Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/63/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611211293 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611211293.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: P. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácky 2942/60A, dieťa rodičov: matka - Š. O., B. P. XXX, zast. JUDr. Petrom Neštepným, advokátom, AK Bratislava, Ferienčíkova 7 a otec - D.. F. O., B. P. R. X., B. XX, Č. J., zast. AK Niku & partners, s.r.o., Bratislava, Prokopa Veľkého 51, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 8P 312/2011-290 zo dňa 16.10.2012, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že sa návrh na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa znížil výživné na maloletého P., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy XX.XXX,-Kč na sumu XXX € mesačne, od 01.07.2012, ktoré výživné je povinný otec zasielať k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Praha - západ, č.k. Nc 195/2001-444 zo dňa 11.01.2005 v časti výroku o výživnom. Určil, že rozsudok je predbežne vykonateľný. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62, § 65 ods.1, § 75 ods.1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 154 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa podľa ustálenej súdnej praxe konštatoval, že pre posúdenie schopností a možností rodičov v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové prípadne majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne majetkové možnosti dané okrem iného aj fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skutočností. Pri určovaní vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. V prípade podstatnej zmeny pomerov je umožnená zmena súdneho rozhodnutia o výživnom pre deti, a to aj spätne od času, keď došlo k zmene pomerov. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že sa zmenili pomery na strane maloletého, keďže pôvodne bolo výživné pre maloletého určené v čase, keď bol v predškolskom veku, teda v osobnej starostlivosti matky a navštevoval predškolskú prípravu v materskej škole, v súčasnosti je maloletý žiakom druhého stupňa základnej školy, jeho potreby vzrástli primerane veku, s ohľadom na uplynulý čas, školu ktorú navštevuje, vzhľadom na vývoj inflácie, jeho kultúrny rast, záujmy a všestranný rozvoj. Súd prvého stupňa zaznamenal u matky výraznú zmenu pomerov pokiaľ v čase pôvodného rozhodnutia bola na materskej dovolenke, jej príjmom bol len rodičovský príspevok, v súčasnosti je jej príjem 1,5 násobne vyšší ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Matka
si zakúpila nové motorové vozidlo, financované sčasti z predaja starého vozidla a sčasti vlastných finančných prostriedkov, nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti, pričom stavbu domu financovala sčasti úverovou zmluvou. U otca zistil súd prvého stupňa reálny pokles príjmu a majetku, a to postupne za celé obdobie od vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia. Už čase pôvodného určenia výživného bolo zrejmé, že dochádza k poklesu príjmu otca, keď otec v tomto období zrušil svoju podnikateľskú činnosť vo svojej obchodnej spoločnosti jej predajom a zamestnaním sa, pričom súd prvého stupňa vychádzal pri určení výživného jednak z majetku otca, ktorý tvorili nehnuteľnosti určené na podnikanie, jednak nehnuteľnosti súkromného charakteru - rodinný dom, v ktorom býval s rodinou, byty, ktoré neskôr daroval svojej dcére z prvého manželstva a finančné vyrovnanie za odpredaj svojej spoločnosti, ktorého poslednú splátku mal otec obdržať ku dňu 31.12.2005. Okrem toho otec mal v tom čase svoj príjem zo zamestnania a venoval sa fotografovaniu, pričom svoje produkty ponúkal rôznym médiám. Bol v produktívnom veku a zdravý. V priebehu ďalšieho obdobia došlo k ďalšiemu znižovaniu majetku otca a otec nemal také schopnosti dosahovať príjem, ako v