Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/251/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609208468 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1609208468.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o plnoletú T. A., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - L. A., bytom B., J. B. XX, a otec - Y.. Q. A., bytom B., J. B. XX, zast. AK JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, Dolný Vál 11, Žilina, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P 578/2009-248 zo dňa 31.01.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu T., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX € od 14.12.2009 do 01.02.2011. Zročné výživné za obdobie od 14.12.2009 do 01.02.2011 v sume X.XXX € je otec povinný zaplatiť k rukám T. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil otcovi prispievať na výživu T., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX € mesačne za obdobie od 01.09.2009 do 01.02.2011. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 01.02.2011 vo výške X.XXX € otcovi uložil zaplatiť k rukám plnoletej T. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Konanie o určenie výživného pre L., nar. XX.XX.XXXX zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že mal preukázané, že návrh matky v časti určenia výživného pre T. je dôvodný. Konanie sa začalo za maloletosti Laury, pričom v priebehu konania dovŕšila T. plnoletosť a stala sa účastníčkou konania. Súd prvého stupňa zistil dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie začiatku vyživovacej povinnosti otca spätne od 01.09.2009. Súd prvého stupňa vzal do úvahy fakt, že matka mala dôvod predpokladať, že otec i naďalej bude plniť povinnosť voči obom deťom v takej miera, ako si ju plnil do tohto dátumu, i keď je pravda, že rodičia spolu nežili od februára 2009 a otec si časť svojich povinností plnil prispievaním na poplatky v domácnosti, na poplatky v škole, materiálne zakupovanie vecí pre deti podľa ich potreby. Je prirodzené, že matka očakávala, že tieto povinnosti otec bude plniť i naďalej. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom otca, že otec nemal prechodne príjem, pretože mal minimálne príjem z výsluhového dôchodku a vyživovaciu povinnosť si mohol plniť. Taktiež majetkové pomery otca dovoľovali platiť výživné, a toto dovoľuje platiť vo výške ako určil súd. Zročné výživné vypočítal súd prvého stupňa za XX mesiacov, toto uložil zaplatiť jednorazovo podľa § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na určenie výživného pre L., nar. XX.XX.XXXX konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec T.. V odvolaní namietal určenie počiatku povinnosti otca platiť výživné od 01.09.2009, keď mal zato, že dôvody hodné osobitného zreteľa dané neboli. Súd vydáva rozhodnutie na základe preukázaných skutočností a nie na základe domnienok. Skutočnosti, ktoré uviedol súd v konaní nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného. Poukázal na to, že matka podala návrh za vtedy maloletú T. 14.12.2009 a naviac T. dovŕšila plnoletosť, kedy jej patrí výživné len od podania návrhu. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jeho výdavky, taktiež odôvodnené potreby maloletej. V jeho neprospech vyhodnotil X.XXX € na základné imanie spoločnosti Q. M. O. O..U..L.., nesprávne neuveril tomu, že si sumu požičal od svojej matky. Zo zákonných ustanovení nevyplýva nutnosť uzavrieť takúto zmluvu v písomnej forme. Jeho príjem neodôvodňuje platenie takéhoto výživného, podstatné je, že má aj vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi L., ktoré konanie ešte dodnes nie je skončené a Oliver si uplatňuje vyživovaciu povinnosť vo výške XXX € mesačne. Nesprávne určil súd prvého stupňa výživné rovnako na Lauru, keď L. požaduje rovnakú sumu a je medzi nimi vekový rozdiel. Nesúhlasil so zaplatením nedoplatku jednorazovo bez povolenia splátok. Úvaha súdu nezohľadňuje možnosti, schopnosti otca. Žiadal zmeniť rozsudok tak, že súd zohľadní všetky uvedené skutočnosti, určí výživné od 14.12.2009 v primeranej výške a prípadný nedoplatok určí splácať v splátkach. K odvolaniu sa vyjadrila matka T., na uvedené však odvolací súd neprihliadol, keďže matka v súčasnosti už nie je účastníčkou konania. T. dovŕšila 07.09.2011 plnoletosť a stala sa účastníčkou konania. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca je potrebné čiastočne vyhovieť. Pokiaľ ide o stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, v tejto časti rozhodol prvostupňový súd správne, keď správne určil výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na vek T., jej odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti povinného otca. Treba upozorniť, že T. je dospelá, jej potreby sa rovnajú potrebám dospelého človeka a naviac sú navýšené o potreby týkajúce sa prípravy na budúce vzdelanie. V tejto časti odvolanie otca nie je dôvodné, prvostupňový súd zohľadnil všetky aspekty potrebné pre určovanie výživného, odôvodnené potreby T., ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, pričom odvolací súd upozorňuje, že vyživovacia povinnosť každého rodiča je jeho zákonnou povinnosťou, plnenie výživného je prednostným plnením, ktoré je potrebné realizovať aj na úkor svojich osobných potrieb. Dôvodné je odvolanie otca pokiaľ ide o stanovenie začiatku vyživovacej povinnosti na Lauru. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozdielne od názoru súdu prvého stupňa mal odvolací súd zato, že neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie spätného výživného, či už vzhľadom na skutočnosť, že Laura v priebehu konania dovŕšila plnoletosť, ako aj samotné dôvody dané a zistené neboli. Pokiaľ povinný neplní vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konanie. Súd môže totiž právo na výživné plnoletému oprávnenému priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. Pokiaľ sa týka maloletého oprávneného, v takýchto prípadoch možno priznať výživné len výnimočne 3 roky spätne od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedená výnimka v tomto konaní zistená nebola. Skutočnosť, že matka mohla predpokladať alebo sa mohla domnievať, že otec si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa názoru odvolacieho súdu nie je skutočnosťou zodpovedajúcou dôvodom hodných osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov priznal odvolací súd výživné pre T. od 14.12.2009 - odo dňa podania návrhu na súd. Zročné výživné vypočítal odvolací súd za obdobie od 14.12.2009 - podanie návrhu do 01.02.2011 - právoplatnosť konania o rozvod manželstva rodičov T.. Otec za uvedené obdobie uhrádzal výživné na T. do 01.03.2010 vo výške XX €. Za obdobie od 14.12.2009 do 01.03.2010 odvolací súd započítal otcovi na výživnom sumu XXX €, od 01.03.2010 do 01.02.2011 uhrádzal otec výživné vo výške XXX €, za uvedené obdobie zaplatil X.XXX €, spolu uhradil X.XXX €. Za uvedené obdobie mal otec pri určenej výške výživného uhradiť od 14.12.2009 do 31.12.2009 XXX € a od 01.01.2010 do 01.02.2011 X.XXX €, čo je spolu X.XXX €. Otec uhradil X.XXX €, zročné výživné je X.XXX €. Odvolací súd uložil uhradiť uvedenú sumu otcovi jednorazovo v tejto časti nevyhovel jeho odvolaniu, s poukazom na spotrebný charakter výživného, skutočnosť, že výživné sa poskytuje vopred, jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiaduce, aby oprávnený úveroval povinného, dlžné výživné za minulé obdobie je potrebné preto splatiť naraz. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z § 160 O.s.p., ktorý v ods. 1 určuje ako všeobecné pravidlo zásadu, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť v tomto prípade doplatiť dlžné výživné, je potrebné ju splniť riadne, čiže v celej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ustanovenie o tom, že súd určí dlhšiu lehotu alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach je formulované len ako výnimka. Použitie takéhoto výnimočného riešenia by malo byť v rozhodnutí presvedčivo odôvodnené a dôvody pre to zistené. Ide najmä o dôvody, ktoré vzniknú na strane povinného bez vlastného zvinenia alebo nepriaznivou finančnou situáciou. S ohľadom na dobré mravy by rozhodne povolenie takejto výnimky nemohlo prichádzať do úvahy, ak dlh povinnému vznikol neplnením výživného za minulé obdobie bez vážneho dôvodu. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.