Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/329/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201097 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611201097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľa: X.. Q. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Č.. XXXX/XXX, N. D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy, s. r. o., IČO: 36 868 272, Cibická cesta č. 2, Svätý Jur, proti odporcovi: W., I.. W.. V.., IČO: XX XXX XXX, K. XX, I., zastúpený: Prosman a partneri advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie istiny 18.332,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24. januára 2013, č. k. 7C/479/2011-93, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 433,62 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.332,83 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 08. 02. 2011 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia v sume 2.800,21 eur, všetko do 3 dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka a vecne tým, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 21. 4. 2007 Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX, na základe ktorej sa odporca zaviazal vykonať dielo - realizovať stavbu rodinného domu typu „bungalow 23“, na pozemku parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX v katastrálnom území I. pre navrhovateľa s tým, že cena za dielo bola dohodnutá na celkovú sumu 126.679,88 eur (3.816.358,-Sk), vrátane DPH, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 25. 03. 2007 preddavok na dohodnutú cenu za dielo vo výške 1.000.000,- Sk a postupne mu poskytol ďalšie platby celkom v sume 2.165.000,- Sk, pričom z dôvodu prerušeného stavebného konania stavebným úradom Mesta I., odporca stavebné práce prerušil, avšak po vydaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, na dokončení diela odporca nepokračoval. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že sa s námietkou odporcu, tvrdiaceho, že dielo nedokončil z dôvodu, že navrhovateľ na dokončení diela odporcom záujem nemal nestotožnil, nakoľko mal preukázané, že odporca sa žiadnym spôsobom od navrhovateľa dokončenia diela nedožadoval, nevyzval ho na poskytnutie súčinnosti a nijako sa nebránil vôli navrhovateľa, v dokončení predmetu diela nepokračovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca ani po tom, ako si navrhovateľ dal oceniť práce vykonané odporcom a vyzval ho na zúčtovanie a vyporiadanie nákladov, navrhovateľovi relevantné stanovisko k ním vykonaným prácam neposkytol, keď po prerušení stavebných prác na rodinnom dome pokračoval iba na stavbe garáže, avšak stavba garáže bola zahrnutá do predmetu diela v rámci predloženého projektu BUNGALOW 23. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného X.. C. Q. vyplýva, že celkové práce vykonané odporcom boli ocenené sumou 53.532,- eur, vrátane DPH, pričom v tejto sume bola zahrnutá aj cena prác odporcu na stavbe garáže a nakoľko odporca od navrhovateľa prijal celkom sumu 71.864,83 eur (2.165.000,- Sk) a stavebné práce vykonal iba v rozsahu 53.532,- eur, návrhu navrhovateľa vyhovel. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporcu s plnením jeho peňažného dlhu od 8. 2. 2011, nakoľko bol navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 11. 1. 2011, ktorý si odporca v odbernej lehote do 31. 1. 2011 neprevzal, na zaplatenie žalovanej istiny v lehote 7 dní, pričom lehota na plnenie mu uplynula dňom 7. 2. 2011. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov spočívajúcich v trovách za znalecký posudok v sume 483,- eur a v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení. Povinnosť odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za návrh v sume 1. 099, 50 eur odôvodnil právne ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položkou 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov a vecne tým, že navrhovateľ bol v konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodený, z dôvodu ktorého odporcovi uložil povinnosť súdny poplatok zaplatiť. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a zároveň z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že mu bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť pred súdom konať tým, že nebol riadne predvolaný na prvostupňové pojednávanie dňa 24. 1. 2013 a v priebehu prvostupňového konania nebol ani riadne vypočutý. Uviedol, že síce jeho právny zástupca termín pojednávania na vedomie vzal, avšak odporca bol dlhodobo neprítomný na území SR a preto mu túto skutočnosť nemohol oznámiť, pričom povinnosťou súdu bolo jeho právnemu zástupcovi uložiť oznámiť termín pojednávania, keďže odporca predpokladal, že bude na najbližší termín pojednávania predvolaný písomne. