Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/229/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608208241 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1608208241.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: H., Ul. R. XX, XXX XX C., zast. Q.. Katarína Bajová, advokátka, Hlavná 25, 917 00 Trnava, proti odporcovi: STAVMAT IN, spol. s r.o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zast. ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o zaplatenie 3.208,06 eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5C/167/2009-107 zo dňa 8.12.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 5C/167/2009-107 zo dňa 8.12.2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 154,56 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky napadnutým rozsudkom návrh zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.144,66 eura na účet právneho zástupcu odporcu. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 5.11.2008 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.208,06 eur s prísl. titulom nezaplatenia za reklamné služby spočívajúce v odvysielaní reklamného spotu. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzatvoril dňa 28.5.2002 zmluvu o prenájme, ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľností - parciel, predajní, skladu, administratívnej budovy zapísaných N. K. úradu C., B. katastra C.. V uvedenom komplexe nehnuteľností bolo počas doby prenájmu sídlo a predajňa odporcu. Spolu s nájmom označených nebytových priestorov a zariadenia je súčasťou nájmu i celková know-how prevádzky vrátane obchodných kontaktov prenajímateľa, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v zmluve o spolupráci medzi navrhovateľom a odporcom. V období rokov 2002 - 2006 uzatvoril navrhovateľ so spoločnosťou W.A.W spol. s r.o. ako predávajúcim zmluvy o reklame, v ktorých sa spoločnosť W.A.W spol. s r.o. pre navrhovateľa zaviazala zabezpečiť reklamu v rozsahu stanovenom pre reklamnú činnosť v rámci obchodného združenia A - keramika Group na rok 2006, ktorého členom bol aj navrhovateľ. Za realizovanú reklamu vystavovala spoločnosť W.A.W spol. s r.o. faktúry, ktoré následne navrhovateľ prefakturoval odporcovi. Počas trvania zmluvy o prenájme odporca predmetné faktúry navrhovateľovi uhrádzal. Faktúrou č. 008/2007 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi 96.646,- Sk za odvysielanie reklamného spotu. Existenciu vzniku záväzku navrhovateľ odôvodnil ústnou dohodou s odporcom a doteraz zaužívanou praxou, na základe ktorej odporca počas trvania zmluvy o prenájme faktúry navrhovateľovi za realizovanie reklamnej činnosti spol. W.A.W spol. s r.o. uhrádzal. Faktúru č. 008/2007 odporca navrhovateľovi neuhradil, faktúru navrhovateľovi vrátil a podľa názoru odporcu tak jasne deklaroval svoju vôľu, že neprijal návrh navrhovateľa, a teda že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi nevznikol, nakoľko odporca si od navrhovateľa nič neobjednal. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa súdu bolo preukázané, že odporca si u navrhovateľa v predmetnom období žiadne reklamné služby neobjednal. Ak boli uhradené v období rokov 2002 - 2006, bolo to na základe každoročnej ústnej vzájomnej dohody a obojstranného súhlasu. Takáto dohoda už ale nebola uzavretá pre navrhovateľom fakturované obdobie faktúrou č. 008/2007 zo dňa 27.3.2007. Navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa nepreukázal relevantným spôsobom, na základe akej právnej skutočnosti si uplatňuje svoj nárok. Nepreukázal sa žiadnou objednávkou ani zmluvou, z ktorej by takýto nárok mal vyplynúť. Navrhovateľ v danom prípade nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorého by si u navrhovateľa objednal