Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/165/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010261 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1612010261.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Z. T., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T/33/2012 zo dňa 01. 10. 2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. 02. 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. T., nar. XX. XX. XXXX v U. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T/33/2012 zo dňa 01. 10. 2012 bol obžalovaný Z. T. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 03. 08. 2011 mu bola po neúspešnom doručovaní cestou pošty, prostredníctvom polície doručená výzva na nastúpenie do výkonu trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 09.09.2009, sp. zn. 1T/44/2008, právoplatným dňa 10.06.2011, kam mal nastúpiť najneskoršie do dňa 14.07.2011, napriek tomu do výkonu trestu v Ústave na výkon väzby v Bratislave nenastúpil a do výkonu trestu bol dodaný až dňa 19.02.2012, na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu vydaného Okresným súdom Malacky dňa 27.10.2011, sp. zn. 1T/44/2008. Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prvostupňový súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré následne aj písomne zdôvodnil tak jeho obhajca, ako aj on sám. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že obžalovaný v tomto prípade sa nedopustil žalovaného prečinu. Je síce pravda, že nemohol nastúpiť výkonu trestu odňatia slobody, ale iba opreto, lebo o termíne nástupu trestu nevedel, keďže žiadna výzva mu doručená nebola. Bola mu doručená až druhá opakovaná výzva dňa 02. 10. 2011, žiaľ tento nástup tiež nebol realizovaný, keďže termín mu bol určený pred dňom , kedy bola táto výzva obžalovanému expedovaná. Napokon bol zadržaný a dodaný do výkonu trestu až 19. 02. 2012. Keďže nejednalo u neho o úmyselné konanie, preto navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný vo svojom odvolaní navrhol zmeniť nepodmienečný trest odňatia slobody na trest verejnoprospešných prác, keďže má 6 detí, je živiteľom rodiny, pričom rodina ho potrebuje aby ju zabezpečil hmotne aj psychicky. Okrem toho namietal aj skutkové zistenia prípadu. Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo a tak zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že vynesenie každého súdneho rozhodnutia musí byť v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., kde musí byť náležite zistený skutkový stav, aby rozhodnutie o vine páchateľa nevyvolávalo v žiadnom smere nijakú pochybnosť. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V predmetnej trestnej veci prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní riadnym zákonným spôsobom poučil obžalovaného a umožnil mu urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný a následne na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/,písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. odpovedal „áno“. Následne po vyjadrení prokurátora okresný súd vyhlásil v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por., že vyhlásenie obžalovaného prijíma a následne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obvinený priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Keďže, toto prijaté vyhlásenie obžalovaného patrí pre celé konanie, odvolací súd sa priznaným skutkovým stavom a použitou právnou kvalifikáciou v odvolaní nezaoberal. Povinnosťou krajského súdu bolo preskúmať rozsudok okresného súdu vo výroku o treste. Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, pokiaľ po správnom ustálení skutkového stavu po vyhlásení obžalovaného, uvedené konanie právne posúdil ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1Tr. zák.. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. Zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto prípade ide o vyrovnaný pomer týchto okolností. Čo sa týka dôkazov k osobe obžalovaného Z. T., ide v súčasnosti o 31 - ročného nezamestnaného, slobodného, nevyučeného muža, ktorý so svojou družkou sa starajú o 6 maloletých detí. Napriek svojmu mladému veku bol viackrát odsúdený a to nielen pre úmyselné a násilné trestné činy, ale aj pre drogovú trestnú činnosť a dvakrát pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Z posledného výkonu trestu bol prepustený dňa 21. 07. 2012. V mieste svojho pobytu v Malackách má zhoršené medziľudské a susedské vzťahy pre zlé spolunažívanie (č.l. 35). Pri ukladaní trestu prvostupňový súd dôsledne zvažoval všetky vyššie uvedené hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery, resp. iných opatrení. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky priťažujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a poľahčujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. a zistil, že neexistuje tu žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. preto okresný súd následne správne postupoval v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu obžalovanému. So zreteľom na skutočnosť, že základná trestná sadzba pri danej právnej kvalifikácii skutku podľa ustanovenia § 348 ods. 1 Tr. zák. je trest odňatia slobody až do dvoch rokov, správne uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, teda na úplnej dolnej hranici tejto trestnej sadzby. Taktiež na výkon trestu ho zaradil správne podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu, odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov treba považovať za správny a zákonný. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného uvedené v písomných dôvodoch odvolania ohľadom samotného skutku a právneho posúdenia konania sa s tým odvolací súd nezaoberal, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie, že sa cíti byť vinným, preto ním uvedené argumenty treba vyhodnotiť ako irelevantné. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadny dôvod na zmenu výroku o vine ani uloženého trestu, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por., zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.