Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/202/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708202974 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1708202974.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa: STAVOINVESTA GROUP, s.r.o., Pezinok, Hrnčiarska 29, proti odporcom: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava, Nám. Slobody 6, 2/ Mesto Pezinok, Pezinok, Radničné nám. 7, o náhradu škody 497.908,78 € a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. 2. 2011 č.k. 4C 1059/2008 - 250, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa odporcu 1/ p o t v r d z u j e. Odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody vo výške 497.908,78 € (v prepočte 15.000.000,- Sk) na základe zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z titulu nesprávneho úradného postupu stavebného úradu Mesta Pezinok. Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh tým, že spoločnosť eurovia, s.r.o., po zmene obchodného mena eCran, s.r.o., podala dňa 10. 6. 2004 Mestu Pezinok, ako príslušnému stavebnému úradu, návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: Bytový dom, parkoviská na inžinierske siete na Muškátovej ulici v Pezinku. Dňa 27. 10. 2006 spoločnosť eCran s.r.o. postúpila práva a povinnosti stavebníka na navrhovateľa STAVOINVESTA GROUP, s.r.o. Prvé rozhodnutie o umiestnení stavby vydal príslušný stavebný úrad dňa 5. 10. 2004 pod zn. 5/46- ÚR/424-5187/2004, ktoré rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím A/2004/01351 - HOR zo dňa 21. 2. 2005, kedy pochybenie prvostupňového stavebného úradu malo spočívať v nedostatočne spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci. V poradí druhé rozhodnutie o umiestnení stavby vydal príslušný stavebný úrad dňa 9. 12. 2005 pod zn. 5/81-ÚR/1622-7084/2005. Aj toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím zo dňa 23. 8. 2006 č.A/2006/1280-HOR, a to predovšetkým z dôvodu, že prvostupňový orgán nerešpektoval splnenie požiadaviek odvolacieho orgánu, vyslovených v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. V poradí tretie rozhodnutie o umiestnení stavby vydal stavebný úrad Mesta Pezinok pod zn. 5/81 - ÚR/1995-28696/06-07 dňa 5. 2. 2007, ktoré rozhodnutie zrušil v odvolacom konaní Krajský stavebný úrad dňa 28. 8. 2007 pod č. A - 1360/2007 - HOM, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu prvostupňovým orgánom. Navrhovateľ argumentoval tým, že ani 4 roky po podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby neobdržal právoplatné rozhodnutie. Mesto Pezinok konalo v rozpore s príslušnou právnou úpravou a v dôsledku svojho nesprávneho úradného postupu boli všetky jeho rozhodnutia v danej veci zrušené a vrátené na nové konanie. Navrhovateľ očakával, že navrhovanú stavbu bytového domu bude môcť zrealizovať do decembra 2007 a následne odpredajom novovybudovaných bytov nadobudne zisk vo výške 15.000.000,- Sk. Navrhovateľ listom zo dňa 4. 6. 2007 vyzval Mesto Pezinok na zaplatenie 15.000,000,- Sk titulom náhrady škody, na ktorú Mesto Pezinok odpovedalo tak, že žiadosť o náhradu škody odstúpilo Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, na ktorú ministerstvo v lehote 6 mesiacov od podania žiadosti nereagovalo. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 27 ods. 2, § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj o ust. § 442 ods. 1, § 443 Obč. zák. Pasívna legitimácia odporcu 1 v konaní vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. z/ zák.