranosti trestu k súbehu trestných činov, spáchaných jeho osobou, akcentujúc zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe zákona (§ 1 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005) za súčasného prihliadnutia § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Sťažnostný súd teda uzatvára, že nález Ústavného súdu SR PL. ÚS. 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012 nie je novou skutočnosťou vo vzťahu k použitiu asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a teda nie je splnená formálna podmienka na povolenie obnovy konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté sťažnosť a sám rozhodol tak, že návrh odsúdeného C. G. - U. na povolenie obnovy konania podaného v jeho prospech v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V vedenej pod sp. zn. 4T 52/2006 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.