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia spočívajúceho v tom, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 118 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 433,62 eur. Nesúhlasil s tvrdením odporcu v odvolaní, že mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať, nakoľko odporca bol v rámci celého prvostupňového konania nečinný, nezúčastnil sa ani prvého pojednávania konaného dňa 18. 10. 2012, v zmysle výzvy súdu nepredložil do spisu žiadanú špecifikáciu súpisu všetkých vykonaných prác a od roku 2011 sa nevyjadril k doručenému znaleckému posudku, ktorý dal na svoje náklady vypracovať navrhovateľ s tým, že vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňuje skutkový stav veci, nerozporuje navrhovateľom predložené dôkazy, na základe ktorých dospel prvostupňový súd k rozhodnutiu vo veci samej. Uviedol, že právny zástupca odporcu bol na pojednávanie konané dňa 24. 1. 2013 riadne predvolaný a to tak, že termín pojednávania zobral na vedomie na predchádzajúcom prvostupňovom pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2012 a priamo v zápisnici o pojednávaní je uvedené, že už písomne volaný nebude, pričom na nariadené pojednávanie sa nedostavil nielen odporca, ale ani samotný právny zástupca odporcu, ktorý svoju ani klientovu neúčasť riadne a včas nijakým spôsobom neospravedlnil a ani súd neinformoval, že nemohol termín pojednávania svojmu klientovi oznámiť, z dôvodu, ktorého konajúci súd postupoval správne, keď vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu prejednal. Poukázal na ustanovenie § 101 O. s. p., z ktorého vyplýva, že účastníci sú povinní prispieť tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, pričom dbajú na pokyny súdu a súd môže pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní s tým, že ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostaví a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; pričom prihliadne na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. K tvrdeniu právneho zástupcu odporcu, že mu nebolo súdom prvého stupňa uložené, aby klienta informoval o novom termíne pojednávania, poukázal navrhovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6Sžo/226/2010 z odôvodnenia, ktorého vyplýva, že ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, pričom v danej právnej veci je nepochybné, že odporca riadne udelil splnomocnenie právnemu zástupcovi, všetky písomnosti, vrátane predvolania na pojednávanie, súd doručuje iba tomuto zástupcovi s tým, že či bude predvolanie na pojednávanie doručené okrem zástupcu aj účastníkovi, závisí od zváženia súdu, ktorý tak urobí vtedy, ak považuje osobnú účasť účastníka na pojednávaní za potrebnú, napríklad, ak mieni účastníka na pojednávaní vypočuť. Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak právny zástupca odporcu tvrdí, že jeho klient sa nachádzal dlhodobo v zahraničí, bolo jeho právom v záujme klienta súd požiadať, o odročenie nariadeného pojednávania. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. augusta 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). S námietkami odporcu, že postupom prvostupňového súdu, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti na pojednávaní, mu bola odňatá možnosť pred súdom konať sa nebolo možné stotožniť, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi bol dňa 28. 7. 2011 doručený platobný rozkaz vydaný súdom prvého stupňa dňa 15. júna 2011, sp. zn. 16Ro/225/2011, proti ktorému podal odporca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu (viď č. l. 50 spisu) odpor a ktorý sa aj riadne dostavil na pojednávanie pred prvostupňovým súdom dňa 18. 10. 2012 a ktoré bolo odročené na 24. 1. 2013 s tým, že ako z obsahu uznesenia, ktorým prvostupňový súd pojednávanie odročil vyplýva, právny zástupca odporcu zobral termín ďalšieho pojednávania na vedomie, pričom mu bola súdom prvého stupňa uložená povinnosť, predložiť v lehote 10 dní do spisu súpis všetkých vykonaných prác, vyčíslenie prác, ktoré neboli ocenené v znaleckom posudku X.. Q., avšak právny zástupca si povinnosť uloženú prvostupňovým súdom nesplnil nielen v určenej 10 - dňovej lehote, t. j. do 28. 10. 2011, ale žiadanú špecifikáciu nepredložil ani do pojednávania dňa 24. 1. 2013, na ktoré sa nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili. Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), pričom vec môže prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O. s. p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. V prejednávanej veci bol postup súdu prvého stupňa v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko právny zástupca odporcu zobral termín pojednávania určeného na deň 24. 1. 2013 na vedomie na prvostupňovom pojednávaní dňa 18. 10. 