KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 2. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/85/2012 z 19. 2. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2013, sp. zn. 4Co/85/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1610201707.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201707
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1610201707.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUD. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: G. Z., bytom
Z., B. XX, zast. JUDr. Štefanom Ondrišom, advokátom v Bratislave, Dunajská 1, proti odporkyni: F. V.,
bytom M., E. X, zast. JUDr. Danielom Urbanom, bytom Bratislava, Uhrová 18, o zaplatenie 1.400,- €
s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30. septembra 2011,
č.k. 27C 61/2010-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia v sume 158,36 € do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.400,- € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania vo výške 477,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporkyňou ako dlžníkom bola dňa 22.05.2009 uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bol
záväzok navrhovateľa požičať odporkyni 1.400,- € a povinnosť odporkyne poskytnuté peniaze vrátiť v
piatich splátkach, s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 31.10.2009, pričom prílohou
zmluvy o pôžičke je písomné potvrdenie o odovzdaní a prevzatí zmluvnej čiastky. Obranu
odporkyne, ktorá sa bránila v konaní tým, že hoci podpísala zmluvu o pôžičke, peniaze jej neboli
nikdy poskytnuté, nakoľko nešlo reálne o zmluvu o pôžičke, ale cieľom zmluvy bolo od nej získať peniaze
za účelom úhrady pokuty uloženej navrhovateľovi M. T. R. a úhrady dlhov niektorých zákazníkov a že
konala v strachu pred navrhovateľom, bola v pozícii podriadeného zamestnanca a navrhovateľ využil,
že má nad ňou prevahu, využil jej strach a naivitu na obohatenie sa prostredníctvom fiktívnej
zmluvy o pôžičke, nepovažoval za dôvodnú. Mal za preukázané, že poskytnutie peňazí písomným
potvrdením zo dňa 22.05.2009, ktoré tvorí prílohu zmluvy o pôžičke a svedeckou výpoveďou. Poukázal
na to, že písomné potvrdenie je podpísané u notára navrhovateľom aj odporkyňou a odporkyňa
podpisom potvrdila, že prevzala od navrhovateľa v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke zmluvnú čiastku
1.400,- € a aj svedok F. K. vypovedal, že videl ako navrhovateľ dáva odporkyni za barom peniaze v
hotovosti krátky čas pred tým, ako odporkyňa s navrhovateľom odišli k notárovi. Mal za to, že tvrdenie
odporkyne, že jej vôľa nebola vážna, že konala zo strachu a pod nátlakom navrhovateľa, posúdením
priebehu uzatvárania zmluvy mal za to, že tvrdenie odporkyne neobstojí. Konštatoval, že z výpovede
odporkyne vyplýva, že už pred tým, ako odišiel navrhovateľ domov vypracovať zmluvu o pôžičke, mala
vedomosť o tom, že zmluva o pôžičke má byť iba fiktívna a jej prostredníctvom chcel navrhovateľ
docieliť, aby uhradila uloženú pokutu a dlžoby zákazníkov, preto usúdil, že mala dostatok času, kým



