Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608207824 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1608207824.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : S. H., T. H. Č.. X, zastúpený AK Róbert Bockanič, Bratislava, Panenská 24, proti odporkyni : D. J., T. H. XXX/X, W. R., zastúpená JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou, Malacky, Nádražná 23, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8. 11. 2011 č.k. 5C 749/2008 - 199, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 15.770,43 € (475.100,- Sk) a náhrady trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že námietka premlčania bola v konaní odporkyňou vznesená dôvodne. Pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Práce, ktoré boli vykonané na rekonštrukcii rodinného domu vo vlastníctve odporkyne, boli ukončené najneskoršie do konca roku 2005. Presný termín ukončenia stavebných a rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne sa nedal zistiť. Faktúry boli splatné v októbri a decembri 2005 a už v roku 2006 sa žiadna rekonštrukcia nerealizovala. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že skutočne existoval prísľub odporkyne ako vlastníčky nehnuteľnosti, že na neho v budúcnosti prevedie vlastníctvo a až potom vložil do nehnuteľnosti investície. Navrhovateľ zhodnotil nehnuteľnosť odporkyne, o čom súd prvého stupňa pochybnosť nemal, bez právneho dôvodu, z vlastného rozhodnutia. V danom prípade platí dvojročná subjektívna premlčacia doba počítaná od obdobia, keď navrhovateľ do cudzej nehnuteľnosti investoval. Vtedy vzniklo odporkyni bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, a to v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť investíciami oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila. Podľa záveru prvostupňového súdu k zhodnoteniu nehnuteľnosti došlo najneskoršie do konca roku 2005. Potom premlčacia doba uplynula najneskoršie do konca roku 2007; návrh na súd prvého stupňa bol však podaný až dňa 20. 10. 2008. Tvrdenie navrhovateľa, že začiatok plynutia premlčacej doby treba počítať od obdobia, kedy sa dozvedel, že nehnuteľnosť na neho nebude prevedená, prípadne keď ukončil svoj vzťah s dcérou odporkyne, nemá oporu v zákone. Po právnej stránke odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, 2, 3, § 459 Obč. zák. Prvostupňový súd si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Predmetný rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovateľ trval na tom, že k premlčaniu jeho práva nedošlo, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť v máji 2007, kedy sa navrhovateľ dozvedel, že má opustiť spoločnú domácnosť vedenú v dome odporkyne a má sa vysťahovať. Odporkyňa vymenila na dverách od domu kľúčovú vložku a navrhovateľovi užívanie domu znemožnila. Dovtedy na základe prísľubu odporkyne a jej dcéry, s ktorou žil, postupoval tak, akoby zveľaďoval svoj vlastný majetok. Rovnako v máji 2007 došlo k stretnutiu odporkyne s matkou navrhovateľa, počas ktorého sa dozvedela, že jej syna vyhodili z domácnosti a musel opustiť dom, do ktorého investoval žalovanú sumu a sľub, že dom raz bude patriť aj jemu, už neplatí. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Na odvolanie sa odporkyňa vyjadrila písomne tak, že žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa podľa nej náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Zotrvala na svojich doterajších stanoviskách a vyjadrení zo dňa 17. 10. 2011; zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok na základe § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V súdenej právnej veci sa navrhovateľ voči odporkyni domáha vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v investíciách, ktoré vynaložil zo svojich finančných prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, ktorou sa predmetná nehnuteľnosť zhodnotila. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome - žil navrhovateľ s priateľkou J. P.; odporkyňa je matkou priateľky navrhovateľa. Podľa tvrdenia navrhovateľa sa s vlastníčkou nehnuteľnosti ústne dohodol, že začiatkom roku 2005 odporkyňa prevedie nehnuteľnosť na navrhovateľa a jeho priateľku J. P.Ú., k čomu však nedošlo. Priateľka navrhovateľa ako aj odporkyňa mu tiež sľúbili, že ak k prevodu nedôjde, alebo sa ich spolužitie ukončí, investovaná suma bude navrhovateľovi vrátená. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti s priateľkou, dcérou odporkyne, v máji 2007. Navrhovateľ financoval stavebné práce zo stavebného úveru vo výške 400.000,- Sk, tiež zo sumy 75.000,- Sk, čo boli finančné prostriedky šetrené pre jeho deti. Vykonané dokazovanie nepreukázalo ústny prísľub odporkyne, ako vlastníčky nehnuteľnosti, že na navrhovateľa prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ani odvolací súd nepovažuje za sporné, že navrhovateľ vložením finančných prostriedkov do nehnuteľnosti odporkyne, t.j. do cudzieho majetku, túto zhodnotil. Zhodnotením nehnuteľnosti vzniklo na strane odporkyne, ako vlastníčky nehnuteľnosti, bezdôvodné obohatenie, a to v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti, ako správne uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Uvedené bezdôvodné obohatenie vzniklo plnením navrhovateľa, na ktoré neexistoval právny dôvod. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal ( právnym dôvodom na plnenie môže byť napr. zmluva, povinnosť stanovená zákonom a pod. ). Ide teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval. Plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak nejestvoval právny dôvod ( zmluva s vlastníkom )na to, aby do veci investoval prostriedky niekto iný, než vlastník veci. Vlastníkovi nehnuteľnosti v takom prípade vzniká prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila ( t.j. nie v rozsahu vynaložených investícií ), a to v okamihu, kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Okolnosť, kedy osoba, ktorá investíciu vykonala, túto nehnuteľnosť potom vypratala, je právne irelevantná. Keďže odporkyňa v rámci svojej obrany v spore vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou, či je námietka premlčania opodstatnená a dospel k správnemu právnemu záveru, že právo navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, získaného plnením bez právneho dôvodu, sa premlčalo. Hoci nebolo možné v konaní stanoviť presný konkrétny termín, ku ktorému došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti odporkyne, možno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že rekonštrukcia nehnuteľnosti bola ukončená ku koncu roku 2005. Navrhovateľ si bol od počiatku financovania rekonštrukčných prác vedomý toho, že investície vynakladá na cudzí majetok, nie na svoj. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia tak navrhovateľovi uplynula koncom roku 2007 a keďže navrhovateľ svoje právo uplatnil na súde až návrhom podaným dňa 20. 10. 2008, jeho právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ( vzniknutého plnením bez právneho dôvodu ) sa premlčalo. Nakoľko sa odporkyňa v konaní premlčania navrhovateľovho práva dovolala, súd musel na vznesenú námietku premlčania prihliadať a premlčané právo navrhovateľovi nemohol priznať, v súlade s ust. § 100 ods. 1 Obč.zák. Rovnako správny je názor prvostupňového súdu, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je irelevantné, kedy sa navrhovateľ z predmetnej zhodnotenej nehnuteľnosti odsťahoval; pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúce, 1/ kedy sa oprávnený ( t.j. navrhovateľ ) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu ( navrhovateľ mal túto vedomosť od začiatku jeho financovania rekonštrukčných prác, pretože mu bolo známe, že investuje do cudzieho vlastníctva ) a 2/ kto sa na jeho úkor obohatil ( navrhovateľ od počiatku vedel, že investuje do majetku odporkyne ). Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.