Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/331/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608206928 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1608206928.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske proti odporkyni: Z. C., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zast.: AK Okenica Šula & Co. s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v konaní o vydanie hnuteľných vecí a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Malackách zo dňa 9. marca 2011, č.k. 4C 525/2008-300, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Malackách zo dňa 9. marca 2011, č.k. 4C 525/2008-300 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 472,98 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporkyne. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu vydať navrhovateľovi chladničku s mrazničkou, práčku - obe značky Y., vysávač zn. B. D., kuchynský robot zn. S. a bicykel zn. S. XX, vo zvyšku súd návrh zamietol a zároveň navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov konania celkom vo výške 2.948,32 eur. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporkyňa kúpnou zmluvou v r. 2005 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom č. XXX v obci E., ktorý s navrhovateľom začali koncom r. 2005 rekonštruovať. Z výpovede oboch účastníkov mal súd za preukázané, že rekonštrukcia domu prebiehala asi do apríla - mája r. 2006, pričom zo zoznamu dokladov účelového použitia predložených S. v decembri 2005 a z pokladničných dokladov súd zistil, že materiál, ktorý bol zakúpený podľa tvrdenia navrhovateľa, ním z finančných prostriedkov získaných na základe úveru od S. bol použitý na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, tento bol zakúpený v druhej polovici r. 2005, pričom navrhovateľ predložil aj platobné doklady zo začiatku r. 2006. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 100 a 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to, že navrhovateľ financoval rekonštrukciu ešte aj v októbri 2006 nedoložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami ani o tom, že by od mája do októbra 2006 zakúpil materiál, ktorý by mohol byť použitý na rekonštrukciu rodinného domu. Navyše súd tvrdenia navrhovateľa o rekonštrukcii domu do októbra 2006 považoval za nedôveryhodné, keď už začiatkom septembra 2006 odišiel na služobnú cestu, z ktorej sa do spolužitia s odporkyňou fakticky nevrátil a v októbri 2006 definitívne opustil spoločnú domácnosť s odporkyňou. Súd prvého stupňa stanovil začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty, keď sa navrhovateľ skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. vo chvíli, keď prišlo k zapracovaniu ním zakúpeného materiálu do nehnuteľnosti patriacej odporkyni. V tejto chvíli začala plynúť subjektívna, ale aj objektívna lehota, nakoľko v tomto okamihu došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, keďže sa jednalo o rekonštrukciu domu, jednalo sa o postupné zapracovanie materiálu do nehnuteľnosti a súd ustálil, že k ukončeniu rekonštrukcie prišlo začiatkom leta, nakoľko v priebehu letných prázdnin trávila v nehnuteľnosti čas s navrhovateľom aj jeho dcéra a nie je pravdepodobné, že by prišla do nedokončeného domu s nedokončenou strechou a teda mal za to, že k ukončeniu rekonštrukcie došlo začiatkom letných prázdnin, teda k 01.07.2006 a od tohto dňa plynie dvojročná subjektívna lehota, ktorá uplynula 01.07.2008. Ak navrhovateľ podal návrh dňa 19.09.2008 - podal ho po uplynutí premlčacej lehoty a preto súd prvého stupňa prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporkyňou. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že až do svojho odchodu zo spoločnej domácnosti nepovažoval investície vložené do domu za bezdôvodné obohatenie. Právny význam má pre posúdenie premlčacej lehoty skutočnosť, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Úvaha o spoločnej budúcnosti, resp. o ďalšej nemožnosti spoločnej budúcnosti je právne bezvýznamná. V časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal vydania hnuteľných vecí súd návrhu vyhovel, nakoľko v tejto časti nebol medzi účastníkmi konania spor. O trovách prvostupňového konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď odporkyňa mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto jej súd prvého stupňa priznal náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v časti výroku, ktorou súd prvého stupňa návrh zamietol a v časti výroku, ktorou navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového konania. Žiadal, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu vo výške 22.254,53 eur, vrátane náhrady trov. Konania. Uviedol, že po kúpe domu zo strany odporkyne, tento vyžadoval značné investície a nakoľko úspory účastníkov