Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/350/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209614 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611209614.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: G. J., X.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka - U. C., X.. XX.XX.XXXX, R. XX, B. Y., zastúpená: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Rovinka 578, Rovinka, a otec - E. J., X.. XX.XX.XXXX, P. XX, B. Y., zastúpeného: JUDr. Tomáš Plank, advokát, nám. Slobody 10, Bratislava, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a vzájomnom návrhu otca na úpravu striedavej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05. 2012, č.k. 9P/138/2011-71, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zveril maloletého G. J., X.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo, v dvojtýždňových intervaloch; ako prvá je v zmysle rozsudku povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť matka, a to v období od pondelka prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v pondelok v párnych týždňoch v čase o 17,00 hod., - otcovi uložil povinnosť maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka povinnosť v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca, - rodičom uložil povinnosť v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť, - určil, že každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, - deklaroval neurčenie výživného pre rodičov, - zamietol návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 24 ods.2,3,4, § 62 ods.1,2,6, § 75 ods.1 Zákona o rodine a tým, že z vykonaného dokazovania mal v danom prípade preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd prvého stupňa po zhodnotení skutkových okolností prípadu dospel k názoru, že obidvaja rodičia maloletého sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem a zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého, na ktorého strane budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidvaja rodičia sa doposiaľ podieľali na starostlivosti a výchove o maloletého - rodičia v priebehu konania potvrdili, že maloletý po škole trávi čas s otcom, ktorý maloletého vyzdvihne po vyučovaní v škole, urobí si s ním úlohy a večer ho odvezie k matke. Maloletý je zvyknutý tráviť čas ako s matkou tak aj s otcom, má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ktorí majú vytvorené aj bytové podmienky k starostlivosti o maloleté dieťa. V danom prípade mal súd prvého stupňa danú vhodnosť podmienok k striedavej starostlivosti aj tým, že rodičia maloletého bývajú neďaleko od seba v jednej obci, v ktorej syn navštevuje i základnú školu. Na základe takto zistených okolností potom konštatoval, že je v záujme maloletého, aby mohol byť rovnako s obidvoma rodičmi; striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako keby bol zverený do starostlivosti len jedného z rodičov s prípadnou úpravou styku. Úpravou striedavej starostlivosti bude v plnej miere rešpektované právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektované jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí a dieťa má právo na primeraný kontakt s oboma rodičmi, čo je umožnené v plnej miere práve úpravou striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa neprihliadol k námietkam matky proti určeniu striedavej starostlivosti, keď tento inštitút nie je možné i chápať ako narušenie stability výchovného prostredia. Skutočnosť, že po rozchode rodičov maloletý ostal v starostlivosti matky nemožno otcovi pripísať ako niečo negatívne. Bolo preukázané, že otec sa s maloletým po odchode zo spoločnej domácnosti pravidelne stretával a od doby, ako začal maloletý navštevovať školu, je ich stretávanie takmer každodenné. Námietku matky o snahe otca vyhnúť sa zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti plateniu výživného mal za nepreukázanú i s prihliadnutím k tomu, že otec doposiaľ určené výživné riadne uhrádzal. V rozhodnutí ďalej konštatoval, že striedavou starostlivosťou v žiadnom prípade nepríde matka o aktivity, ktoré s maloletým doteraz vykonávala ( napr. bicyklovanie, chodenie na plávanie a výlety) a počas jej starostlivosti je jej umožnené ich i naďalej vykonávať. Aj striedavou starostlivosťou sa v tomto prípade stanovia pravidlá a prinesie sa pravidelnosť do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Argument matky o hyperaktivite maloletého mal