minulosti. Otec v súčasnosti už nemá príjem z pracovného pomeru, má príjem iba z podnikania v rámci živnosti, príjem z novozaloženej obchodnej spoločnosti. Súd prvého stupňa nemal preukázané, že by sa otec zbavoval majetku účelovo, pokles majetku a príjmu otca je totiž badateľný a preukázateľný v podstate už od doby, kedy prebiehalo rozvodové konanie - teda nie je otázkou posledného obdobia. Súd prvého stupňa nezistil ani príjem otca z iných zdrojov. Súd prvého stupňa otcovi vytkol iba činnosť v spoločnosť L., Q..J..H.., kde vykonáva činnosť likvidátora spoločnosti bez nároku na odmenu, otec by si mal byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému a mal by využívať možnosti na dosahovanie príjmu, nie poskytovať svoje schopnosti inej spoločnosti bezodplatne. Z daňového priznania spoločnosti je zrejmé, že táto je dlhodobo v strate a bez zisku. Dôkazné materiály predkladal otec až po upozornení matkou. Súd prvého stupňa tiež mal preukázané, že náklady ktoré matka vyčíslila nie sú v súlade s potrebami dieťaťa a nie sú primerané veku dieťaťa. Zároveň súd prvého stupňa upozornil na neprezieravé konanie matky, ktorá napriek nadštandardne určenému výživnému už aj vzhľadom na vek otca mohla predpokladať znižovanie schopnosti otca plniť si v takejto výške výživné a výživné maloletému ukladať na dobu, pokiaľ by k takémuto poklesu schopnosti otca prišlo. Takisto súd prvého stupňa nezobral do úvahy námietku matky, že maloletý je oproti deťom z prvého manželstva znevýhodnený, pretože otec tieto deti zabezpečil nehnuteľnosťami, pomáhal synovi K. stavať dom, dcére A. zabezpečil dva byty. Súd prvého stupňa skonštatovať, že obe tieto deti zabezpečil otec ešte pred rozvodom svojho manželstva s matkou maloletého, teda v čase, ktoré vo svojom rozhodnutí už zohľadnil aj Okresný súd Praha - západ, a túto odrazil aj vo svojom rozhodnutí o výške výživného, keď na dieťa vo veku batoľaťa určil výživné vo výške 25.000,-Kč, keď muselo byť zrejmé, že dieťa takúto sumu nespotrebuje. Súd prvého stupňa vyhovel aj návrhu otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia, keď mal za to, že matka sa znížením výživného nesúhlasí s zrejme podá vo veci odvolanie.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého. Nesúhlasila s takto zníženým výživným, skutočnosti, ktoré otec uviedol vo svojom pôvodnom návrhu sú diametrálne odlišné od skutočnosti, ktoré nakoniec súd uviedol v odôvodnení rozsudku v časti týkajúcej sa majetkových pomerov otca. Súd sa mal predovšetkým zaoberať predajom podniku navrhovateľa M. spoločnosti U., pričom z jej strany bolo viackrát poukázané, že pri tomto predaji vyvstávajú pochybnosti o skutočnom vlastníkovi spoločnosti U. T..Q... Podľa dostupných podkladov je 80% akcionárom spoločnosť X. C. E., ktorá je spoločnosťou s akciami na doručiteľa sídli na adrese vo Veľkej Británii. Otec na pojednávaní uviedol, že spoločník spoločnosti L. Q..J..H.. - tá istá spoločnosť X. C. E., v ktorej je konateľom, si ho vyhliadol asi pred 4 rokmi, pričom on s predstaviteľmi spoločníka nemal žiaden vzťah, nepoznal ich. Toto tvrdenie otca v odvolaní spochybnila, len vďaka jej vyjadreniam sa súd zaoberal skutočnosťami v akých spoločnostiach otec pôsobil a do dnešného dňa pôsobí. Došlo napr. k zisteniu, že spoločnosť T. &. B. Q..J..H.. v ktorej je 50% spoločníkom dosiahla v roku 2011 zisk XXX.XXX,-Kč, skutočnosť o ktorej by navrhovateľ sám neinformoval, hoci v súvislosti s ním deklarovanými príjmami za rok 2011 ide o nezanedbateľnú sumu. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že otec je nezamestnaný, bez nároku na sociálnu dávku v nezamestnanosti. Počas konania však predložil potvrdenie svojej účtovníčky o provízií za sprostredkovanie od spoločnosti B.. B. F. Q..J..H.. vyplatenej za rok 2011 vo výške XXX.XXX,-Kč. Taktiež poukázala na nehnuteľnosti otca a na nehnuteľnosť v obci Jasenice. Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní príjmov otca nezaoberal otázkou, prečo budova nie je prenajatá, uspokojil sa s tvrdením otca a všeobecným poukázaním na ťažké časy. Otec nedeklaroval svoje príjmy v zmysle požiadaviek
