Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/275/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200704 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1612200704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Ď.: A., E.. XX.XX.XXXX W. A., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, deti rodičov: matky - A. Ď., E.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., zastúpenej JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky a otca - A. J., E.. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX A., zastúpený JUDr. Irenou Belišovou, advokátkou so sídlom Romanova 1, 852 60 Bratislava, o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.02.2013, č.k. 9P/42/2012-70, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol v priebehu konania zmenený návrh otca na zverenie oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že týždeň budú u matky a týždeň u otca. Rozhodnutie právne odôvodnil § 163 ods.2 O.s.p., § 26 Zákona o rodine, kedy mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/334/2010-18 zo dňa 10.03.2011 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloletí A. a A. Ď. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške XXX euro mesačne na maloletého A. a vo výške XX euro mesačne na maloletého A.. Poukazujúc na v rozhodnutí citované zákonné ustanovenia konštatoval, že zákonným dôvodom na zmenu súdom schválenej dohody rodičov maloletých detí A. W. A. Ď. o výkone ich rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na Okresnom súdu Malacky pod sp. zn. 8 P /334/2010 je len podstatná a závažná zmena pomerov. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa ( je to obvykle v prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdarný vývoj dieťaťa). Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ( výsluchu oboch účastníkov, oboznámením sa s vyjadrením Základnej školy v O. , so správou A.. C. M., všeobecnej lekárky pre deti a dorast, so správou A.. Ľ. A., dermatovenerologičky, so správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, s výpisom z evidencie priestupkov Obvodného úradu Malacky a so správou obce O. o povesti A. Ď. ) dospel k záveru, že na strane rodičov ani maloletých detí nenastala od posledného rozhodnutia súdu zmena pomerov - tak ako v čase schválenia rodičovskej dohody tak aj teraz žijú deti so svojou matkou v trojizbovom byte svojich starých rodičov a otec sa s nimi pravidelne stretáva. Súd prvého stupňa uviedol, že po zohľadnení skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania nezistil žiadne podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia súdu, ktorým schválil rodičovskú dohodu rodičov maloletých detí. Mal za to, že otec nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že matka sa o deti nestará, ohrozuje ich zdravie a morálku, kedy v konaní nebola preukázaná hrozba ujmy na zdraví a duševnom vývoji maloletých detí v súvislosti s poskytovanou starostlivosťou zo strany matky. Nebolo tiež preukázané, že matka závažným spôsobom svoju starostlivosť o maloleté deti zanedbáva, naopak súd mal za preukázané, že práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovstva matka riadne vykonáva ( v tejto súvislosti poukázal na správu školských zariadení a ošetrujúcich lekárok, ktoré nepotvrdili zanedbávanie hygieny a starostlivosti o maloletých). V konaní nemal súd prvého stupňa za preukázanú ani tú skutočnosť, že by sa matka správala spôsobom ohrozujúcim mravnú výchovu maloletých. Pokiaľ ide o vyjadrenia maloletých detí počas psychologického poradenstva na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, tieto súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil, nakoľko už zo samotnej správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky je zrejmé, že tieto vyjadrenia nemôžu byť posudzované ako relevantné a nemajú objektívnu výpovednú hodnotu - dňa 07.09.2012 prišli na poradenstvo deti v sprievode matky a vyjadrili sa, že doterajší stav starostlivosti o ne im vyhovuje, keď sú cez pracovný týždeň u matky a cez víkend u otca. Už o niekoľko dní - 13.09.2012 deti prišli v sprievode otca a obaja sa vyjadrili, že chcú byť v starostlivosti otca. Súd prvého stupňa mal za zrejmé, že maloleté deti Maroš a Michal vo veci nemajú ustálený názor a tento zmenia zrejme podľa toho, s ktorým rodičom sa práve nachádzajú. Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na vypočutie oboch maloletých detí i z dôvodu, že výsluch by mohol na ne pôsobiť traumatizujúco a negatívne, pričom vyjadrený názor detí nezabezpečí objektívne zistenia. Súd prvého stupňa zamietol aj návrh otca na vypočutie K. O. ( majúcej sa vyjadriť k skutočnosti, v akom stave matka deti odovzdávala otcovi) poukazujúc na nadbytočnosť tohto dôkazu, a to vzhľadom na listinné dôkazy predložené zo školských zariadení, od ošetrujúcich lekárok a šetrení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, ktoré opisovali, že matka sa o deti riadne stará, ich hygiena je na veľmi dobrej úrovni, deti chodia upravené a čisté. Súd prvého stupňa v rozhodnutí napokon poukázal na to, že právo otca na výchovu maloletých detí je zachované a realizuje sa v širokom rozmedzí (každý týždeň od piatka do nedele, počas bežného týždňa aj školských prázdnin). Otec trávi s deťmi takmer toľko času, ako by s nimi trávil pri ním navrhovanej striedavej starostlivosti. Na základe uvedeného mal za to, že právo oboch rodičov podieľať sa na výchove detí je zachované a obaja rodičia sa proporcionálne podieľajú na starostlivosti o deti. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že oboch maloletých zverí do osobnej striedavej starostlivosti rodičov s určením podmienok jej realizácie . Podľa názoru otca súd prvého stupňa nezohľadnil dokazovaním zistené skutkové okolnosti prípadu. Poukázal na to, že zhruba po pol roku po schválení rodičovskej dohody v ktorej nebol schválený rozsah jeho styku s maloletými, došlo k rapídnemu zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi , ktoré sa riešili konfliktami pri preberaní detí a pred nimi. Matka začala obmedzovať predošlý rozsah jeho kontaktov s deťmi a odmietala mu ich odovzdávať. Súd prvého stupňa nezohľadnil zmenu pomerov, nakoľko oproti pôvodným pomerom došlo k bezdôvodnému zaujatiu zjavného negatívneho postoja k druhému rodičovi, ktorý možno označiť jednak ako snahu spôsobiť úmyselnú citovú ujmu bývalému partnerovi cez vlastné deti z pozície rodiča výlučne vychovávajúceho spoločné deti, snahou obmedzovania ich styku a jednak ako svojvoľné, jednostranné, iracionálne a neopodstatnené zneužitie postavenia preferenčného rodiča. Takéto správanie pred deťmi priamo alebo vo svojich dôsledkoch negatívne pôsobí na psychiku maloletých detí a na ich zdravý, emocionálny a citový vývoj. Naviac, v čase uzatvárania rodičovskej dohody nemal vedomosť o možnosti striedavej starostlivosti , na túto možnosť nebol zo strany advokátky upozornený a bol vmanipulovaný do role víkendového rodiča . Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí chránil len záujmy matky a nerešpektoval ust. čl. 3 ods.1, čl. 8 ods.1, čl. 32 ods.1,4, Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods.4 zák.č. 460/1992 Zb., § 24 ods.2,4,5, § 28, § 38 ods. 1,2, 4 Zákona o rodine . Súdom prvého stupňa bola porušená i vyhľadávacia zásada a došlo i k jeho diskriminácii ako rovnocenného a oprávneného rodiča k porušeniu základného práva vychovávať deti a starať sa o ne, ako aj práva detí na oboch rodičov. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne poukazujúc na to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu , tieto vyhodnotil v súlade so zákonom a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Dôvody uvádzané otcom v odvolaní svojou závažnosťou, intenzitou a charakterom neodôvodňujú zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia . Zo strany otca sú produkované len argumenty týkajúce sa problémov, resp. konfliktov rodičov pri preberaní a odovzdávaní detí, ktoré však inštitút striedavej starostlivosti nevyrieši. Rozsah stretávania sa otca s deťmi je v každom týždni tak široký, že sa de facto približuje striedavej osobnej starostlivosti. Otec s deťmi trávi min. 3-4 dni v týždni čo znamená, že sa podieľa na ich výchove, opatere, emocionálnom a osobnostnom rozvoji v rovnakom a rovnocennom rozsahu ako matka. Matka sa nestotožnila s tým, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa bola porušená zásada rovností zbraní účastníkov konania, a už vôbec nie právo otca na spravodlivý proces. V odvolaní nie sú uvádzané žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by po skutkovej či právnej stránke mali takú závažnosť, ktorá by vyvracala správnosť záverov napadnutého rozsudku. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu otca na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu , v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zverenie oboch maloletých do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov s určením podmienok jej realizácie a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Podľa § 163 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( O.s.p.) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery. Podľa § 26 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( Zákon o rodine ) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletých detí, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu osobnej striedavej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa odvolací súd zhodol so súdom prvého stupňa na tom, že v danom prípade sa nepreukázala taká podstatná a závažná zmena pomerov na strane rodičov či maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.3.2011, č.k. 8P/334/2010-18 ( ktorou bola schválená rodičovská dohoda o zverení oboch maloletých do osobnej starostlivosti matky a určená vyživovacia povinnosť otca k obom maloletým ). Za takúto podstatnú a závažnú zmenu pomerov nie je možné posudzovať otcom deklarované rapídne zhoršenie vzťahov medzi rodičmi maloletých detí. Nespornou skutkovou okolnosťou, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania je, že otec realizuje styk s oboma synmi i napriek neexistencii súdneho výroku rozhodnutia o styku s deťmi vo veľmi širokom rozsahu a má možnosť sa tak dostatočne spolupodieľať na výchove a vývoji oboch maloletých synov. Z veľmi dôsledne vykonaného dokazovania sa nepreukázalo ani tvrdenie otca o tom, že matka sa o maloletého Maroša a Michala riadne nestará a ohrozuje ich riadny vývoj. Bez akéhokoľvek právneho významu k posudzovanej veci je i obrana otca v tom, že v čase schvaľovania vyššie uvedenej rodičovskej dohody nemal vedomosť o možnosti zveriť maloleté deti do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, v čoho dôsledku bol vmanipulovaný do role víkendového rodiča. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne a dôkladne zistil skutkový stav veci, a to i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov ( § 120 ods.1,2 O.s.p.), na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní o spôsobe vyhodnotenia výsluchu oboch maloletých detí realizovaného kolíznym opatrovníkom ( podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnoteného ) nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k námietkam otca týkajúcich sa odmietnutia ním navrhnutého dokazovania ( výsluchom maloletých detí pred súdom a výsluchu Vladislavy Jurkovičovej) je treba uviesť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K uvedenému je treba uviesť, že citované predpisy neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené a úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu ( § 120 ods. 1,2 O.s.p.), a nie účastníkov konania. V súvislosti s označenými dôkaznými návrhmi otca , ktorých vykonanie súd prvého stupňa zamietol je treba uviesť, že ( stotožniac sa s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa ) i podľa názoru odvolacieho súdu sa tieto javia ako nadbytočné, nesmerujúce k preukázaniu okolností potrebných pre právne a skutkové posúdenie zisteného stavu veci. K námietke otca , že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.