Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/526/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210380 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611210380.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: A. S., I. J. X, Y.Á. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 2.560,48 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 7C/483/2011-45, zo dňa 3.9.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 70,12 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku 146,87 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom neuhradenej pôžičky. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania odporkyne a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu bez uvedenia dôvodu zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Nakoľko si odporkyňa trovy neuplatnila, súd prvého stupňa jej ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol skutočnosť, že vedľajší účastník je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa mimo súdu i na súde je daná už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov. Trovy právneho zastúpenia advokátom preto súd prvého stupňa nepovažoval ako účelne vynaložené; považoval ich za nehospodárne. Mal za to, že sám vedľajší účastník, vzhľadom na cieľ jeho činnosti, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (článok IV. bod 1 a 2 stanov) ako i ďalšie v stanovách definované ciele, disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, čo vyhodnotil ako trovy nepreukázané. Združenie udelilo právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že sám advokát má vykonávať bez ďalšieho konkrétneho pokynu úkony právnych služieb. Advokát zrejme považoval za potrebné oznámiť vstup združenia do tohto konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámiť, že si uplatňuje trovy konania (súdu prvého stupňa nebolo známe, či združenie malo vedomosť o tom, že do konania vstupuje). V oznámení o vstupe do konania žiadal doručiť návrh na začatie konania s prílohami. Z uvedených skutočností vyplynul pre súd prvého stupňa záver, že prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom preukázaným (keďže je zrejmé, že advokát nemal vedomosť o predmete sporu), a trovy, ktoré si advokát za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie vedľajší účastník a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania, resp. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietol nesprávnu aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že pre aplikáciu uvedeného ustanovenia sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť odôvodnený; napadnuté uznesenie však neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia uvedeného ustanovenia dôvodná a správna. Uviedol, že súd prvého stupňa mal rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie sa odporkyne. Podľa vedľajšieho účastníka je nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporkyne bol v čase podania návrhu premlčaný. Odporkyňa tak bola v konaní úspešná vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý mu nebola priznaná náhrada trov konania. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a znemožnil mu tak reálne výkon úloh spotrebiteľského združenia. Vedľajšiemu účastníkovi nemožno odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom a je dôvodné mu priznať trovy konania. Záverom dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09 s tým, že aj právnické osoby musia mať možnosť nechať sa zastupovať. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vedľajšieho účastníka účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci vzal navrhovateľ podaním doručeným dňa 3.8.2012 návrh späť; dôvod späťvzatia neuviedol. Na uvedenom základe nebolo možné skonštatovať také správanie sa odporkyne, pre ktoré by bol vzatý späť dôvodne podaný návrh, čo by odôvodňovalo pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Zastavenie konania tak späťvzatím návrhu procesne zavinil navrhovateľ, ktorý by bol povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trov konania odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.), je oprávnený dať sa zastupovať advokátom a uplatniť si v rámci náhrady trov konania i náhradu trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania však súd musí vždy skúmať, či uplatnené trovy boli skutočne vynaložené a ak áno, či boli účelné, t.j. či vychádzajú zo zákonných dôvodov, tieto neprekračujú a sledujú naplnenie cieľa, t.j. dosiahnutie úspechu v konaní; účelnosť uplatnených trov konania je súd povinný posudzovať pri každom uplatnenom úkone právnej služby samostatne. Nepriznaním náhrady trov konania, ktoré neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, sa nepopiera rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a nedochádza k odňatiu procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy až pri naplnení všetkých predpokladov pre priznanie náhrady trov konania, t.j. pri preukázaní skutočného vynaloženia uplatnených trov konania a ich účelnosti. V predmetnej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dňa 26.4.2012 oznámil svoj vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania, vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania. Nie je potom zrejmé, ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal uplatnené prevzatie a prípravu zastúpenia, keď ani právny zástupca a ani samotný vedľajší účastník nemali žiadnu vedomosť o predmete a štádiu konania, do ktorého vedľajší účastník vstúpil; k prevzatiu a príprave zastúpenia preto reálne nemohlo dôjsť. Bez ďalšieho nemožno dospieť ani k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania či na základe vznesenej námietky premlčania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa; v predmetnej veci ku späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu. Na tomto základe uplatnené trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie vedľajšieho účastníka so všeobecne vznesenou námietkou premlčania nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva; vyjadrenie nepredstavuje úkon právnej služby, ktorého vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam (nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania v predmetnej veci) nie sú dôvodné poukazy na iné rozhodnutia krajských súdov (ktorými nie je odvolací súd viazaný). K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že podľa tohto rozsudku zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, o.i. splnenia podmienky účelnosti vynaložených trov konania. Záverom možno uviesť, že nakoľko navrhovateľ v predmetnej veci späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, bol by povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka; pre nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania je vecne správne rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (aj keď s neprávnym poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.; za vyjadrenie k odvolaniu doručené dňa 8.7.2013 predstavuje odmena 50,62 eura (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl.) a paušálna suma 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 58,43 eura, s 20 % DPH 11,69 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkovo 70,12 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.