Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/463/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613206798 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1613206798.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, R., proti odporcovi: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, R., zast. JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou, Záhradná 58, Šenkvice, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 4. júla 2013, č.k. 5C 235/2013-19, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi zdržať sa takého konania, ktoré bude smerovať k vysťahovaniu navrhovateľky a jej maloletej dcéry a aby znášal ich prítomnosť na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX Správy katastra R., okres R., obec R., kat.úz. R., parc.č. XXX/X o výmere 716m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby: rodinný dom, súp.č. XXX, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať návrh na začatie takéhoto konania. Súd prvého stupňa nariadil predmetné predbežné opatrenie na základe zistenia, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 13.06.2012, č.k. 9P 195/2011-52, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2012 na čas po rozvode ich manželstva bola ich maloletá dcéra Y. zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporca je výlučným vlastníkom relevantnej nehnuteľnosti, a to v 1/2 titulom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s predchádzajúcou manželkou a v 1/2 titulom darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom a jeho matkou. V predmetnej nehnuteľnosti účastníci konania viedli spoločnú domácnosť a zrealizovali aj rekonštrukciu domu na základe stavebného povolenia č. T./.-T.. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov navrhovateľka i s maloletou dcérou pochádzajúcou z manželstva účastníkov býva v predmetnom rodinnom dome i po rozvode manželstva s odporcom, ktorý ju písomne vyzval, aby sa z domu vysťahovala, často požíva alkohol, správa sa agresívne a vulgárne. Finančné prostriedky na zabezpečenie si iného bývania môže navrhovateľka získať len prostredníctvom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné, aby boli upravené pomery medzi navrhovateľkou a odporcom v tom zmysle, ak je uvedené vo výroku uznesenia, pretože konaním odporcu dochádza k porušovaniu práv navrhovateľky a nariadením predbežného opatrenia nedochádza k nezvratnému stavu. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca s tým a žiadal ho zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetného rodinného domu i pozemku, na ktorom je postavený, užíval ho v celosti už v čase uzavretia manželstva s navrhovateľkou, rekonštrukciu domu realizoval sám svojpomocne v rokoch 2003 až 2007 z financií darovaných jemu jeho matkou D. O. minimálne v sume 300.000,- Sk. Konštatoval, že navrhovateľka sa žiadnym spôsobom na rekonštrukcii jeho rodinného domu odporcu nepodieľala, nepoužili sa na ňu žiadne finančné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani finančné prostriedky neposkytli rodičia navrhovateľky, naopak len skromne prispievala na náklady súvisiace s užívaním domu, čo v kombinácii s jej nevhodným správaním sa voči nemu viedlo odporcu k zrušeniu trvalého pobytu navrhovateľky v dome. Navrhovateľka mu doposiaľ nepredložila návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa jeho názoru navrhovateľke zaniklo právo bývania v predmetnom dome, preto bude nútený podať návrh na začatie súdneho konania o vypratanie navrhovateľky, až po podaní ktorého a rozhodnutí v ňom môže reálne dôjsť k vyprataniu navrhovateľky, preto nie je potrebné aktuálne upravovať dočasne pomery účastníkov súdom pre absenciu reálnej a bezprostrednej hrozby ujmy navrhovateľke. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 1 OSP preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, keďže ním napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Inštitút predbežného opatrenia je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí po prioritnom osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik škody, ktorú nie je možné nahradiť a jediná spôsob pre zabezpečenie právnej ochrany pre osvedčený nárok navrhovateľa je práve nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný charakter, neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený, pričom miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava v § 115 ods. 1 a contrario a v § 75 ods. 8 OSP, sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. Prvou zákonnou podmienkou pre dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je teda v zmysle vyššie uvedeného osvedčenie takého stavu právnych (nielen faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi účastníkmi súdom. T.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Ďalšou zákonnou podmienkou potom je, aby nárok zabezpečovaný súdom bol ohrozený a toto ohrozenie musí byť osvedčené (nemusí byť dokázané). Ohrozenie nároku však musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. O potrebe predbežnej úpravy nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila dôvodnosť uplatňovaného nároku vo veci samej vo vzťahu k požadovanému predbežnému opatreniu. Predmetný rodinný dom a pozemok, ktorý v zmysle nariadeného predbežného opatrenia má odporca dovoliť užívať navrhovateľke a maloletej dcére, netvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, z čoho je zrejmé, že súdne konanie o jeho vyporiadanie nemá logický a ani právny súvis s nariadeným predbežným opatrením, pretože nie je zachovaná zásada, aby predbežným opatrením došlo k dočasnej úprave pomerov účastníkov, ktoré budú definitívne vyriešené meritórnym rozhodnutím vydaným v konaní o veci samej. Navrhovateľka tak neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o osvedčenie hmotnoprávneho nároku, na zabezpečenie ktorého má predbežné opatrenie slúžiť. Rovnako odvolací súd konštatuje, že neuniesla ani dôkazné bremeno na osvedčenie hrozby ujmy nej či maloletej dcére, keď založený listinný dôkaz - zoznam priestupkových, či trestných konaní iniciovaných navrhovateľkou proti odporcovi - neosvedčuje také už konkrétne správanie sa odporcu, ktorým by navrhovateľke a maloletej dcére hrozilo ich vypratanie. Vzhľadom na nemožnosť konštatácie, že o potrebe dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov spôsobom v zmysle nariadeného predbežného opatrenia nie sú vážnejšie pochybnosti, má odvolací súd za to, že návrh na nariadenie daného predbežného opatrenia nie je dôvodný. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie napadnutého uznesenie. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol, nakoľko o trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o veci podľa § 145 OSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.