sa navrhovateľ vrátil so zmluvou, privolať pomoc, či už políciu, alebo nejakého rodinného príslušníka,
ako aj premyslieť si podpis zmluvy. A nakoľko odporkyňa podpísala zmluvu o pôžičke aj s potvrdením
o prevzatí peňazí na notárskom úrade pred notárskym úradníkom, teda pred treťou osobou, mal za to,
že mala možnosť tejto osobe povedať, že zmluvu nepodpíše, že koná zo strachu pred navrhovateľom
a nemala dôvod sa báť, že jej navrhovateľ ublíži, pričom vo svojej výpovedi uviedla,
že nebol na ňu zo strany navrhovateľa vyvíjaný nátlak. Taktiež poukázal na to, že ani výška a suma
prípadných dlhov zákazníkov nenasvedčuje tomu, že by zmluva o pôžičke bola zmluvou fiktívnou, ktorá v
skutočnosti mala za cieľ od odporkyne získať kompenzáciu za pokutu a nevyrovnané dlžoby zákazníkov,
keď pokuta bola uložená vo výške 500,- eur a ak boli nejaké dlžoby, tieto mali byť len vo výške pár eur.
Odporkyňa navyše uviedla, že navrhovateľ nikdy predtým nechcel od nej uhradenie prípadnej dlžoby
zákazníka. K obrane odporkyne, že na riadne uzatvorenie zmluvy o pôžičke nemá vplyv to, či veriteľ má
vedomosť na aký účel požičiava peniaze dlžníkovi a sumu 1.400,- € nepovažoval za takú vysokú sumu,
ktorá by vzbudzoval podozrenie, že nie je reálne ju mať doma v hotovosti. Dospel tak k záveru, že nárok
navrhovateľa je dôvodný, keďže je nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá riadna
a platná zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni 1400 € a odporkyňa sa
zaviazala vrátiť poskytnuté peniaze najneskôr do 31.10.2009. Zmluvu o pôžičke považoval za určitú a
zrozumiteľnú a nemal za preukázaný nedostatok náležitosti vôle odporkyne, ktorej tvrdenia vyhodnotil
ako účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti zo zmluvy o pôžičke. Keďže odporkyňa nevrátila
poskytnuté peniaze riadne a včas, mal za to, že sa dostala do omeškania a že navrhovateľovi tak vzniklo
právo na úhradu úroku z omeškania, a to odo dňa 01.11.2009, t.j. dňa nasledujúceho po
splatnosti poslednej splátky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť dôvodiac tým, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože predmetná zmluva je absolútne neplatná
a nemôže vyvolávať právne následky, keďže pri jej podpise chýbali podstatné náležitosti vyžadované
pre platnosť právneho úkonu, aby daný právny úkon vyvolával zamýšľané právne následky, pri podpise
zmluvy chýbala vážnosť vôle zo strany navrhovateľa, sloboda a vážnosť vôle z jej strany, nakoľko konala
zo strachu pred navrhovateľom, ktorý bol v minulosti trestaný, zmluvu podpísala pod nátlakom. Uviedla,
že nikdy nemala úmysel si peniaze od navrhovateľa požičať a podpis zmluvy bol simulovaným právnym
úkonom, ktorému chýbala vážnosť vôle a ktorej nedostatok v zmysle § 37 Obč. zák. spôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Poukázala na to, že zmluva o pôžičke je z pohľadu práva tzv. reálnou
zmluvou, musí preto dôjsť k reálnemu odovzdaniu predmetu plnenia, t.j. sumy 1.400,- € a mala za to, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nevedel jednoznačne preukázať odovzdanie peňazí, pričom
navrhovateľ mal uviesť, že k odovzdaniu peňazí došlo pred podpisom zmluvy a v samotnej
zmluve sa uvádza, že k odovzdaniu peňazí došlo pri podpise zmluvy, ale ich odovzdanie
nepreukázal a hodnota peňazí a účel ich odovzdania mu neboli známe. Cieľom uzavretia zmluvy o
pôžičke ako simulovaného právneho úkonu zo strany navrhovateľa považovala získanie
peňazí za účelom úhrady pokuty uloženej mu M. T. R. a úhrady dlhov niektorých zákazníkov,
jeho vedomosť, že má nad ňou moc v podobe subsidiárneho postavenia z pozície prevádzkara baru a
vedel o jej strachu, čo aj využil a ona aj keď podpísala zmluvu o pôžičke, nemala skutočnú vôľu požičať
si od navrhovateľa peniaze. Za ďalšiu skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že išlo o simulovaný
právny úkon, považovala to, že navrhovateľ sa nezaujímal o účel poskytnutia pôžičky, napriek tomu,
že nemal s ňou blízky priateľský vzťah a že pôžička bola podpísaná ako bezúročná. Poukázala aj na
to, že výpisom z jej účtu preukázala, že dňa 04.05.2009 vkladala na svoj účet sumu 1.370,82
€ a dňa 27.05.2009 sumu 1.300,08 €, preto je nelogické, aby si dňa 22.05.2009 požičiavala sumu
1.400,- € a navyše nebola v kamarátskom vzťahu s navrhovateľom. Namietala, že súd prvého stupňa si
nevyžiadal výpis z registra trestov navrhovateľa, čo v konaní navrhovala.

Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania majúc za to že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie,
správne rozhodol a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými
odporkyňou, ktorá v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie



je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite
zhodnotil a vyvodil z neho aj správny právny záver a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací
súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Obč. zák.).

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí a
povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia.

Vykonaným dokazovaním mal aj odvolací súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 22.05.2009
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporkyni sumu 1.400,- € a odporkyňa sa
zaviazala túto sumu mu vrátiť v piatich splátkach, pričom posledná splátka bola splatná dňa 31.10.2009.
Odovzdanie sumy 1.400,- € navrhovateľom odporkyni a jej prevzatie odporkyňou od navrhovateľa
vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.05.2009, ako aj z písomného prehlásenia o odovzdaní a prevzatí
zmluvnej čiastky, ktoré odporkyňa podpísala a ich podpísanie ani nenamietala. Svoje tvrdenie o tom, že
sumu 1.400,- € od navrhovateľa neprevzala ničím nepodložila. Nepreukázala tiež, že
išlo o simulovaný právny úkon.

Nedostatkom slobody vôle je iba konanie pod nedovoleným nátlakom, ktoré môže byť priame fyzické
donútenie a bezprávna vyhrážka. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v
skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto
prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony. Pokiaľ právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí ten iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú
splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Obč. zák.). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má
byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný
právny úkon (tzv. disimilovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z nedostatku skutočnej
vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený
(priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Obč. zák.). V danom prípade o takýto úkon nešlo.
Odporkyňa nepreukázala, že cieľom uzavretia zmluvy o pôžičke ako simulovaného právneho úkonu
malo byť zo strany navrhovateľa získanie peňazí za účelom úhrady pokuty uloženej M.
T. R. a úhrady dlhov niektorých zákazníkov a absencia jej skutočnej vôle požičať si od navrhovateľa
peniaze. Jej konštatovanie, že simulovanému právnemu úkonu mala nasvedčovať aj skutočnosť,
že navrhovateľ sa nezaujímal o účel poskytnutia pôžičky a že zmluva o pôžičke bola poskytnutá ako
bezúročná, je právne irelevantné. Pokiaľ poukázala na výpisy zo svojho účtu, z ktorých vyplýva, že dňa
04.05.2009 vkladala na tento účet sumu 1.370,82 € a dňa 27.05.2009 sumu 1.300,08 €, nemožno tým
vylúčiť aj poskytnutie pôžičky od navrhovateľa dňa 22.05.2009. Napokon druhý vklad bol vykonaný až po
tom, ako mala byť odporkyni poskytnutá pôžička dňa 22.05.2009 v podobnej sume, aká bola vložená na
účet odporkyne následne dňa 27.05.2009. Taktiež nebola dôvodná námietka odporkyne, že súd prvého
stupňa nevykonal ňou navrhovaný dôkaz a nevyžiadal si výpis z registra trestov navrhovateľa, pretože
vykonanie takéhoto dôkazu pre danú vec nebolo potrebné a hoci v odvolaní uviedla, že pri podpisovaní
zmluvy o pôžičke konala pod nátlakom, v konaní uviedla, že ju pod nátlakom nepodpísala a tento ani
zo strany navrhovateľa v konaní preukázaný nebol. Odporkyňa svojou výpoveďou v odvolacom konaní
potvrdila, že mala vedomosť o tom, že podpisuje zmluvu o pôžičke aj prehlásenie o prevzatí
pôžičky od navrhovateľa, avšak uviedla, že nemala vedomosť o tom, aké následky z toho vzniknú.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 132 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu
trov odvolacieho konania za 2 úkony poskytnutých právnych služieb po 71,37 € (vyjadrenie k odvolaniu
a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20. 2.2013) a, 2x 7,81 € režijný paušál a v zmysle § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1 písm. c/ a d/, § 16 vyhl.č. 655/2004 Z.z.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 27C/61/2010

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam