Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/33/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612212970 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1612212970.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Y. P., X.. XX.X.XXXX, L. R. XX, H., proti odporcovi: J. P., X.. X.XX.XXXX, V. L. R. XX, H., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vznesenej námietky zaujatosti odporcom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 6C 367/2012-22 zo dňa 7. decembra 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Sudkyňa Okresného súdu Malacky JUDr. Katarína Ondrejáková je v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C 367/2012. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 7.12. 2012 č.k. 6C 367/2012 - 22 z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenia, ktorým odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľke osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf, evidenčné číslo H. XXX L., 1,6 l benzín, šedá metalíza, VIN WVW ZZZ1HZWB170353 a umožniť jej užívanie tohto vozidla. Súčasne uložil súd navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvého stupňa vychádzal pri nariadení predbežného opatrenia zo zistenia, že v auguste 2012 podal odporca návrh na rozvod manželstva. Počas manželstva nadobudli dve osobné motorové vozidlá Volkswagen Golf a Volkswagen Passat. S odporcom sa vzájomne dohodli, že navrhovateľka bude užívať motorové vozidlo Volkswagen Golf a odporca Volkswagen Passat. Dňa 23.9.2012 zobral odporca navrhovateľke motorové vozidlo, doklady a kľúče od motorového vozidla jej ponechal. Navrhovateľka vozidlo používa na cestu do práce, nákupy a zabezpečenie bežných potrieb. Svoje rozhodnutie oprel o ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. zastávajúc názor, že je potrebné aby boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi konania, nakoľko motorové vozidlo je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a odporca je povinný umožniť používať navrhovateľke patriaci do BSM. Okrem toho sa navrhovateľka v rámci vyporiadania BSM hodlá domáhať prikázania motorového vozidla do jej vlastníctva. Uznesenie odvolaním zákonom stanovenej lehote napadol odporca. V dôvodoch odvolania uviedol, že od 1.7.2012 platí novela zákona o cestnej premávke, kde pribudli ustanovenia o nových povinnostiach držiteľa vozidla. To znamená, že majiteľ osobného motorového vozidla je zodpovedný za všetky škody spôsobené prevádzkou a užívaním motorového vozidla. Pri odovzdaní vozidla navrhovateľke je obava o škody spôsobené prevádzkou tohto vozidla, nakoľko auto našiel dňa 29.9.2012 poškodené navrhovateľkou v obci F. pri dome sudkyne JUDr. Kataríny Ondrejákovej. Súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči JUDr. Kataríne Ondrejákovej, nakoľko je tetou exmanželkino priateľa, u ktorej bývajú. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený Okresnému súdu Malacky (§ l6 ods. l O.s.p.), posudzoval námietku zaujatosti a vyjadrenie namietanej sudkyne k vznesenej námietke zaujatosti z aspektu existencie dôvodov uvedených v § l4 ods. l O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prejednať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom konania postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok ( II. ÚS 71/97 ). Pri rozhodovaní o námietke zaujatosti sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti zaujatý. Rozhodujúce pri posudzovaní námietky zaujatosti resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená, či je daná relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je pritom len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či preukázateľne existujú skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. V predmetnej právnej veci sa vec prejednávajúca sudkyňa JUDr. Katarína Ondrejáková k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila tak, že vo veci sa necíti byť zaujatá; navrhovateľku, ktorá v súčasnosti žije so synovcom osobne pozná. Nie je pravdou, že bývali v domácnosti zákonnej sudkyne. Z dôvodu, aby nevznikla pochybnosť o jej nezaujatosti navrhuje odvolaciemu súdu, aby ju vylúčil z prejednania tejto veci. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to buď k veci (v rámci ktorého má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania či ich zástupcom (ktorý je založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom - pozitívnom alebo negatívnom - pomere k nim). I keď zákon v § l4 ods. l O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § l4 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. l Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci, v záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností o objektivite súdu v konaní sa preto javilo ako vhodné sudkyňu Okresného súdu Malacky JUDr. Katarínu Ondrejákovú z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčiť, pretože vzťah zákonnej sudkyne a navrhovateľky nadobudol rámec bližšieho vzťahu, v prípade ktorom ide o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti, s tým, že vec by mala byť následne pridelená na prejednanie a rozhodnutie náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne súdu prvého stupňa. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať jej motorové vozidlo, návrhu ktorému súd prvého stupňa vyhovel a uložil jej povinnosť podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva napriek skutočnosti, že nedošlo k zániku manželstva rozvodom, v dôsledku čoho je ním uložená povinnosť bez zákonného podkladu. Keďže manželstvo účastníkov trvá, rovnako ako bezpodielové vlastníctvo manželov, má každý z manželov právo k celej veci, ktoré je obmedzené len rovnakým právom druhého manžela. Preto je upravený spôsob správy spoločného majetku v ustanoveniach § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, aby obaja mali rovnakú možnosť spravovať spoločný majetok a aby bola zaistená ich úplná rovnoprávnosť. Ak dôjde k nezhode medzi manželmi o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh na začatie konania niektorého z nich súd v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka. Je preto absolútne neprípustné a v rozpore s ústavným právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR predbežným opatrením niektorého z bezpodielových vlastníkov úplne vylúčiť z užívania veci. Ak je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva osobný automobil, čo je daný prípad, nemôže sa jeden z manželov domáhať na druhom manželovi, aby sa zdržal jeho užívania a tak vylúčiť druhého manžela z možnosti spoločného užívania vozidla (pozri R 42/1964). Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako žiadala navrhovateľka, z dôvodu absencie vecnej súvislosti medzi požadovanou dočasnou úpravou a iniciovaným návrhom vo veci samej, ako aj neprípustnosti, keď jeho nariadením by bol odporca úplne vylúčený z možnosti užívania spoločného motorového vozidla. Podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Podľa § 221ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie. V súdenej právnej veci bola vec prejednávajúca sudkyňa JUDr. Katarína Ondrejáková vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Keďže rozhodovala o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v zmysle cit. ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p., tak bol založený dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia o predbežnom opatrení. Ďalšie citované zákonné ustanovenie - § 221 ods. 3 O.s.p. - však zároveň prikazuje odvolaciemu súdu v prípade rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takéto uznesenie zrušiť len vtedy, keď zastavuje konanie ( t.j. odvolací súd nemôže o predbežnom opatrení rozhodnúť tak, že napadnuté uznesenie zruší a vráti na ďalšie konanie ). Z textu vyššie vyplýva, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ako navrhovala navrhovateľka. Odvolací súd preto ( hoci by inak boli splnené podmienky na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p., neboli však splnené podmienky na zastavenie konania ), napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ( v spojení s opravným uznesením ) zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.