Zákona o rodine, ale vždy len reagoval na prípadné upozornenia zo strany súdu alebo z jej strany. O syna sa v podstate stará ona, pokiaľ žila s rodičmi je logické, že jej v tomto pomáhali. Súd vo svojom rozsudku vlastne dokonca výslovne uviedol, že neprihliadol na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará. Bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa uviedol, že použila pre svoje potreby a zhodnocovanie svojho vlastného majetku iný zdroj príjmu - výživné na syna, takáto úvaha súdu nie je správna. Taktiež poukázala na to, že kým ona zdokladovala všetky svoje príjmy a majetkové pomery, prvostupňový súd ju obvinil, že práve ona nedokladala príjmy, pričom otec mal príjmy rádovo v desiatkach miliónov českých korún, stále vlastní nehnuteľný majetok významnej hodnoty, o maloletého sa žiadnym spôsobom nestará ani sa nepodieľa na jeho výchove, v čom súd nič závadné nevidel. Žiadala návrh na zníženie výživného zamietnuť.
Kolízny opatrovník poukázal na svoje vyjadrenia v priebehu konania, uviedol, že v žiadnom prípade nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo výživné znížené. Otec žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne, pričom vo svojom vyjadrení opätovne zhrnul charakter jeho finančných transakcií týkajúcich sa jeho majetku. Poukázal na majetok matky, ktorá si kúpila nové motorové vozidlo, nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti, pričom poukázal na to, že príjmy z prenájmu nehnuteľností za rok 2010 dosiahli len výšku XX.XXX,-Kč, náklady na údržbu domu boli vysoké. Taktiež poukázal na to, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 02.03.2005, vecné bremeno bolo zriadené v prospech obce P., a to užívanie v neobmedzenom rozsahu. Z prenájmu obce nemal a nemá žiadny príjem. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, pričom on sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmal vec, podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné vyhovieť.
Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom konania je zníženie výživného na maloletého P., Z.. XX.XX.XXXX. Naposledy bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti otca na maloletého rozhodnutím Okresného súdu Praha - západ v konaní sp.zn. Nc 195/2001. Uvedeným rozsudkom Nc 195/2001-444 zo dňa 11.01.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.03.2005 súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Jakuba sumou XX.XXX,-Kč mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 01.09.2001. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že zmluva o predaji podniku M. bola uzavretá 17.05.2004 medzi otcom a firmou U., pričom kúpna cena bola stanovená na základe posudku znalca v čiastke X.XXX.XXX,-Kč. Priemerný mesačný zárobok otca za obdobie od mája do novembra 2004 bol vo výške XX.XXX,-Kč, otec bol zamestnaný od 17.05.2004. Syn K., Z.. XXXX bol študentom Univerzity v USA od 23.08.2004, dcéra A., Z.. XXXX ukončila štúdium 09.06.2003. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi otcom a firmou U. bolo zistené, že nájomné je stanovené dohodou zmluvných strán v čiastke XXX.XXX,-Kč mesačne. Matka v uvedenom období bola odkázaná na peňažnú pomoc v materstve, neskôr na rodičovský príspevok. Výška výživného bola odôvodnená možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi otca, ktorý v rozhodnom období v roku 2001 až 2004, podnikal v obore nákup tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj, pričom podnikanie bolo podľa daňového priznania ziskové. Predaj firmy M. nehodnotil súd ako vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu, pretože nemožno otca nútiť, aby naďalej podnikal pokiaľ mu zostane zachovaný ďalší zdroj príjmu, z ktorého je schopný výživu maloletého riadne zabezpečiť. V tom čase zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť k synovi Tomášovi a Kataríne a vyživovaciu povinnosť k manželke, matke maloletého. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.03.2005. Návrh na zníženie výživného podal otec 05.12.2011. Súd prvého stupňa zistil, že v čase jeho rozhodovania bola matka maloletého rozvedená, bola zamestnaná, za rok 2010 dosiahla príjem X.XXX,XX € mesačne netto, za rok 2011 príjem X.XXX,XX € mesačne netto a v roku 2012 do mája zárobok vo výške X.XXX,XX €. netto. S maloletým žila so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, ktorým prispievala na stravu a bývanie. Matka sa stala na základe kúpnej zmluvy z 02.11.2007 vlastníčkou nehnuteľnosti ktorú kúpila za cenu XXX.XXX,-Sk, na tomto pozemku postavila rodinný dom, ktorý bol hodnotený znalcom D.. X. M. na sumu XXX.XXX €. Matka je zaťažená hypotekárnym úverom, ktorý využila na stavbu nehnuteľnosti vo výške XX.XXX €, úver spláca v splátkach po XXX € mesačne, úver je časovo obmedzený na dobu 28 rokov. Matka je vlastníčkou motorového vozidla C. C. z roku 2006. Maloletý P. bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa žiakom šiestej triedy. Otec je rozvedený do 31.11.2010 bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti U. s príjmom XX.XXX,-Kč brutto, pracovný pomer skončil dohodou, v súčasnosti je zdrojom jeho príjmu príjem z podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby a príjem z činnosti novo založenej obchodnej
spoločnosti T. &. B. Q..J..H... Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby bol otcov príjem za rok 2011 XXX.XXX,-Kč, výdavky X.XXX.XXX,-Kč, pričom väčšou mierou sa na výdavkoch otca podieľali náklady na údržbu nehnuteľností polyfunkčnej budovy v obci P. R. X.. Polyfunkčný objekt má podľa tvrdenia otca ako nehnuteľnosť hodnotu X.XXX.XXX,-Kč. Spoločnosť, v ktorej v súčasnosti otec podniká bola za rok 2011 zaťažená daňovou stratou vo výške XXX.XXX,-Kč, zisk spoločnosti bol XXX.XXX,-Kč. Súd prvého stupňa konštatoval, že ak by tento zisk bol prerozdelený podľa výšky obchodného podielu, otec by mal nárok na výplatu XXX.XXX,-Kč, z čoho by otec dostával mesačne XX.XXX,XX,-Kč mesačne netto. Podľa tvrdenia otca však zisk bol opätovne vložený do spoločnosti. Súd prvého stupňa zistil, že otec je konateľom spoločnosti L. Q..J..H.., za svoju činnosť nedostáva žiadnu odmenu. Pokiaľ ide o majetok otca, otec je vlastníkom polyfunkčnej budovy v obci P., ktorej hodnota je uvedená vyššie a v danej nehnuteľnosti má aj svoj súkromný byt. Otec už nie je vlastníkom 1/3 chalupy v P. O., svoj podiel odpredal v rokoch 2005-2006, takisto previedol vlastníctvo k dvom bytovým jednotkám na svoju plnoletú dcéru, čím si vyrovnal svoju vyživovaciu povinnosť k dcére, keďže na výživu podľa rozhodnutia platil iba X.XXX,-Kč mesačne. Nehnuteľnosť, v ktorej býval s matkou maloletého otec odpredal po rozvode, pričom nehnuteľnosť bola znehodnotená havarijnou situáciou, otec je vlastníkom motorového vozidla P.Á. Y. X, rok výroby 1999. Otec je vlastníkom fotografickej výbavy, keďže v minulosti sa venoval profesionálne fotografovaniu.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov, len ak súd ustáli zmenu pomerov vtedy môže rozhodovať o zmene vyživovacej povinnosti. Zákon o rodine ani nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu. Je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Ako vyplýva z obsahu spisu naposledy bolo určované výživné na maloletého v roku 2005, v uvedenom období bol maloletý v predškolskom veku, pričom z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Praha - západ, č.k. Nc 195/2001-444 zo dňa 11.01.2005 vyplýva, že už vtedy bolo konštatované, že otec predal svoju obchodnú spoločnosť. Už z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že otec podporoval