nepostačovali došlo k spoločnému rozhodnutiu, že navrhovateľ si vezme na rekonštrukciu rodinného domu úver z S.e, keď okrem finančných prostriedkov z bežného príjmu oboch účastníkov, navrhovateľ investoval do nehnuteľnosti sumu vo výške 22.254,53 eur. Išlo o financie z troch úverov vo výške 100.000,- Sk, úver vo výške 400.000,- Sk a úver vo výške 250.000,- Sk. Uviedol, že bezdôvodným obohatením je nie to, čo bolo vynaložené ale to, o čo sa cudzia vec zhodnotila, keď poukázal na Správu o zhodnotení úrovne súdov vo veciach zodpovednosti a neoprávnený majetkový prospech podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, uverejnenej a prejednanej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky (SSR) z 21. decembra 1978. Mal za to, že výšku bezdôvodného obohatenia odporkyne je potrebné určiť porovnaním hodnoty nehnuteľnosti v čase jej kúpy, s hodnotou nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu o bezdôvodnom obohatení, pričom výšku vzniknutých investícii, a teda nie výšku nákladov, určí znalec. Súd prvého stupňa tiež nevykonal dôkaz výsluchmi svedkov, ktorých navrhovateľ navrhol v konaní vypočuť. Mal za to, že objektívna premlčacia doba (§ 107 OZ) začala plynúť od času, kedy došlo skutočne k zapracovaniu navrhovateľom kúpeného materiálu do nehnuteľnosti odporkyne, t.j. od septembra 2005. Subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1 OZ) začala plynúť v októbri 2006, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť. Dovtedy navrhovateľ nepociťoval subjektívne, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu. Subjektívna premlčacia doba, resp. začiatok jej plynutia teda závisí od subjektívneho presvedčenia subjektu, na úkor ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu, že podľa jeho subjektívneho názoru došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Súd však začiatok subjektívnej lehoty stanovil v závislosti od objektívnej skutočnosti, a to zapracovania stavebného materiálu do nehnuteľnosti, čo je nie v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ. Pre začiatok subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Zároveň uviedol, že ak by sa Krajský súd v Nitre (správne mal asi byť Krajský súd v Bratislave), ako súd odvolací stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, navrhovateľ navrhol, aby s poukazom na ust. § 238 ods. 3 O.s.p. odvolací súd vyslovil vo svojom rozhodnutí o tomto odvolaní prípustnosť dovolania, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Zároveň si uplatnil i náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala za vecne správne, keď súd vyhodnotil začiatok plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty správne. Uviedla, že rekonštrukcia rodinného domu bola ukončená v období mesiacov apríl - máj 2006. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil (§ 107 ods. 1 OZ). Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorá je trojročná a začína plynúť dňom, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). Navrhovateľ už v čase, keď finančne prostriedky mal vynaložiť do predmetnej nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve odporkyne a teda vedel, že investuje do cudzej nehnuteľnosti. Odo dňa investovania finančných prostriedkov, t.j. zapracovania materiálu do nehnuteľnosti začala plynúť premlčacia doba a to tak subjektívna ako aj objektívna. Odvolávanie sa navrhovateľa na začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa jeho odchodu zo spoločnej domácnosti je neopodstatnené a účelové. Navyše navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odišiel začiatkom septembra a nie v októbri. Navrhovateľ už od začiatku vedel, že nehnuteľnosť nie je jeho vlastníctvom, tiež nemal záujem ostať natrvalo v predmetnej nehnuteľnosti a rovnako sa nechcel viazať na vzťah medzi ním a odporkyňou, o čom svedčí potvrdenie obce E., že navrhovateľ nikdy nebol prihlásený na pobyt na adrese nehnuteľnosti patriacej odporkyni. Dátum odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti je teda bezpredmetný. K dôkazom, ktoré navrhovateľ predložil, a to pokladničné bloky a faktúry, ktorými vydokladoval účelové použitie finančných prostriedkov z úverov nepreukazujú, že tieto investície boli vynaložené priamo do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. Sú to totiž pokladničné bloky z nákupu stavebného materiálu, ktorý mohol byť použitý na akýkoľvek iný účel, resp. na investície do inej nehnuteľnosti. Tiež aby navrhovateľ vydokladoval účelové použitie úveru, získaval pokladničné bloky od známych, ktorých za týmto účelom oslovil, tiež aj sama odporkyňa poskytla navrhovateľovi niektoré pokladničné bloky, ktoré sama zaplatila. Niektoré dôkazy sú so skorším dátumom, ako sa vôbec rodinný dom kúpil, keď kúpna zmluva bola podpísaná dňa 