Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/487/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708202353 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1708202353.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SKELET BRATISLAVA, a. s., Agátová 1, Bratislava, IČO: 31 378 242, zast. JUDr. Danielom Urbanom, advokátom, Uhrova 18, Bratislava, proti žalovanému: FORMANEK, s. r. o., Záleská cesta 149/11, Malinovo, IČO: 35 936 444, o zaplatenie 67.247,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. 07. 2011 č. k. 33Cb/279/2010-320 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. 07. 2011 č. k. 33Cb/279/2010-320 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného napadnutým rozsudkom zaplatiť žalobcovi sumu 20.277,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 18.524,73 Eur od 10. 08. 2007 do 28. 03. 2008, t. j. sumu 2.146,64 Eur, zo sumy 5.247,17 Eur od 10. 08. 2007 do zaplatenia, zo sumy 15.030,48 Eur od 07. 09. 2007 do zaplatenia, zo sumy 16.583,11 Eur od 24. 06. 2007 do 21. 09. 2007, t. j. 746,24 Eur, zo sumy 6.030,14 Eur od 22. 09. 2007 do 31. 10. 2007, t. j. 120,60 Eur, zo sumy 3.305,54 Eur od 01. 11. 2007 do 12. 12. 2007, t. j. 69,42 Eur, zo sumy 30.386,96 Eur od 19. 08. 2007 do 12. 12. 2007, t. j. 1.762,44 Eur, zo sumy 30.386,96 Eur od 19. 08. 2007 do 28. 03. 2008, t. j. 115,95 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.283,94 Eur. Prvostupňový súd rozhodol na základe návrhu žalobcu, ktorým sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.025.904,60 Sk (67.247,71 Eur) s príslušenstvom titulom ceny dodaného tovaru - betónovej zmesi, podľa potvrdených dodacích listov a ceny dopravy podľa záznamov o dopravnom výkone a náhrady trov konania. Žalobca uzavrel ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim dňa 31. 03. 2006 kúpnu zmluvu č. 020/2006/Pl, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu predať a záväzok žalovaného kúpiť od žalobcu betónové zmesi špecifikované v prílohe zmluvy v celkovom množstve 2 600 m3 a zabezpečiť dopravu betónových zmesí na miesto určenia podľa požiadaviek žalovaného. Predaj betónovej zmesi sa vykonával medzi účastníkmi priebežne na základe potvrdených dodacích listov a záznamov o dopravnom výkone. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca ako predávajúci riadne dodal žalovanému ako kupujúcemu betónovú zmes za celkovú kúpnu cenu 2.425.904,- Sk (80.525,28 Eur) vyúčtovanú faktúrami č. 456/07, č. 529/07, č. 603/07, č. 651/07, z ktorej kúpnej ceny žalovaný uhradil 60.247,63 Eur. Mal za preukázané, že žalovaný prevzal dodanú betónovú zmes a jej prevzatie potvrdil na jednotlivých dodacích listoch. V priebehu konania zobral žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 3.305,54 Eur podľa faktúry č. 456/07, v časti o zaplatenie sumy 30.386,96 Eur podľa faktúry č. 529/07 a v časti o zaplatenie sumy 13.277,57 Eur podľa faktúry 603/07 späť a súčasne upravil výšku úrokov z omeškania. S námietkami žalovaného uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu, že žalobca mu tovar nedodal riadne a včas, dodanie tovaru nepreukázal dodacími listami, keď podpis odberateľa na niektorých dodacích listoch nepatrí žalovanému, prípadne nie je zrejmé, kto tovar prevzal a dodávka tovaru vyúčtovaná faktúrami č. 456/07 a č. 529/07 nie je preukázaná dodacími listami, pretože nie sú pripojené, sa vysporiadal súd prvého stupňa tak, že žalovaný vo vzťahu ku svojim tvrdeniam nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy a teda neuniesol bremeno dôkaznej povinnosti. Ohľadom žalovaným namietaných vád nekvality dodaného tovaru ustálil súd prvého stupňa, že v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovaným, podať žalobcovi správu o vadách tovaru v lehote podľa ust. § 428 ods. 1 Obch. zákonníka, nemôže súd nároky z vád priznať. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania, pričom prvostupňový súd priznal len náhradu tých výdavkov žalobcu, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie práva; podrobné vyčíslenie trov konania je uvedené v napadnutom rozsudku. Proti tomuto rozsudku vo všetkých jeho výrokoch podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. a z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň je konanie postihnuté ďalšími vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že nárok žalobcu neuznal, pretože je čo do dôvodu aj výšky neoprávnený. Žalobca nedodal žalovanému tovar v požadovanej kvalite a v požadovanom množstve, preto nie je jeho nárok na zaplatenie peňažnej čiastky dôvodný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu, keď súdu predložil dodacie listy, na ktorých podpis odberateľa nepatrí konateľovi žalovaného, prípadne z nich nie je zrejmé, ktorej osobe podpis na dodacích listoch patrí. Nakoniec žalovaný namietol porušenie jeho práva konať pred súdom tým, že prvostupňový súd rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, neakceptoval jeho dôvody v žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty žalovaného a neumožnil mu tak predložiť dôkazy na jeho tvrdenia. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p., alternatívne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o rozhodovanie súdu prvého stupňa v neprítomnosti žalovaného, žalobca sa v podstate stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa, keď zahraničnú pracovnú cestu nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, naviac ak táto nebola žalovaným ani preukázaná a žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní len ospravedlnil, ale nepožiadal o jeho odročenie. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil cenu jednotlivých dodávok tovaru, pričom svoj nárok na zaplatenie už splnenej časti sumy preukázal žalobca predložením dodacích listov, na ktorých je podpis totožný s podpisom, o ktorom žalovaný v konaní tvrdil, že nie je podpisom konateľa spoločnosti žalovaného. Žalobca tiež poukázal na dôkaznú núdzu žalovaného. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že jeho právo konať pred súdom bolo porušené, keď prvostupňový súd rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti. V zmysle rozhodnutia NS SR publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky v zošite č. 6, str. 45, por. č. 120/1999 právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré právo zaručuje článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto jeho práva. Prvostupňový súd nariadil termín pojednávania na deň 01. 07. 2011, na ktorý boli účastníci včas predvolaní. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v deň pojednávania, a to zahraničnou pracovnou cestou a požiadal o odročenie pojednávania. Odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov, teda prekážka alebo okolnosť, ktorá nastala musí predstavovať „dôležitý dôvod“, a s ohľadom na jej povahu sa musí vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo iným aspektom ospravedlniteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn. 3 Obdo 11/2009). V tomto prípade však žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil dôležitým dôvodom, pretože účasť na zahraničnej pracovnej ceste nie je možné kvalifikovať ako dôležitý dôvod, pre ktorý je potrebné pojednávanie vo veci odročiť, naviac tvrdenú zahraničnú pracovnú cestu žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd teda nepovažuje námietky žalovaného spočívajúce v porušení práva žalovaného konať pred súdom za nedôvodné. Odvolací súd však poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednávacia zásada. Účastník konania má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. V konaní pred prvostupňovým súdom o zaplatenie ceny tovaru z kúpnej zmluvy, má žalobca povinnosť tvrdiť a preukázať, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu a dodal mu tovar podľa kúpnej zmluvy, ktorého cenu žiada zaplatiť. Žalobcu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo medzi účastníkmi konania spornou skutočnosťou. Medzi účastníkmi bola, s poukazom na tvrdenie žalovaného, spornou práve skutočnosť dodania tovaru, ktorého cenu si nárokuje žalobca od žalovaného. Pokiaľ nie je dodanie tovaru, ktorého zaplatenie žiada žalobca preukázané, a to či už dodacími listami, najmä ak podľa článku IV ods. 1 kúpnej zmluvy sa žalobca zaviazal pripojiť ku každej faktúre ich kópiu alebo inými dôkazmi, žalobca tak neuniesol bremeno dôkazu. V prípade, ak by si žalobca splnil svoju povinnosť tvrdiť a preukázať uvedené skutočnosti, žalovaný sa mohol úspešne brániť tým, že by tvrdil a preukázal zaplatenie ceny tovaru, ktorý mu bol dodaný. Nie je možné, aby na žalovaného bolo prenesené bremeno dôkazu negatívnej skutočnosti, teda skutočnosti, že mu žalobca tovar nedodal, za skutkového stavu, keď žalobca nepreukázal dodanie tovaru. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal správne s námietkou žalovaného, podľa ktorej žalovaný neprevzal tovar, ktorého zaplatenia ceny sa žalobca domáha. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou, faktúrami, dodacími listami a záznamami o dopravnom výkone a napriek tvrdeniu žalovaného, že neprevzal tovar uvedený v dodacích listoch, ktoré sú podpísané jemu neznámymi osobami, resp. žalobca nepreukázal prevzatie niektorej časti tovaru, pretože nepredložil na svoje tvrdenie o dodaní tovaru žiadne listinné dôkazy (dodacie listy) ani neoznačil žiadne dôkazy, dospel prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov ku skutkovému zisteniu, že tovar bol žalovanému dodaný. Tieto skutkové zistenia, ktoré sa týkajú žalobou uplatneného nároku na zaplatenie istiny 5.247,17 Eur s prísl. a 15.030,48 Eur s prísl., nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a krajský súd ich nepovažuje za správne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1, písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu bude vysporiadať sa v zmysle vyššie uvedeného so splnením povinnosti žalobcu preukázať svoje tvrdenia. Bude však aj povinnosťou žalovaného preukázať, že tovar žalobcu nebol prevzatý žalovaným alebo inou oprávnenou osobou konajúcou podľa ust. § 15, 16 Obch. zákonníka. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.