dve staršie deti, a to syna K., Z.. XXXX a dcéru A.Z., Z.. XXXX, kedy syn študoval v USA a dcére platil výživné X.XXX,- Kč mesačne, nie ako uvádza súd prvého stupňa X.XXX,-Kč mesačne a platil jej do ukončenia štúdia byt X.XXX,-Kč mesačne. Uvedené dve vyživovacie povinnosti v súčasnosti otcovi odpadli. Pochybil súd prvého stupňa ak hodnotil skutočnosti, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Okresného súdu Praha - západ, keď súd prvého stupňa konštatoval, že už v tom čase dochádzalo k poklesu majetku otca. Takéto hodnotenie právoplatného rozhodnutia nie je prípustné a nemožno naň prihliadať, pretože za okolnosti aké konštatoval Okresný súd Praha - západ vo svojom rozhodnutí bolo stanovená vyživovacia povinnosť XX.XXX,-Kč na maloletého P. vo veku 4 rokov. Taktiež neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že takéto výživné je neprimerané, keďže ani uvedená skutočnosť nie je dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti. Z obsahu vykonaného dokazovania odvolací súd rozdielne od názoru súdu prvého stupňa má zato, že otec sa účelovo a systematicky zbavoval svojho majetku v záujme zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého. Skutočnosť, že otec pomáhal pri stavbe rodinného domu synovi a obdaroval dcéru dvomi bytmi nemožno posudzovať na úkor maloletého, ako zníženie jeho majetku, keď je potrebné konštatovať, že otec má tri deti a je potrebné rovnako zabezpečiť aj maloletého P.. V tomto smere tvrdenie súdu prvého stupňa, že matka má si má výživné odkladať a pamätať na čas, kde by prípadne mohlo dôjsť k zníženiu príjmu otca maloletého možno vyhodnotiť, ako nesprávne, keď bolo aj povinnosťou otca myslieť na to, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému P. a v tomto smere si usporiadať svoje príjmy. Nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že matka celodenne poskytuje starostlivosť maloletému a jej príjmy v porovnaní s príjmami otca sú nepomerne nižšie. Dieťa má právo sledovať životnú úroveň svojho rodiča a odvodene aj svojich súrodencov, pričom z obsahu spisu a doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že otec má stále rozsiahly majetok, ktorý rôznym spôsobom transformuje s úmyslom navodiť stav, že nie je spôsobilý poskytovať súdom určené výživné. Cieľom podnikania by malo byť dosahovanie zisku a tvrdenia otca, že sa dostal až na hranicu nezamestnanosti v danom prípade po jeho úspešnom podnikaní a majetkových pomeroch
nemožno považovať za pravdivé. V neprospech otca svedčí aj skončenie pracovného pomeru dohodou v zamestnaní s vysokým príjmom bez relevantného vysvetlenia. Otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k dvom deťom a manželke. Benefity, ktoré otec poskytol starším deťom sú v značnom nepomere k maloletému P.. Matka získala prostriedky z BSM, z čoho mohla riešiť svoju bytovú situáciu. Podiel starostlivosti matky o maloletého vysoko prevyšuje podiel otca.
Odvolací súd konštatuje, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého a zníženie výživného nie je v záujme maloletého, záujem maloletého je pre toto konanie rozhodujúci. Na strane otca nenastal pokles príjmov, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného, keďže otec rôznymi finančnými operáciami, zmenil charakter svojho príjmu a systematicky sa zbavoval majetku. Na strane Jakuba došlo k zvýšeniu jeho potrieb súvisiacich s návštevou školy, mimoškolskou činnosťou, bývaním, zdravotnou starostlivosťou. Taktiež nemožno v neprospech matky vytýkať skutočnosť, že postavila rodinný dom, čím si vyriešila svoju aj synovu bytovú situáciu, je zaťažená dlhodobo platením úveru a príjmy na zhotovenie nehnuteľnosti súdu preukázala. Skutočnosť, že došlo k majetkovému vyrovnaniu medzi rodičmi maloletého nie je možné pripisovať v neprospech maloletého, keďže išlo o vzťah medzi rodičmi maloletého. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.