Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/120/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201618 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611201618.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. B., bytom I. XXX, 2/ X. B., bytom F. Q. P. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou v Malackách, Nádražná 23, proti odporkyni: T. C., V. E. XXX, o určenie, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností a že tieto patria do dedičstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 14. októbra 2011, č.k. 27C 82/2011-36, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,63 € k rukám ich právnej zástupkyne do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporkyňa T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. Č.. XXX, nie je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat.úz. a obec V.A. E. ako pozemok parc. registra „C.“ č. XXX/XX o výmere 260m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C.“ č. XXX/XX o výmere 164m2 - záhrady a rodinný dom súp.č. XXX postavený na parc.č. XXX/XX vedený na katastrálnom úrade v B., správa katastra F. a určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. O. L., predtým B., zomrelej XX.XX.XXXX naposledy bytom V. E. Q..Č.. XXX. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a2/ spoločne náhradu trov konania k rukám ich právnej zástupkyne vo výške 358,98 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že neb. O. L. uzatvorila s odporkyňou darovaciu zmluvu dňa 31.03.2008, na základe ktorej darovala nehnuteľnosti odporkyni, pričom návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný až po smrti neb. O. L. dňa 17.05.2010 a rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2010. Konštatoval, že predmetná darovacia zmluva je zmluvou, na ktorú sa vzťahuje ust. § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, teda účinky vkladu vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu. S poukazom na to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností a rozhodnutie o povolení vkladu do katastra na základe darovacej zmluvy nenadobudlo právoplatnosť za života darkyne neb. O. L., vyslovil, že nehnuteľnosti boli v čase jej smrti v jej vlastníctve a nakoľko sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou bola nebohá v čase smrti, patria do dedičstva po nej. Dospel tak k záveru, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností a tieto patria do dedičstva po neb. O. L.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p. s odôvodnením, že navrhovatelia mali vo veci plný úspech. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil opomínajúc skutočnosť, že zákonní dedičia, ktorí sa smrťou zomrelej O. L. stali vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, sú viazaní prejavom vôle poručiteľky uvedeným v darovacej zmluve, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, všetko vzhľadom na skutočnosť, že dedenie je všeobecným prechodom práv a povinností po zomrelej osobe na iný subjekt. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal prejavenou vôľou poručiteľky a jej viazanosťou zo strany dedičov poručiteľky, ktorá je právne významná per posúdenie žalovaného nároku, či je alebo nie je vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, ktoré nadobudla na základe platnej darovacej zmluvy. Poukázala na to, že darovacia zmluva k nehnuteľnostiam je platnou a účinnou zmluvou tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke a túto považoval za právne perfektnú aj príslušný katastrálny úrad, ktorý na jej základe povolil vklad vlastníckeho práva a práva doživotného užívania pod č. V. XXXX/XXXX. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2006 č.k. 2Cdo 184/2005, v zmysle ktorého viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevode vlastníckeho práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka. Mala za to, že dedičia po poručiteľke vstúpili do všetkých práv a povinností po poručiteľke, boli viazaní jej prejavom vôle vyplývajúcim z darovacej zmluvy, smerujúcim k prevodu nehnuteľnosti a ako dedičia po poručiteľke sa stali aj účastníkmi vkladového konania na miesto poručiteľky, ktorého začatie iniciovala poručiteľka tým, že uzatvorili darovaciu zmluvu a spoločne podpísali aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. A keďže vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo smrťou poručiteľky na jej dedičov, týmto dňom zároveň na nich prešiel aj záväzok previesť toto vlastnícke právo na ňu. Nakoľko dedičia neodstúpili od predmetnej darovacej zmluvy, ani jej platnosť nenamietali z dôvodu jej rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, právoplatným rozhodnutím katastra sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností a jej vlastnícke právo je nespochybniteľné. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadala pripustiť dovolanie vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o otázku zásadného významu. Navrhovatelia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť stotožňujúc sa so záverom súdu prvého stupňa. Konštatovali, že návrh na vklad darovacej zmluvy bol podaný na Správu katastra F. až po smrti darkyne dňa 17.05.2010 a bol povolený dňa 16.06.2010, ktorým dňom až nastali právne účinky vkladu do katastra nehnuteľností. Považovali tak za správny názore súdu prvého stupňa, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností na základe predmetnej darovacej zmluvy nenadobudlo právoplatnosť za života darkyne neb . O. L., preto boli nehnuteľnosti v čase jej smrti v jej vlastníctve a v súlade s ust. § 460 Obč. zák. patria do dedičstva po nej. Pri tomto právnom závere poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 196/2005. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Ustanovenie § 133 Obč. zák. rozlišuje zmluvné nadobudnutie vlastníctva okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a k nehnuteľnostiam. Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 ods. 1 O.s.p.). Ak s prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 Obč. zák.). Kým pri hnuteľných veciach jestvuje variabilita spôsobov prevzatia veci, a tým aj nadobudnutia vlastníckeho práva, o ktorých sa účastníci zmluvného vzťahu môžu aj dohodnúť, pri nehnuteľnostiach sa vlastnícke právo nadobúda vkladom (intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak § 34 katastrálneho zákona nepripúšťa zapísanie záznamom. Účinky vkladu, a teda aj nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa viažu na deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona). Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Obč. zák.). V právnej veci, v ktorej Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom z 28.02.2006 sp.zn. 2Cdo 184/2005, na ktorý poukázala aj odporkyňa, sa zameral na otázky dopadu smrti prevodcu na katastrálne konanie; najmä na otázku vecných a obligačných účinkov zmluvy o prevode nehnuteľností. Konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik a účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Konštatoval, že účinky vkladu podľa st. § 133 ods. 2 Obč. zák. spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch. Vyslovil, že z platne uzavretej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným. Dodal, že viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy a uzavrel, že smrť prevodcu nebola sama osebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad v katastri nehnuteľností. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2005 sp.zn. 3Cdo 196/2005, na ktorý poukázali odporcovia, bola riešená otázka, či do dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy uzavretej poručiteľom (§ 460 Obč. zák.), a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali v danom prípade ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností. Viazanosť prejavu vôle síce trvá aj po smrti účastníka, takže právni nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve, to sa však neprieči právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 196/2005, v zmysle ktorého ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Odvolací súd poukazuje na to, že občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na rokovaní 16.05.2011 rozhodlo o uverejnení uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2010 č.k. 3Cdo 154/2010 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorom uznesení uviedol, že pri žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že tá -ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pri posúdení otázky, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností, požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Konštatoval, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného; v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto skutočnosti právne bezvýznamné. V konaní bolo nesporné, že poručiteľka O. L. (matka účastníkov konania) uzavrela s odporkyňou dňa 31.03.2008 darovaciu zmluvu, ktorou na odporkyňu previedla bezodplatne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie a obec V. E.. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný dňa XX.XX.XXXX, teda po smrti darkyne (XX.XX.XXXX). Preto, keďže išlo o darovaciu , pri ktorej vecnoprávne účinky nastávajú rozhodnutím o povolení vkladu do katastra, predmetné nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky boli v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Z týchto vyššie uvedených dôvodov odvolanie odporkyne nebolo dôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľom 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania, vzniknutých im na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 59 €, 1 x 7,63 € režijný paušál, spolu v sume 66,63 €. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.