Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/464/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613206747 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1613206747.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C.E. Č.. XXX, zast. PAICEK LEGAL s.r.o., so sídlom Panská 17, Bratislava, proti odporkyni: Q. P.C., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale K. XXX XX C. Č.. XXX, zast. JUDr. Petrom Arendackým, Advokátska kancelária, Čapkova 2, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 18. júla 2013, č.k. 5C 234/2013-34, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená obci C., so sídlom U. Ú. C., XXX XX C. Č.. XX, ako príslušnému stavebnému úradu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením nariadil súd prvého stupňa predbežné opatrenie, ktorým uložil odporkyni povinnosť zdržať sa pokračovania uskutočňovania rekonštrukcie stavby neevidovaného stavebného objektu - hospodárskej budovy, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným č. XXX, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 532m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom A. C. M., pre katastrálne územie C., obec C., okres M., a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Ďalším výrokom uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6 a § 76 ods. 1 písm. f/ a ods. 4 O.s.p.. Skonštatoval, že navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že je spolu s odporkyňou podielovým spoluvlastníkom pozemku s parcelným číslom 254, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 532m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom A. C. M., nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec C., okres M.. Je tiež výlučným vlastníkom pozemku, parc.č. XXX, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 72m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom A. C. M., nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec C., okres M.. Odporkyňa je výlučným vlastníkom pozemku, parc.č. XXX, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 54m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom A. C. M., nachádzajúci sa v kat. území C., obec C., okres M.. Na pozemku p.č. XXX je postavená stavba, súpisné číslo XXX, druh stavby - rodinný dom, vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Na parcele č. XXX bola postavená stavba rodinného domu, ktorá tvorila so stavbou rodinného domu, postavenou na parcele č. XXX jednotu, t.j. išlo o jednu stavbu, ktorá bola až neskôr rozdelená na dve samostatné stavby. Za týmito stavbami, na pozemku parc.č. XXX, bola pôvodným vlastníkom postavená hospodárska budova, a to bez administratívneho titulu, ako aj bez občianskoprávneho titulu. Nakoľko stavba predmetnej hospodárskej budovy bola a je v havarijnom stave, ohrozujúcom majetok, život a zdravie osôb, domáhal sa jej odstránenia na Obecnom úrade v C.. Za vyššie uvedeným účelom si dal vypracovať znalecký posudok, ktorého predmetom bolo zistenie fyzického stavu neevidovanej stavby. Znalec odporučil z technického hľadiska predmetný objekt odborným spôsobom zlikvidovať - odstrániť. Napriek tomu, že predmetná stavba hospodárskej budovy sa nachádza v havarijnom stave a je nevyhnutné ju asanovať, začala odporkyňa v apríli 2013 uskutočňovať rekonštrukciu stavby hospodárskej budovy, hoci jej takéto právo nevyplýva zo žiadneho zákonom požadovaného titulu. Stavbu uskutočňuje napriek jeho nesúhlasu. Keďže nebolo vydané rozhodnutie o povolení stavby (stavebné povolenie), nie je možné ani sledovať dodržiavanie podmienok stavebného povolenia. Týmto konaním sa formuje trvalý protiprávny stav s ohrozením tak užívateľa stavby, ako aj navrhovateľa ako spoluvlastníka a užívateľa pozemku parc.