2012, o odročenie pojednávania nepožiadal, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a zároveň si nesplnil ani svoju dôkaznú povinnosť, ktorú mu súd prvého stupňa uložil na pojednávaní dňa 18. 10. 2012. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že odporca mal o tom, že navrhovateľ svoj nárok voči nemu uplatnil na súde vedomosť od 28. 7. 2011, kedy mu bol doručený platobný rozkaz vydaný prvostupňovým súdom, spolu s predvolaním na prvostupňové pojednávania určené na deň 27. 1. 2012, ktoré si splnomocnený právny zástupca odporcu prevzal dňa 28. 11. 2011 mu bol doručený aj znalecký posudok, ktorý dal pre účely tohto súdneho konania vypracovať navrhovateľ a z ktorého vyplýva výška ním uplatneného nároku v konaní, a napriek uvedenému, ako z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18. 10. 2012 vyplýva, právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní uviedol, že sa k výške žalovanej istiny vyjadriť nevie, nakoľko mu odporca doklady o ním vykonaných prácach na stavbe domu navrhovateľa nepredložil, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa pojednávanie odročil, a ako už odvolací súd uviedol vyššie, bola mu uložená povinnosť v lehote 10 dní vyšpecifikovať a doložiť do spisu súpis všetkých vykonaných prác jednotlivo podľa rozsahu v m2, v m3 a v mierach podľa ich veľkosti s uvedením ceny práce tak, že povinnosťou odporcu bolo zároveň presne vyčísliť ním zakúpený stavebný materiál a vyšpecifikovať práce, ktoré vo svojom znaleckom posudku neuviedol súdny znalec X.. Q.. Právny zástupca odporcu nielen súdom prvého stupňa uloženú povinnosť nesplnil, ale na tomto pojednávaní ani prvostupňovému súdu neoznámil, údajný dlhodobý pobyt odporcu v zahraničí aj v termíne pojednávania dňa 24. 1. 2013, ktorý zobral na vedomie, ale zároveň netrval na predvolaní konateľa obchodnej spoločnosti odporcu na ďalšie pojednávanie. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa za splnenia všetkých zákonných predpokladov, t. j. odporcovi dal možnosť sa zúčastniť všetkých procesných úkonov, pričom odporca svoje zákonné právo nevyužil, správne prejednal vec na pojednávaní dňa 24. 1. 2013 a tým, že vo veci na tomto pojednávaní aj meritórne rozhodol, v žiadnom prípade odporcovi možnosť pred súdom konať, neodňal. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v odpore proti platobnému rozkazu vydaného prvostupňovým súdom namietal, že voči navrhovateľovi nemá žiadny dlh a výšku žalovanej istiny považoval za neoprávnenú, nakoľko všetky finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ odporcovi poskytol, boli spotrebované pri vykonávaní diela a pri prácach, ktoré pre navrhovateľa vykonal počas prerušeného stavebného konania. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné zdôrazniť, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti, skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O. s. p.) a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a právnym fikciám. Ak chce byť navrhovateľ v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný predložiť plný dôkaz. Ide o situáciu, kedy účastník preukáže bez pochybností svoje tvrdenia. Ak však protistrana predloží dôkaz, ktorým úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenia protistrany, nemôže súd považovať takého tvrdenie za preukázané. Dôkazným bremenom sa totiž rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, a to či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O. s. p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno môže súd prijať iba vtedy, ak zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé. V posudzovanej veci sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi, zaplatiť mu sumu 18. 332, 83 eur s príslušenstvom, t. j. ide o konanie o plnenie, ktoré je konaním návrhovým, preto navrhovateľ už v samotnom návrhu na začatie konania je povinný v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 79 ods. 1 O. s. p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť si navrhovateľ jednoznačne splnil. Pokiaľ však odporca nárok uplatnený návrhom spochybnil, resp. ho v celom rozsahu neuznal (viď obsah jeho odporu proti platobnému rozkazu), bolo jeho povinnosťou označiť dôkazné prostriedky v priebehu konania vo veci samej (§ 101 ods. 1 O. s. p., § 120 ods. 1 O. s. p.), keďže nie je úlohou súdu, ako v prvostupňovom, tak aj v odvolacom konaní, ex offo nahrádzať procesnú aktivitu odporcu ohľadne jeho dôkazného bremena. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vzhľadom na to, že odporca v odvolacom konaní neúspešne namietal odňatie jeho možnosti pred súdom konať a odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za jeden úkon právnej služby á 353,54 eur, vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 6. 5. 2013, 1 á 7,81 eur režijný paušál, 20% DPH, spolu v sume 433,62 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.