Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/507/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200945 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1708200945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : INKASO Pohľadávok, spol. s. r.o., so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporcovi : K.. R. L., T.., F. Y. XX, T., o zaplatenie 35,05 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/77/2011-22 zo dňa 04. augusta 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 35,05 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd opravuje záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenia odporcu tak, že meno a priezvisko odporcu správne znie : K.. R. L.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 35,05 €, t.j. 1.056,- Sk s príslušenstvom. Odporca svoj nárok odvodzoval z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.02.1998 sp. zn. 31Ro 6742/97, v ktorom bol odporca zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 2.000,-Sk, t.j. 66,39 € (istina) a náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že predmetný nárok právneho predchodcu navrhovateľa bol priznaný súdnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31Ro 6742/97 zo dňa 25.02.1998. Prvostupňový súd mal v uvedenom prípade za to, že odporcovi nebolo oznámené postúpenie pohľadávky zo strany postupcu, čiže Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pričom ani navrhovateľ - INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o. súdu žiadnym spôsobom nezdokladoval, že odporcovi preukázal postúpenie predmetnej pohľadávky. Ani zo strany postupníka nebolo postúpenie predmetnej pohľadávky odporcovi ničím preukázané. Výzva na zaplatenie zasielaná od postupníka, t.j. spoločnosti INKASO Pohľadávok, s.r.o., zo dňa 06.02.2007, podľa súdu prvého stupňa sama bez ďalšieho nepostačuje na preukázanie postúpenia predmetnej pohľadávky odporcovi. Keďže v tomto prípade navrhovateľ súdu nepreukázal, že písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok skutočne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, pričom v tomto prípade si navrhovateľ v rámci výzvy na zaplatenie zo dňa 06.02.2007 splnil voči odporcovi iba notifikačnú povinnosť, ktorá sama osebe nestačí k tomu, aby odporca plnil postupníkovi, mal súd prvého stupňa za to, že uvedené nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa na uplatňovanie predmetného nároku. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok uloženú na Okresnom súde Pezinok pod č. Spr. 3040/2008, prvostupňový súd konštatoval, že nie je povinnosťou súdu vyhľadávať dokumenty cez register Spr. a vyhotoviť kópie, nakoľko je povinnosťou navrhovateľa predložiť všetky listiny súdu, na ktoré sa odvoláva. Svoje rozhodnutie oprel súd prvého stupňa o ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako navrhovateľa zaťažuje, a preto návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže odporca bol v predmetnom konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil, prvostupňový súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeny napadnutého rozsudku, vyhovenia návrhu, ako i priznania mu náhrady trov celého konania. Považujúc napadnutý rozsudok za nesprávny, súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ zastával názor, že prvostupňový súd nesprávne pri svojom rozhodovaní aplikoval zásady uvedené v ust. § 120 O.s.p. Argumentoval tým, že pohľadávku odporcu postúpila Allianz Slovenská poisťovňa a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006. Okrem skutočnosti, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok je uložená na Okresnom súde Pezinok pod číslom Spr. 3040/2008, listom zo dňa 20.12.2010 ju navrhovateľ osobitne aj v tomto konaní predložil do súdneho spisu. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že absentuje dôkaz o tom, že navrhovateľ odporcovi preukázal nadobudnutie pohľadávky postúpením, navrhovateľ uviedol, že podľa § 524 a nasl. Obč. zák. postúpenie nie je podmienené súhlasom dlžníka a jediným dôsledkom neoznámenia postúpenia dlžníkovi je, že dlžník, ktorý o postúpení nevie a plní pôvodnému veriteľovi, sa svojho záväzku zbaví. Oznámenie postúpenia pohľadávky a teda zmena v subjektoch záväzkového vzťahu (na strane veriteľa) má len tie právne účinky, že dokiaľ nie je dlžníkovi postúpenie preukázané, môže plniť aj pôvodnému veriteľovi, ktorý je povinný takto poskytnuté plnenie prijať. Navrhovateľ tvrdil, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym úkonom podľa § 524 a nasl. Obč. zák. ako aj to, že len platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa. Okrem toho poukázal aj na výzvu navrhovateľa zo dňa 06.02.2007, ktorej prílohou bolo spoločné oznámenie postupcu a postupníka, výzva ktorá podľa navrhovateľa spĺňa podmienku účinného oznámenia o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1 Obč. zák. Záverom odvolania navrhovateľ tvrdil, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní dostatočne preukázal. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca uviedol, že o výzve na zaplatenie odoslanej spoločnosťou INKASO Pohľadávok, s.r.o. vyzývajúcej k úhrade pohľadávky v súlade so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2006, sa dozvedel sprostredkovane telefonicky vo februári 2007. Nakoľko si odporca nebol vedomý danej pohľadávky, zisťoval si bližšie informácie cez internet a na základe toho sa v danej veci obrátil na navrhovateľa s prosbou o poskytnutie bližších informácií, a to listom zo dňa 15.02.2007 (list ktorý priložil ako dôkaz spolu s odvolaním). Následne na adrese svojho trvalého pobytu obdržal od navrhovateľa Výzvu na úhradu pohľadávky s príslušenstvom pred jej exekučným vymáhaním zo dňa 18.09.2007, ktorú odporca považoval za právne nelegitímnu na uplatňovanie predmetnej pohľadávky bez predchádzajúceho preukázania právnej legitimity zaslaním zmluvy o postúpení pohľadávok. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že následne od súdneho exekútora obdržal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.02.2009. Exekučným konaním v prospech navrhovateľa bol odporca ako povinný zaviazaný do 14 dní od doručenia uspokojiť peňažnú pohľadávku a trovy exekúcie vymáhané ku dňu 10.02.2009 v sume 230,49 €. Preto dňa 27.02.2009 odporca uplatňovanú peňažnú pohľadávku v plnom rozsahu uspokojil (dôkaz kópia bankového príkazu a výpisu). Záverom vyjadrenia uviedol, že vzhľadom na to, že spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. mu ako dlžníkovi nikdy nedoručila oznámenie o postúpení pohľadávky a spoločnosť INKASO Pohľadávok ani na základe požiadavky odporcu nepreukázala, že k postúpeniu pohľadávky došlo, považoval odporca uplatňovanú pohľadávku za právne nelegitímnu a to podľa ust. § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), keď konal v neprítomnosti navrhovateľa (nebol predvolávaný) a v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý bol na odvolacie pojednávanie predvolaný riadne a včas (doručenie vykázané 29.01.2013) a svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 15.03.2013, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v plnom rozsahu dôvodné, keď prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., ale vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 25.02.1998 Okresný súd Bratislava II vydal platobný rozkaz sp. zn. 31Ro 6742/97, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 2.000,- Sk a na náhradu trov konania Slovenskej poisťovni, a.s., právnemu predchodcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.05.1998. Podľa výpisu z obchodného registra Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava zmenila od 18.12.2002 obchodné meno na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava. Dňa 22.12.2006 právny predchodca navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ako postupca uzavrel s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok pochádzajúcich z nezaplatenia platieb z uzavretých Dohôd o poskytnutí bezúročnej pôžičky a zmlúv o budúcej zmluve medzi právnym predchodcom navrhovateľa a fyzickými osobami - občanmi SR v súvislosti s II. vlnou kupónovej privatizácie. Súčasťou postúpenej pohľadávky voči odporcovi sú aj úroky z omeškania a keďže odporca ani po písomnej výzve zo dňa 06.02.2007 nezaplatil istinu v zmysle vyššie citovaného právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, dostal sa do omeškania dňom 21.05.1998, t.j. deň po vykonateľnosti platobného rozkazu, keď istinu odporca uhradil až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora Y.. Š. Y. sp.zn. EX 16545/08 dňa 27.2.2009. Výzva na zaplatenie bola odporcovi doručovaná navrhovateľom (uvedená skutočnosť sporná nebola) s tým, že obsahovala tiež oznámenie o tom, že navrhovateľ podľa § 526 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) sa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 stal hmotnoprávnym nástupcom vo veci ním (t.j. odporcom) nezaplatenej pohľadávky. V zmysle uvedenej zmluvy bola celá pohľadávka i s príslušenstvom voči odporcovi postúpená so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými na INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova 12, Lučenec. V predmetnom konaní nie je sporné, že bola uzavretá platná Zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4 a spoločnosťou INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova ul. č. 12, Lučenec. Postúpením pohľadávky v zmysle zmluvy nastáva zmena v osobe veriteľa, ale táto zmluva sa môže uzavrieť nielen bez súhlasu, ale aj bez vedomia dlžníka; ustanovenie § 526 Obč. zák. ustanovuje, že dlžník musí byť o postúpení pohľadávky upovedomený. Na upovedomenie je povolaný tak pôvodný, ako aj nový veriteľ. Pre upovedomenie zákon nepredpisuje žiadnu formu. Len čo bol dlžník o postúpení upovedomený a dozvedel sa o tom, že došlo k zmene v osobe veriteľa, môže svoj dlh s právnymi účinkami plniť len novému veriteľovi. S postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) a všetky práva s ňou spojené. Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní vyvodzovanej z toho, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že dlžníkovi - odporcovi - bolo postúpenie pohľadávky oznámené doručením výzvy na plnenie postupníkovi (novému veriteľovi, v danom prípade navrhovateľovi). Pri postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.zák. sa však fakt, že došlo k postúpeniu pohľadávky dlžníkovi len oznamuje (notifikuje), pričom pre nenotifikovaného dlžníka (§ 526 Obč.zák.) platí, že sa môže svojho záväzku stále zbaviť plnením postupcovi (pôvodnému veriteľovi), ktorý by bol povinný takéto plnenie prijať, aj keď by už nebol majiteľom postúpenej pohľadávky. Prijatím plnenia pôvodným veriteľom by povinnosť dlžníka zanikla, zároveň by však bol pôvodný veriteľ povinný prijaté plnenie vydať novému veriteľovi (postupníkovi), inak by sa na úkor nového veriteľa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ by aj dlžník nebol (bez zbytočného odkladu) notifikovaný, neznamená to pre nového veriteľa (v danom prípade navrhovateľa) nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní, keď túto založila už samotná Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 a to momentom svojho vzniku. Navrhovateľ v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu jednak predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok (Zmluva o postúpení pohľadávok je uložená na Okresnom súde Pezinok pod č. Spr 3040/2008), ale tiež podaním výzvy (spolu s oznámením o postúpení) odporcovi na poštovú prepravu. Podľa názoru odvolacieho súdu by sa odporca v danom prípade mohol vyhnúť povinnosti plniť v prospech navrhovateľa len v prípade, ak by preukázal, že jeho záväzok zanikol plnením ešte pôvodnému veriteľovi (alebo iným spôsobom, vyvolávajúcim zánik záväzku, napr. započítaním, odpustením dlhu a pod.), ktorý prípad však v predmetnej právnej veci nenastal. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nemá žiadne pochybnosti o aktívnej legitimácii navrhovateľa v tomto spore a v plnom rozsahu sa stotožňuje i s dôvodmi navrhovateľa uvedenými v odvolaní. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (vyššie označeného) istinu vo výške 2.000,- Sk, dostal sa do omeškania a navrhovateľ podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. má právo na úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.000,- Sk (§ 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení), ktoré si správne uplatnil za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu tohto návrhu dňa 07.02.2008 na súd (za ďalšiu dobu by išlo o premlčanú pohľadávku - § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák. - na ktoré premlčanie by musel súd v prípade vznesenia námietky premlčania odporcom prihliadnuť). Správne za obdobie týchto troch rokov ide o sumu 1.056,- Sk. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 220 O.s.p.) a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že priznanú sumu 1.056,- Sk, vzhľadom na zavedenie meny euro v Slovenskej republike od 1.11.2009 (§ 2 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z.), priznal už v tejto mene, t.j. v sume 35,05 €. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2, § 150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Vyššie citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby trovy konania v drobných sporoch nepriznal alebo znížil. Za drobný spor v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie 35,05 €. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v prípade úspechu v konaní pred súdom prvého stupňa uplatňoval náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva na dobrovoľné plnenie a podanie návrhu na súd, v sume 2.331,-Sk (77,38 €) a súdneho poplatku za návrh vo výške 500,-Sk (16,60 €), úhrnom 2.831,-Sk (93,97 €). Vzhľadom na uvedené by súhrnná suma trov konania ( pred súdom prvého stupňa ) inak prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky ( pričom ide o tzv. drobný spor ) a podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli vyššie ako pohľadávka, možno v danej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané. Za daného stavu má odvolací súd za to, že sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., t.j. konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané. Odvolací súd preto nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, keď poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa názoru odvolacieho súdu aj daný prípad. O oprave záhlavia rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodol s poukazom na § 222 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia. Podľa § 164 veta prvá O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Odvolací súd zistil v záhlaví napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu nesprávnosť v mene odporcu, keď jeho správne meno je „R. E. W. „.“, a preto odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia túto chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.