č. XXX. Bezprostredne vo vzťahu k nemu vzniká nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým, že stavba zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vydanie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je vzhľadom k okolnostiam prípadu osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá je osvedčená vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi je osvedčené aj ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva účastníka, ktorému je možné do rozhodnutia vo veci samej poskytnúť ochranu predbežným opatrením, ktoré plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi navrhovateľom a odporkyňou v tom zmysle, že sa zakáže navrhovateľovi nakladať s nehnuteľnosťou uvedenou v petite návrhu. Uviedol, že pred vydaním predbežného opatrenia zvažoval primeranosť prípadného obmedzenia vlastníckeho práva navrhovateľa a tiež naliehavosť úpravy právnych pomerov medzi účastníkmi do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil, že je potrebná dočasná úprava, nakoľko odporkyňa by mohla ďalším konaním ohroziť a sťažiť ďalší postup v konaní. Na základe týchto skutočností nariadil požadované predbežné opatrenie. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala nariadenie predbežné opatrenie zrušiť. Namietala, že prvostupňový súd nezdôvodnil svoju právomoc na vydanie predbežného opatrenia, pričom zdôraznila, že konanie v stavebných veciach ako je táto, stavebný zákon č. 50/1976 Zb. zveruje verejným správnym orgánom, a to stavebným úradom a nie súdom. Poukázala tiež na to, že súd prvého stupňa uložil v napadnutom rozhodnutí navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania vo veci samej, pričom vôbec neuviedol akú žalobu má navrhovateľ podať. Napadnuté uznesenie považovala tiež pre nedostatok odôvodnenia za nepreskúmateľné, keď z odôvodnenia nemala vôbec za zrejmé, aké tvrdenia navrhovateľa mal prvostupňový súd za osvedčené a prečo ich považoval za dostačujúce, ani aké právne úvahy ho pri vydávaní rozhodnutia viedli. Poukázala na rozpor vo výroku napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia, v ktorom chcel súd prvého stupňa zrejme ukladať povinnosti navrhovateľovi. Skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia považovala za špekulatívne podľa jej názoru bola stavba realizovaná ešte pred rokom XXXX, a je aj riadne zaznačená v pozemkovej mape. Ohľadom tvrdení navrhovateľa, že sporná budova nebola nikdy zapísaná v katastri nehnuteľností uviedla, že v čase realizácie stavby bola vedená pozemková kniha a nie kataster nehnuteľností, pričom takéto stavby ako sporná hospodárska budova, neboli nikdy predmetom evidencie v pozemkovej knihe. Z uvedeného dôvodu, keďže sporná budova nemusela byť a nebola vedená v pozemkovej knihe, nebol údaj o nej z pozemkovej knihy v r. XXXX prepísaný ani do katastra nehnuteľností. Čo sa týka tvrdení navrhovateľa, že ona nie je vlastníčkou spornej stavby, upozornila na to, že navrhovateľ toto tvrdenie nijako nevysvetľuje. V tejto súvislosti poukázala na to, že nehnuteľnosti kúpila v r. XXXX a v čase kúpy bola predávajúcimi informovaná a ubezpečená, že k domu patrí aj stavba nadväzujúca na kupovaný rodinný dom, ktorá sa využíva na uskladnenie rôznych vecí potrebných pre chod domácnosti. Zdôraznila, že túto stavbu od momentu kúpy nerušene užívala viac ako 20 rokov, a to až do doby, kedy navrhovateľ začal spochybňovať jej vlastníctvo. Táto stavba bezprostredne na dom nadväzujúca je jeho súčasťou a teda hlavná vec ako aj jej súčasť tvoria jedinú vec, podrobenú jednotnému právnemu režimu. Súčasť hlavnej veci preto prechádza bez ďalšieho na nadobúdateľa veci hlavnej, i keď to výslovne v zmluve o prevode hlavnej veci uvedené nie je. V prípade, ak by sporná stavba nebola súčasťou domu, argumentovala že potom by vlastníctvo k nej nadobudla titulom vydržania. Vzhľadom na námietky navrhovateľa, že bez jeho súhlasu dochádza na pozemku, ktorý má s ňou v spoluvlastníctve k uskutočňovaniu stavby a za týmto účelom aj k užívaniu pozemku poukázala na to, že stavba na pozemku je už zriadená a dochádza iba k vykonaniu prác potrebných na jej údržbu. Udržiavacie práce je povinný vykonávať vlastník stavby buď z vlastného rozhodnutia, alebo ak mu to stavebný úrad nariadi. Preto je navrhovateľ povinný výkon udržiavacích stavebných prác s poukazom