služby, t.j. reklamnú činnosť propagujúcu keramické výrobky predávané odporcom. Zo skutočnosti, že počas trvania zmluvného vzťahu o prenájme medzi navrhovateľom a odporcom odporca navrhovateľovi faktúry za predmetné reklamné služby uhrádzal nemožno vyvodzovať, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva na dobu neurčitú. Odporca podľa súdu prvého stupňa tým, že faktúru č. 008/2007 navrhovateľovi vrátil, deklaroval, že o danú službu nemal záujem, a teda mu nevznikla povinnosť fakturovanú sumu uhradiť. Z uvedených dôvodov s poukazom na § 266, § 269 ods. 2 a § 275 ods. 4 Obch. zák. súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ vytkol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku v podstate prevzal jednostranné tvrdenia odporcu a nevysporiadal sa s tvrdeniami navrhovateľa. Opäť poukázal na obchodnú prax, ktorá sa vytvorila medzi navrhovateľom a odporcom a o ktorej svedčia daňové doklady z rokov 2002, 2003, 2004, 2005 a 2006. Po dobu platnosti nájomnej zmluvy odporca pravidelne uhrádzal predmetné faktúry okrem poslednej faktúry č. 008/2007 zo dňa 27.3.2007, ktorá je predmetom žaloby. V danom čase odporca končil nájomný vzťah v priestoroch v Trnave, Pri Kalvárii 12 a navrhovateľ je toho názoru, že z uvedeného dôvodu sa rozhodol predmetnú faktúru už neuhradiť. Uvedený postup odporcu je však v rozpore so skutočnosťou, že predchádzajúce roky predmetné faktúry, ktoré obdržal od navrhovateľa za náklady na reklamu, vždy uhradil a nepredchádzala tomu žiadna osobitná ústna dohoda jedenkrát ročne, ako uvádza súd v rozhodnutí. V niektorých rokoch boli náklady viackrát fakturované podľa toho, aké reklamy boli uhradené navrhovateľom. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa si nesprávne zhodnotil, že navrhovateľ vykonával reklamné služby, navrhovateľ iba prefakturoval skutočné náklady uhradené navrhovateľom za reklamu, ktorá sa dotýkala prevádzky odporcu. Navrhovateľ tiež uviedol, že suma žalovaných fakturovaných nákladov 96.646,- Sk bola vypočítaná ako rozdiel medzi faktúrou v sume 207.805,10 Sk vystavenou spoločnosťou W.A.W, spol. s r.o. a zápočtom s dobropismi vystavenými spoločnosťou W.A.W, spol. s r.o. v sume 111.159,20 Sk za reklamu a vrátený tovar. Dobropisy za vrátený tovar A keramiky, ktoré boli započítané, odporca nerozporoval. Navrhovateľ vytkol, že s uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa ani nezaoberal napriek tomu, že navrhovateľ poukázal na zápočet dobropisu za vrátený tovar. Odporca túto skutočnosť nenamietal ani nespochybnil. Navrhovateľ v odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov konania. Podľa navrhovateľa si odporca nadhodnotil hodnotu tarifnej odmeny úkonu právnej služby vypočítanej zo sumy 3.208.06 eura. Uviedol, že hodnota jedného úkonu právnej služby nie je 153,74 eura, ale 121,17 eura. Navrhovateľ rozporoval aj priznanie cestovnej náhrady pri pracovných cestách za motorové vozidlo vo výške 0,183 eura za 1 km, keďže podľa neho to nie sú výdavky v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Uviedol, že podľa tejto vyhlášky je hotovým výdavkom v rámci cestovných nákladov len spotreba paliva a ďalej táto vyhláška upravuje náhradu za stratu času na ceste. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu vyhovie, alebo aby odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a odporcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,56 eura. Tvrdenie, že navrhovateľ pre potreby odporcu zostal výhradným predajcom A keramiky, považuje odporca za zavádzajúce a podľa neho túto skutočnosť navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Odporca tiež uviedol, že spoločnosť W.A.W spol. s r.o. zabezpečovala reklamu na produkty A keramika, v rámci ktorej sa uvádzalo, kde sa uvedené produkty dajú kúpiť, čiže nešlo výhradne o reklamu na spoločnosť STAVMAT IN, spol. s r.o., resp. ani výlučne len v jej prospech. Odporca tiež poukázal na to, že v zmysle čl. IV bod 3 nájomnej zmluvy, na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukazuje, navrhovateľ nemal nikdy právo fakturovať odporcovi za odvysielanú reklamu v rozhlase a televízii, pretože reklama mala byť vykonávaná na objekte cukrovaru a nemalo ísť o vysielanú reklamu v televízii a rádiu. Zároveň v uvedenom článku zmluvy nebol dohodnutý rozsah ani cena, a teda nebol dostatočne určený predmet záväzkov zmluvných strán podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd podľa odporcu správne právne vyhodnotil záväzkovo- právny vzťah z faktúry č. 008/2007 medzi účastníkmi konania, ktorý posudzoval ako obchodnú prax podľa § 266 Obchodného zákonníka. K predmetnej refakturácii odporca uviedol, že navrhovateľ ako fyzická osoba - podnikateľ fakturoval odporcovi faktúrou č. 008/2007 odvysielanie reklamného spotu podľa priloženej faktúry, avšak podľa výpisu zo živnostenského registra navrhovateľ nemal oprávnenie na reklamné činnosti, poskytovanie reklamy, odvysielanie reklamy, sprostredkovanie reklamy ani iné obdobné činnosti, preto podľa odporcu samotná faktúra č. 008/2007 a aj takýmto spôsobom fakturované služby odporujú zákonu. Odporca v tomto smere poukázal aj na faktúru spoločnosti W.A.W spol. s r.o. za odvysielanie reklamného spotu, ktorá bola prílohou k žalovanej faktúre č. 008/2007, pričom podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť W.A.W spol. s r.o. má v predmete podnikania len sprostredkovanie reklamných a propagačných činností, a nie vysielanie a retransmisiu. Odporca reagoval aj na obchodnú prax vytvorenú medzi ním a navrhovateľom. Nakoľko sám navrhovateľ uviedol, že odporca nevykonával objednávky ani za predchádzajúce roky, tak v zmysle zákonných ustanovení konanie navrhovateľa, a to poskytnutie reklamy za jednotlivé roky 2002 až 2006, aj s prihliadnutím na prax medzi účastníkmi, musíme podľa odporcu považovať za návrh zmluvy. V jednotlivých rokoch 2002 až 2006 návrh zmluvy navrhovateľa odporca prijal tým, že za služby poskytnuté navrhovateľom zaplatil. Okrem toho úhrady za reklamné služby boli navrhovateľovi v predchádzajúcom období t.j. v rokoch 2002 - 2006 uhrádzané na základe každoročnej ústnej vzájomnej dohody a obojstranného súhlasu. Ak by tomu tak nebolo, tak by takéto služby neboli zo strany odporcu uhradené. Odporca uviedol, že návrh zmluvy vykonaný v roku 2007 zo strany navrhovateľa, ktorý mu bol adresovaný, a to poskytnutie reklamných služieb, neprijal, čo jednoznačne vyjadril prejavom vôle - nezaplatením služieb navrhovateľa, ktoré si ani neobjednal. V súvislosti s uvedeným odporca poukázal na § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. K veci ešte uviedol, že súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy konaním druhej strany zákon pripúšťa iba vtedy, ak to vyplýva z obsahu zmluvy alebo praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa Obchodného zákonníka. Aj v tomto prípade však zmluva môže vzniknúť v okamihu, keď strana, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy určený (v tomto prípade odporca), urobí príslušný úkon. Tak ako uviedol sám navrhovateľ, odporca urobil jednoznačný prejav vôle a žalovanú faktúru č. 008/2007 neuhradil a vrátil ju navrhovateľovi. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že došlo k vzniku právneho úkonu, naopak potvrdil, že faktúru odporca vrátil, a teda prejav vôle odporcu bol zrejmý, nemôže dôjsť k výkladu právneho úkonu podľa § 266 Obchodného zákonníka, na ktorý sa odvoláva navrhovateľ. K dobropisom, na ktoré navrhovateľ poukazuje vo svojom odvolaní, odporca uviedol, že môže len predpokladať, že ide o dobropisy medzi spoločnosťou W.A.W spol. s r.o. a navrhovateľom, ku ktorým si uvedená spoločnosť a navrhovateľ vystavili zápočet. Preto odporca ako tretí subjekt nemohol dobropisy rozporovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom napadnúť. Odporca tiež poukázal na to, že súdne konanie je vedené medzi navrhovateľom a odporcom, preto faktúry, dobropisy a zápočet medzi navrhovateľom a spoločnosťou W.A.W spol. s r.o. boli v tomto súdnom konaní bezpredmetné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca žalovanú faktúru č. 008/2007 navrhovateľovi vrátil. Prvostupňový súd preto postupoval správne, pokiaľ na dobropisy vystavené spoločnosťou W.A.W spol. s r.o. na navrhovateľa a ich zápočet bez bližšieho vysvetlenia zo strany navrhovateľa neprihliadal. Odporca reagoval aj na výhradu navrhovateľa týkajúcu sa náhrady trov konania, keď napadol hodnotu právneho úkonu 153,74 eura. Podľa odporcu ide o zrejmú chybu v písaní, nakoľko súd prvého stupňa pri trovách právneho zastúpenia vychádzal z odporcovho vyčíslenia trov konania zo dňa 8.12.2011 a výslednú sumu trov právneho zastúpenia uviedol v správnej výške. Odporca si uplatnil tarifnú odmenu 121,17 eura, ku ktorej pripočítal režijný paušál za príslušný rok a DPH. Na tvrdenie navrhovateľa, že priznanie náhrady 0,183 eura za jeden km jazdy v rámci cestovných náhrad pri použití motorového vozidla nie je v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. odporca uviedol, že podľa § 15 ods. 4 cit. vyhl. na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, a to konkrétne zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ktorý ustanovuje základnú náhradu za každý 1 km jazdy za použitie cestného motorového vozidla s tým, že sumu základnej náhrady ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo, pričom v tomto prípade ide o opatrenie č. 632/2008 Z.z., ktoré v § 1 písm. b) stanovilo, že suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura. Podľa odporcu v súdnej praxi sa bežne cestovné náhrady priznávajú, a preto považuje odvolanie v časti trov konania za bezpredmetné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 25.9.2013 podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa čl. IV. bod 3., Zmluvy č. 1/2002 O nájme nehnuteľností a hnuteľného majetku uzavretej v Trnave medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, v cene nájmu nie sú zahrnuté ani náklady spojené s ochranou prenajatého objektu, prevádzkou poplašného systému, poplatkami za strážnych psov, reklamou stavebnín na objekte Cukrovaru ako i ďalších nákladov spôsobených nájomcom prenajímateľovi, ktoré prenajímateľ vyfakturuje nájomcovi podľa skutočných úhrad. Navrhovateľ fakturoval na základe Zmluvy č.1/2002 o nájme nehnuteľností a hnuteľného majetku faktúrou č. 008/2007 „odvysielanie reklamného spotu podľa priloženej faktúry“ vo výške 96.646,-- Sk s DPH, ktorú faktúru odporca vrátil, pretože uvedené služby si neobjednal. Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval z obchodnej praxe, zavedenej medzi účastníkmi konania, keď predchádzajúce faktúry za reklamu odporca uhrádzal, a to s poukazom na výklad vôle podľa § 266 Obch. zák. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v danom prípade nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo fakturovať odvysielaný reklamný spot. Takýto záväzkový vzťah nevyplýva zo zmluvy o nájme č. 1/2002 zo dňa 28.05.2002, a odvolávanie sa navrhovateľa na obchodnú prax nie je taktiež dôkazom o uzavretí zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom o odvysielaní reklamného spotu, ktorého zaplatenia sa navrhovateľ domáha v predmetnom konaní. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol na strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Ak by pri výklade obsahu záväzku z akýchkoľvek dôvodov nebolo úspešné uvedené subjektívne kritérium, teda ak prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, lebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, treba postupovať podľa odseku 2, ktorý spôsoby výkladu prejavu vôle objektivizuje. V zmysle tohto ustanovenia sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Teda nejde o význam, ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba. Ide tu o objektivizáciu interpretačného hľadiska v tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení (podnikateľ, nepodnikateľ; subjekt dlhodobo alebo krátkodobo pôsobiaci v danej oblasti a pod.) ako osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Ide o ustálenie takého významu prejavenej vôle, ktorý by mu prisúdila osoba v postavení adresáta - čo je v tomto prípade odporca, ktorý svoju vôľu prejavil a to tým, že predmetnú faktúru vrátil. S prihliadnutím na obchodnú prax, na základe ktorej reklama fakturovaná dodávateľom A Keramiky spoločnosťou W.A.W. spol. s r.o. navrhovateľovi bola následne v nákladoch prefakturovaná odporcovi, a odporca ich po dobu 5- tich rokov uhrádzal, možno konštatovať, že v jednotlivých prípadoch v rokoch 2002 až 2006 sa jednalo o návrhy zmlúv, ktoré odporca prijal s tým, že za poskytnuté služby navrhovateľovi zaplatil. Návrh zmluvy z roku 2007, a to odvysielanie reklamných spotov, však odporca neprijal, čo vyplýva z toho, že za služby, ktoré si ani neobjednal, nezaplatil, a faktúru vrátil navrhovateľovi. Aj pri dovolávaní sa obchodnej praxe je nevyhnutné, aby akceptant prijal ponuku, pričom v danom prípade odporca ani v zmysle § 275 ods. 4 Obch. zák. neprijal ponuku na uzavretie zmluvy. Odvolací súd preto považuje dôvody odvolania navrhovateľa za právne irelevantné. Dôvodná nie je ani námietka, tykajúca sa priznaných trov právneho zastúpenia a cestovného. Z rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že trovy právneho zastúpenia, i keď v odôvodnení je uvedený jeden úkon vo výške 153,74 eura, boli priznané vo výške jedného úkonu á 121,17 eura + režijný paušál + DPH, teda v zmysle špecifikácie uplatnených trov konania odporcom v podaní zo dňa 13.12.2011. Úkony právneho zastúpenia teda boli priznané nasledovne: 1.) prevzatie veci - 121,17 eura + 6,95 eura paušál + 25,62 eura DPH = 153, 74 eura 2.) písomné podanie na súd - 121,17 eura + 6,95 eura paušál + 25,62 eura DPH = 153,74 eura 3.) pojednávanie dňa 24.11.2011 - 121,17 eura + paušál 7,41 eura + 25,72 eura DPH = 154,30 eura 4.) pojednávanie dňa 08.12.2011 - 121,17 eura + 7,41 eura paušál + 25,72 eura DPH = 154,30 eura Napriek tomu, že súd prvého stupňa nesprávne uviedol v odôvodnení hodnotu jedného právneho úkonu, vo výroku rozsudku je výška trov konania uvedená správne. Súd prvého stupňa postupoval správne i pri priznaní náhrady za cestovné, pretože podľa § 15 ods. 4 vyhl. č.655/2004 Z.z., na výšku preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Osobitným predpisom je zák. č. 283/2002 Z.z. o cestných náhradách, ktorá ustanovuje základnú náhradu za každý 1 km jazdy za použitie cestného motorového vozidla s tým, že podľa tejto vyhlášky sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo, pričom v tomto prípade ide o Opatrenie č. 632/2008 Z.z., ktoré v § 1 písm. b.) opatrenia stanovilo, že suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vo výške 154,56 eura. Uvedené trovy odporcovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena 121,17 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 154,56 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcu. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.