súd prvého stupňa za účelový, nakoľko striedavou starostlivosťou nedochádza k zabráneniu liečby maloletého - psychológa môže dieťa navštevovať v sprievode oboch rodičov . V konaní sa nepreukázalo, že dlhodobá príprav maloletého otcom do školy nemá negatívny vplyv na jeho školské výsledky . Podľa názoru súdu prvého stupňa úprava striedavej starostlivosti s dvojtýždenným intervalom v plnom rozsahu umožní obidvom rodičom podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletého v rovnakom rozsahu. O neurčení vyživovacej povinnosti rozhodol jednak s prihliadnutím na § 62 ods.2 Zákona o rodine, a i na to, že dĺžka osobnej starostlivosti je u oboch rodičov rovnaká a majetkové pomery jedného z rodičov nie sú diametrálne odlišné ako u druhého. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vzájomný návrh otca na úpravu striedavej starostlivosti zamietne, zruší zamietavý výrok o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, dieťa zverí do starostlivosti matky a v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv otca a určenia výživného ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázala na to, že zvýšenú starostlivosť o syna začal otec prejavovať až po podaní návrhu na úpravu pomerov, súčasne ju začal ohovárať, kriminalizovať a šíriť o nej nepravdivé informácie. Zvýšený záujem o syna je účelový a je prostriedkom na jej ovládanie, keď sa otec takto snaží nad ňou získať nadvládu. Za daného stavu od počiatku nesúhlasila s nariadením striedavej starostlivosti, nakoľko to s ohľadom na všetky okolnosti prípadu nie je v záujme maloletého. Plne si uvedomuje potrebu styku maloletého syna s otcom, a preto sa usilovala a ani nebránila tomu, aby sa otec so synom stretával, bral si ho k sebe do rodičovského domu, kde býva a kde maloletý aj prespával. V tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, nakoľko nie je ničím preukázané, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa a ani to, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletého. Dokazovanie bolo vykonané veľmi formálne a zo zabezpečených stanovísk jednoznačne nevyplýva, v čom sa zlepšenie starostlivosti prejaví a v čom bude prínos pre potreby dieťaťa. Skutočnosť, že otec dieťaťa má v dome, ktorý má v spoluvlastníctve s rodičmi k dispozícii jednu zariadenú izbu je nevyhnutné minimum pre bývanie, ale v porovnaní so súčasným domovom syna v rodinnom dome matky, kde má vybavenú a zariadenú vlastnú detskú izbu, ide o provizóriom. Pokiaľ súd vychádzal z vyjadrenia psychologičky zo dňa 10. 4. 2012 z jeho obsahu jednoznačne vyplýva stanovisko dieťaťa, že mu vyhovuje momentálna výhradná starostlivosť matky a naďalej má záujem u nej zotrvať, ale zároveň má záujem sa stretávať i s oboma rodičmi. Ak súd prvého stupňa hodlal na názor dieťaťa prihliadnuť (§ 100 ods. 3 O.s.p.), záujem maloletého zotrvať u matky je jednoznačný. Pokiaľ ide o prijateľnosť eventuálnej striedavej starostlivosti pre maloletého nie je preukázané, že mu bolo spôsobom zrozumiteľnými jeho veku a rozumovej vyspelosti vysvetlené, čo striedavá starostlivosť znamená, aby bol schopný vyjadriť svoj názor. Súd pri nariaďovaní striedavej starostlivosti nevzal v úvahu vek dieťaťa, jeho vývinové potreby, jeho úzku citovú väzbu na matku, v ktorej trvalej starostlivosti bol doteraz a u ktorej má vybudovaný domov. Jestvujúci stav v otázke starostlivosti o maloletého nie je potrebné radikálne meniť a súd je povinný prihliadnuť na stabilitu výchovného prostredia. Je známe, že u otca je maloletý takmer pravidelne zverený do opatery starých rodičov, prípadne aj tretích osôb, keď je otec pracovne vyťažený, alebo dieťa tráviť čas sedením pri počítači na chatke, kde s otcom aj prespáva. Je vylúčený zo styku s rovesníkmi, čo mu naopak matka umožňuje. Matka ďalej uviedla, že si neželá, aby syna vychovávali starí rodičia a hlavne stará matka zo strany otca, ktorej je dieťa otcom pravidelne zverované. Otec odmieta rešpektovať jednotný denný režim dieťaťa a umožňuje mu celý voľný čas hrať sa na počítači hry , aj školskú prípravu robia v nevhodnom čase (neskoro v noci ). Súd v tomto prípade nezohľadnil existujúci skutkový stav a jeho záver nie je podložený výsledkami dokazovania, ktoré by preukázali, že striedavá starostlivosť povedie k lepšiemu zaisteniu potrieb dieťaťa. Otec maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, vrátane šetrenia kolízneho opatrovníka a zo zápisnice z pojednávania z 11.05.2012 pred vynesením rozsudku vyplýva, že žiaden z účastníkov nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Matka vo svojom odvolaní opakuje svoje stanovisko z návrhu, ako aj zo svojho prednesu pred súdom prvého stupňa, ktorých podstatou je jej nesúhlas zo striedavou starostlivosťou. Otec poukázal na to, že zákonodarca zaviedol do Zákona o rodine inštitút striedavej starostlivosti, aby sa tento používal tam, kde je vhodný. Rovnoprávnosť rodičov vo vzťahu k dieťaťu vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, a preto je potrebné rozhodovať tak, aby sa zachovala rovnováha vzťahov rodičov a dieťaťa, aj keď rodičia spolu nežijú. V danom prípade sú splnené všetky zákonné a aj ľudské podmienky pre striedavú starostlivosť - obaja rodičia sú schopní sa o dieťa postarať, dieťa má rado oboch rodičov, všetci bývajú neďaleko seba v jednej obci, v ktorej je aj škola, ktorú dieťa navštevuje a u oboch rodičov sú materiálne podmienky na starostlivosť o dieťa ( obaja bývajú v obci v rodinných domoch a otec má dokonca výhodu pomoci zo strany svojich rodičov). Je nesporné, že už dlhší čas má otec s dieťaťom intenzívny styk aj cez týždeň a cez víkendy - syn u neho prespáva, učia sa spolu a spoločne trávia voľný čas . Argumenty matky sú viac emocionálne ako racionálne. Matka nemá žiadnu zákonnú prednosť pri zverení dieťaťa len preto, že dieťa býva v jej domácnosti. Syn má so starými rodičmi z jeho strany vzájomný dobrý vzťah. K námietkam matky uviedol, že úloha starých rodičov v rámci rodiny je dôležitá a je len dobré, ak rodičovi vedia so starostlivosťou o dieťa pomôcť. Zdravotný stav dieťaťa - jeho hyperaktivita, ktorú matka lieči homeopatikami nie je taká porucha, ktorá by si vyžadovala výlučne matkinu starostlivosť. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností a návrhu otca na zverenie maloletého do osobnej striedavej starostlivosti rodičov , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zveril maloletého G. J., X.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením intervalu a spôsobu jeho odovzdávania medzi rodičmi, neurčil rodičom výživné a zamietol návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností v rámci ktorého žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré matka čiastočne zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu osobnej striedavej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa odvolací súd zhodol so súdom prvého stupňa na tom, že osobná striedavá starostlivosť je v záujme maloletého, ktorý bude mať tým možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom, a to ( v tomto štádiu konania ) bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletý by si na tento model starostlivosti nevedel zvyknúť, a tento by bol nie v jeho prospech. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia ( pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletého ) a i maloletý ideálne predpoklady pre realizovanie osobnej striedavej starostlivosti, počas ktorej bude dieťa v dvojtýždenných intervaloch v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov - rodičia bývajú v rodinných domoch v jednej obci, majú materiálne a aj ľudské podmienky k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého potrebného na jeho výchovu a zdravý vývoj, dieťa navštevuje v rovnakej obci základnú školu, maloletý je na prítomnosť otca z minulosti zvyknutý ( trávil s ním časť voľného času a víkendov aj s prespávaním ) a maloletý striedavú starostlivosť neodmieta ( viď Vyjadrenie ÚPSVaR Malacky zo dňa 10.4.2012). Z okolností prípadu i pri prihliadnutí k námietkám matky prezentovaným v priebehu konania pred súdom prvého stupňa ( s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal ) nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebola v záujme a v prospech maloletého. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, a to i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov ( § 120 ods.1,2 O.s.p.), na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. S poukazom na uvedené, pri stotožnení sa závermi súdu prvého stupňa týkajúcich sa jednak dĺžky intervalu, v ktorých si budú obaja rodičia maloletého odovzdávať ( ktorá je primeraná k už školskému veku maloletého ), neurčenia vyživovacej povinnosti rodičom, zastupovania a spravovania majetku maloletého a zamietajúceho výroku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.