na § 127 OZ strpieť. S navrhovateľom ako spoluvlastníkom pozemku nebola ani povinná o využití pozemku na stavbu rokovať nakoľko táto otázka bola vyriešená v čase realizácie stavby. Naviac ona sama neužíva zo spoločného pozemku viac, ako je jej spoluvlastnícky podiel na ňom. Vyjadrila tiež názor, že navrhovateľ nemôže mať na určení, že odporkyňa nie je vlastníčkou spornej stavby, ktorého sa mieni domáhať návrhom vo veci samej právny záujem z dôvodu, že sám tvrdí, že stavbu treba odstrániť pre jej zlý technický stav a nie rekonštruovať. Poukázala na to, že stavebný úrad môže odstránenie stavby nariadiť iba jej vlastníkovi a ak stavba vlastníka mať nebude, zablokuje sa možnosť ju odstrániť, alebo rekonštruovať. Záverom uviedla, že ak by konala v rozpore so stavebnými predpismi, stavebný úrad má dostatok prostriedkov daných mu stavebným zákonom na to, aby zjednal nápravu. Z návrhu navrhovateľa však vyplýva, že navrhovateľ sa snaží poškodiť odporkyňu na jej právach, keď jej chce zabrániť, aby vykonaním potrebných stavebných úprav, ktoré nahlásila stavebnému úradu, ktorý s ich realizáciou súhlasí, zabránila ďalšiemu zhoršeniu stavby. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu vo veci samej a na nariadenie predbežného opatrenia, ako i s celým súdnym spisom, a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a konanie o navrhovanom predbežnom opatrení zastaviť pre nedostatok právomoci prvostupňového i odvolacieho súdu. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 2 písm. b/, c/ a d/ Stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Podľa § 56 písm. h/ Stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d/. Podľa § 86 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, je vlastník stavby v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby. Podľa § 87 ods. 1 Stavebného zákona, ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady. Podľa § 87 ods. 2 Stavebného zákona, ak sa na uskutočnenie nevyhnutnej úpravy vyžaduje dokumentácia alebo iné podklady, stavebný úrad uloží vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku ich predloženie v určenom rozsahu a lehote. V prípade nesplnenia uloženej povinnosti môže stavebný úrad obstarať potrebnú dokumentáciu alebo podklady na náklady povinného. Po ich zabezpečení stavebný úrad nariadi vykonanie úpravy a určí podmienky a lehotu jej uskutočnenia. Podľa § 88a ods. 1 a 2 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 94 ods. 1, 2 a 3 Stavebného zákona, ak stavba svojim stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí pre ne podmienky. Neodkladné zabezpečovacie práce a odstránenie stavby sa robia na náklad vlastníka stavby. Podľa § 98 ods. 1 Stavebného zákona, Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Podľa § 98 ods. 2 písm. a/, d/, f/ a g/ Stavebného zákona, Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, či sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, a či sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác. Podľa § 99 Stavebného zákona, orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 123a), stavebného úradu, iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov, a krajského stavebného úradu. Podľa § 100 Stavebného zákona sú stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu, a bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy či zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné národohospodárske škody. Podľa § 102 ods. 1 Stavebného zákona, ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia. Podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu. Podľa § 102 ods. 3 Stavebného zákona, v rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá. Podľa § 102 ods. 6 Stavebného zákona, právo ďalších orgánov štátnej správy vydávať podľa osobitných predpisov rozhodnutia o náprave závad stavby zostáva nedotknuté; ak je však na nápravu potrebný zásah do stavebnotechnického riešenia stavby, rozhodne o ňom stavebný úrad. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Právomoc civilných súdov je podľa § 7 O.s.p. určená vymedzením právnych vzťahov, o ktorých tieto orgány verejnej moci konajú a rozhodujú. Sú to vzťahy občianskoprávne, pracovné, rodinné a obchodné (vrátane hospodárskych). Pri skúmaní takto určenej právomoci je rozhodujúci obsah právneho vzťahu, t.j. práva a povinnosti. Súd prvého stupňa nariadil navrhovateľom požadované predbežné opatrenie a odporkyni napadnutým uznesením uložil povinnosť zdržať sa pokračovania uskutočňovania rekonštrukcie stavby neevidovaného stavebného objektu - hospodárskej budovy, nachádzajúcej sa na v napadnutom uznesení špecifikovanom pozemku, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej bez toho, aby vôbec skúmal, či je daná jeho právomoc konať o takomto návrhu navrhovateľa. Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, priložených listinných dôkazov, a napadnutého uznesenia, dospel odvolací súd k záveru, že zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov konania o vykonaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach stavebnému úradu, ktorým je obec. Preto považoval námietku odporkyne, že prvostupňový súd vydal rozhodnutie, hoci mu na to chýbala právomoc, za dôvodnú. Vzhľadom na obsah návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a vyššie citované ustanovenia mal za to, že odporkyňa vykonáva opravu, resp. rekonštrukciu alebo udržiavacie práce na hospodárskej budove, pričom ak ich nevykonáva v súlade s príslušným ohlásením, resp. stavebným povolením, rozhodovanie o zastavení prác na hospodárskej budove, resp. daní ich do súladu s povolením alebo ohlásením, patrí do pôsobnosti stavebného úradu. Rovnako patrí do pôsobnosti stavebného úradu aj vydanie rozhodnutia, ktorým uloží fyzickej alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. S poukazom na ustanovenia Stavebného zákona o štátnom stavebnom dohľade dospel odvolací súd aj k záveru, že tento má vo svojej pôsobnosti preskúmanie podania navrhovateľa, a následne v zmysle Stavebného zákona i rozhodnutie o prípadnom zjednaní nápravy alebo o uložení povinnosti odporkyni zdržať sa činnosti, uvedenej v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Skutočnosť, že stavebný úrad v danej veci koná, vyplýva aj z listinných dôkazov, predložených samotným navrhovateľom, z ktorých odvolací súd zistil, že na stavbe predmetnej hospodárskej budovy bol dňa 26.02.2013 vykonaný štátny stavebný dohľad, pri ktorom prijal stavebný úrad opatrenie, že odporkyňa do 31. (správne má byť zrejme 30.) apríla 2013 stavebnému úradu predloží projekt opravy a statický posudok, o čom mal navrhovateľ vedomosť, keďže bol pri vykonávaní štátneho stavebného dohľadu prítomný, a záznam podpísal. Pod č. A. bol aj listom zo dňa 30.04.2013 obcou C. upovedomený o záveroch z vykonaného dohľadu, o predložení projektu na opravu hospodárskej budovy odporkyňou i o usmernení stavebného úradu ohľadom dodržiavania bezpečnostných a technologických postupov. V tomto konaní absentuje jeho základná procesná podmienka - právomoc súdu, pričom jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu a na každom stupni konania. Ak súd zistí nedostatok svojej právomoci, je povinný konanie zastaviť a podľa § 104 ods. 1 postúpiť vec po právoplatnom zastavení konania príslušnému orgánu. Týmto orgánom je podľa § 117 Stavebného zákona obec, v danom prípade obec C., ktorá je stavebným úradom. Stavebný úrad pre obec C. potom vykonáva Spoločná obecná úradovňa v M., so sídlom na Mestskom úrade v M.R., P. X, XXX XX M.. Preto jej bude po právoplatnosti výroku o zastavení konania vec postúpená súdom prvého stupňa. Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil, nakoľko rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a podľa ods. 2 § 221 O.s.p. konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Zároveň s poukazom na ust. § 104 O.s.p. rozhodol o tom, že vec bude postúpená orgánu, do právomoci ktorého patrí. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 224 ods. 1, § 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.