01.08.2005, pričom rekonštrukcia sa začala vykonávať od 23.08.2005. V dôkazoch predložených navrhovateľom sú pokladničné bloky o nákupe staveného materiálu, ktorý zaplatila odporkyňa, odovzdala ich navrhovateľovi, resp. sú nečitateľné. Uvedené jednoznačne preukazuje, že vydokladované sumy neboli investíciami do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne a to že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ vydokladoval S. K. K., B..K.. B. N. C. predmetnými blokmi ešte neznamená, že finančné prostriedky boli použité priamo do nehnuteľnosti patriacej odporkyni. Preto odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania za jeden úkon + režijný paušál, vrátane DPH, celkom vo výške 472,98 eur. Mala za to, že predmetnú veci nie je možné považovať za vec po právnej stráne zásadného významu, ktorá by odôvodňovala prípustnosť dovolania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v spojení s ust. § 214 ods. 1 O.s.p., po prejednaní odvolania na pojednávaní dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhovateľ napadol len v časti, ktorým súd prvého stupňa jeho návrh zamietol a v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania. Súd prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti nevyhovel návrhu navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia finančných prostriedkov, ktoré mal navrhovateľ použiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, jednalo sa finančné prostriedky v celkovej výške 22.254,53 eur. Súd prvého stupňa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne sa podrobne zaoberal, či nárok navrhovateľa v tejto časti nie je premlčaný, pričom za použitia ust. § 100 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že s poukazom na vykonané dokazovanie najneskôr k ukončeniu rekonštrukcie došlo k 01.07.2006 a od tohto dňa plynie dvojročná subjektívna lehota, ktorá uplynula 01.07.2008. Ak teda navrhovateľ podal svoj návrh na súd dňa 19.09.2008, podal ho po uplynutí premlčacej lehoty. Navrhovateľ naopak začiatok plynutia subjektívnej lehoty ustálil od mesiaca október 2006, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť, pričom do uvedeného času nemal v žiadnom prípade vedomosť o bezdôvodnom obohatení, pretože dovtedy navrhovateľ s odporkyňou plánovali spoločnú domácnosť a plánovali bývať spoločne v rodinnom dome, a teda navrhovateľ nepociťoval subjektívne, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu. Na rozdiel od navrhovateľa odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Pre posúdenie plynutia začiatku subjektívnej a objektívnej lehoty je v danom prípade irelevantné, či navrhovateľ pociťoval, resp. subjektívne nepociťoval, či došlo k bezdôvodnému obohateniu. Správne súd prvého stupňa uzavrel, keď zisťoval, kedy najneskôr malo dôjsť k ukončeniu rekonštrukcie, pričom správne ustálil, že od tohto dňa plynie dvojročná subjektívna lehota. Ak na základe vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov bolo nesporne preukázané, že rekonštrukčné práce boli ukončené k 01.07.2006, dvojročná subjektívna lehota začala plynúť tak, ako to stanovil súd prvého stupňa, t.j. od 01.07.2006 a uplynula 01.07.2008. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom navrhovateľ sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedel vtedy, keď vložil ním zakúpený materiál z finančných prostriedkov, ktoré získal z úverov do nehnuteľnosti patriacej odporkyni. Ďalšie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní, týkajúce sa doplnenia dokazovania výsluchom svedkov, prípadne doplnenia dokazovania znalcom, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporkyne, na ktorú súd prvého stupňa bol povinný prihliadať, návrhmi neúčelnými nakoľko i po takto doplnenom dokazovaní a zistení výšky hodnoty vzniknutých investícií by vzhľadom na vznesenú námietku premlčania musel súd prvého stupňa opätovne návrh navrhovateľa zamietnuť, čím by zo strany súdu prvého stupňa došlo k neúčelnému a nehospodárnemu vykonaniu dokazovania a tým navýšeniu ďalších trov súdneho konania. Správne preto súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok navrhovateľa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je, resp. nie je premlčaný. Odvolací súd nepripustil dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti tak, ako ho navrhoval navrhovateľ v súvislosti so začiatkom plynutia subjektívnej lehoty, nakoľko nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 386,74 eur, 1 x režijný paušál vo výške 7,41 eur a 20% DPH vo výške 78,83 eur, celkom náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavuje sumu 472,98 eur. Túto náhradu trov právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný uhradiť k rukám právneho zástupcu odporkyne s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.