č. 514/2003 Z.z. Pre oblasť stavebného konania je ústredným orgánom, vystupujúcim pred súdom v mene štátu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorého dôvodu prvostupňový súd uzavrel, že v danom prípade je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie v konaní výlučne odporca 1; odporcovi 2 neprislúcha povinnosť vystupovať v mene štátu v predmetnom súdnom konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú splnené súčasne všetky tri zákonom vyžadované predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V prípade nároku uplatňovaného navrhovateľom z titulu nesprávneho úradného postupu nedošlo v konaní pred správnymi orgánmi či už na prvom alebo na druhom stupni k porušeniu zákona, ktoré by malo za následok nesprávny úradný postup, avšak len ohľadne neprimeranej doby jeho trvania. V postupe správnych orgánov došlo k prieťahom, ktoré sú však zdôvodniteľné objektívnymi skutočnosťami. Mesto Pezinok konalo vo veci plynule, i keď v dlhšej lehote, než v akej mu ukladá zákon - Správny poriadok, v § 49 ods. 2, v lehote 30 dní, pri zvlášť zložitých prípadoch v lehote 60 dní. Zložitosť veci môže spočívať aj v počte účastníkov konania, počtom podávaných námietok, ako aj rozsahom plánovanej stavby a jej vzťahom k okoliu. Vzhľadom na povahu veci nebolo možné spravodlivo očakávať rozhodnutie správneho orgánu v lehote 30 dní od začatia územného konania. Táto skutočnosť zároveň tiež nemohla mať vplyv na to, že navrhovateľom v dôsledku dlhšieho správneho konania mala vzniknúť škoda. O nesprávny úradný postup nešlo ani v dôsledku toho, že rozhodnutia Mesta Pezinok ako príslušného stavebného úradu boli zrušené v odvolacom konaní pre procesné a hmotnoprávne nedostatky. Nie každé zrušenie rozhodnutia a jeho vrátenie na nové prejednanie zakladá bez ďalšieho zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Patrí do právomoci odvolacieho orgánu odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť (§ 59 Správ. por.). Ako v konaní na prvom stupni tak aj na druhom stupni vychádza správny orgán zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 32 zák.č. 71/1967 Zb. (Správ. por.) určuje rozsah podkladov k správnemu konaniu správny orgán. Preto pokiaľ prvostupňový správny orgán vyhodnotil projektovú dokumentáciu ako postačujúcu, ten istý názor nemusel zdieľať orgán odvolací, čo však samo o sebe nezakladá nesprávny správny postup v uvedenom správnom konaní. V dvoch zrušovacích rozhodnutiach bol stavebnému úradu vytknutý spôsob doručovania verejnou vyhláškou. Doručovanie verejnou vyhláškou je upravené ako v § 26 ods. 2 Správ. por. , ako aj § 42 ods. 2 Staveného zákona (zák.č. 50/1976 Zb.). Verejnou vyhláškou je možné doručovať v prípade, ak pobyt účastníkov nie je známy, ďalej v prípade veľkého počtu účastníkov, či zvlášť rozsiahlych stavbách. Okruh účastníkov stavebného konania určuje § 34 stavebného zákona a ani v tomto prípade sa prvostupňový stavebný orgán nedopustil takého pochybenia, ktorý by bolo možné podradiť pod pojem nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že konanie odvolacieho orgánu ovplyvňoval odvolateľ p. M., prvostupňový súd uviedol, že táto skutočnosť preukázaná nebola, navyše p. M. nebol jediný, kto v danej veci podal odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Pezinok ako stavebného úradu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ani v prípade prvostupňového, tak i v prípade druhostupňového konania pred správnymi orgánmi nedošlo k takému excesu použitia procesných a hmotnoprávnych noriem, ktoré by bolo možné nazvať nesprávnym úradným postupom a ktoré by zakladalo nárok navrhovateľa na náhradu škody. Súd prvého stupňa tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ani priamu príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa dodal, že nebol právny dôvod uplatňovať náhradu vo forme ušlého zisku za situácie, kedy neexistovalo právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby, právoplatné stavebné povolenie a v konečnom dôsledku ani kolaudačné rozhodnutie a keď existuje iba kalkulácia predpokladaného zisku z predaja neexistujúcich bytov. V prípade uplatňovania náhrady tzv. skutočnej škody, spočívajúcej v nákladoch na prepracovanie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti nad pôvodný rámec súd prvého stupňa uviedol, že požiadavka odvolacieho orgánu na prepracovanie projektovej dokumentácie v rámci územného konania, potom bolo a je povinnosťou stavebníka tak urobiť, pričom s tým spojené náklady idú na vrub podnikateľského rizika a nie na vrub štátu. Prvostupňový súd tak z dôvodu súčasného nenaplnenia všetkých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 1, 2 v konaní dosiahli plný úspech, náhradu trov konania si však neuplatnili (trovy im v konaní nevznikli), preto im náhrada trov nebola priznaná. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo zjavne proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol voči odporcovi 1, ako aj výroku o trovách konania. Navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že odporcu 1 zaviaže na zaplatenie sumy 49.903,85 € (1.503.403,40,- Sk) s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 11. 2009 do zaplatenie titulom náhrady skutočnej škody, ako aj sumu 319.371,24 € (9.621.377,89,- Sk) s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1. 12. 2007 do zaplatenia titulom ušlého zisku, a na náhradu trov konania. Navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Trval na tom, že v konaní bolo preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu v priebehu celého konania o vydanie územného rozhodnutia došlo, a to ako v konaní pred orgánom prvého stupňa (mesto Pezinok), tak aj pred druhostupňovým orgánom (Krajský stavebný úrad v Bratislave). Navrhovateľovi v priamom dôsledku toho nesprávneho úradného postupu správnych orgánov vznikla škoda. Správne orgány na oboch stupňoch konali neúmerne zdĺhavo, vzhľadom na tri zrušujúce rozhodnutia vydané Krajským stavebným úradom ako odvolacím orgánom, a to do takej miery, že konanie o vydanie územného rozhodnutia trvalo od podania žiadosti o jeho vydanie až do vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia takmer 5 rokov. Správne orgány tak konali v rozpore so zásadami rýchlosti a hospodárnosti konania, v rozpore s ust. § 3 ods. 3 a § 49 ods. 2 Správ. por. Neobvyklú zdĺhavosť konania o vydanie územného rozhodnutia v danej veci v porovnaní s inými prípadmi potvrdila aj svedecká výpoveď V.. F. D., pracovníčky prvostupňového stavebného úradu, ktorá potvrdila, že navrhovateľ ako stavebník poskytol stavebnému úradu v územnom konaní všetku potrebnú súčinnosť a uviedla, že KSÚ vytkol stavebnému úradu pri každom zrušujúcom rozhodnutí niečo iné. Nedodržanie zákonom stanovených lehôt v správnom konaní nie je podľa názoru navrhovateľa jediným dôvodom, pre ktorý došlo k zbytočným a neúmerným prieťahom pri vydávaní predmetného územného rozhodnutia. Zbytočné prieťahy v konaní v prípade Mesta Pezinok ako prvostupňového orgánu, boli do značnej miery spôsobené nutnosťou postupovať podľa záverov vyplývajúcich z rozhodnutí odvolacieho orgánu. Jednak samotné lehoty, v ktorých rozhodoval odvolací orgán (KSÚ) neúmerne presahovali tak zákonnú 30 dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia, ako aj z objektívnych dôvodov akceptovateľnú dobu na vybavenie danej veci. Rovnako tak závery, vyplývajúce z rozhodnutí KSÚ ako odvolacieho orgánu - t.j. opakovanie už vykonaných úkonov, aktualizovanie už zabezpečených podkladov, dopĺňanie resp. zmeny už zabezpečených podkladov, ktoré mohli a mali byť akceptované, zdĺhavé doručovanie písomností veľkému počtu účastníkov konania do vlastných rúk namiesto vhodnejšej a zákonom umožnenej formy doručovania verejnou vyhláškou, ktorú pôvodne zvolil prvostupňový orgán - spôsobili nedôvodné a zbytočné predlžovanie konania. Navrhovateľ zdôrazňoval v odvolaní, že projektová dokumentácia, predkladaná s návrhom na vydanie územného rozhodnutia už od začiatku spĺňala všetky zákonné požiadavky. Odvolacím orgánom (KSÚ) vytýkané nedostatky projektovej dokumentácie v troch zrušujúcich rozhodnutiach považuje navrhovateľ za nedôvodné. Napriek tomu ich vždy rešpektoval a projektovú dokumentáciu opakovane prepracovával. Projektová dokumentácia bola pritom od počiatku z hľadiska svetlotechniky vyhovujúca, čo potvrdzoval aj svetlotechnický posudok V.. V. a súhlasné rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 11. 6. 2004. Údajnú päťpodlažnosť bytového domu a z toho vyplývajúci nesúlad projektovej dokumentácie s územným plánom Mesta Pezinok vytkol KSÚ až pri treťom zrušujúcom rozhodnutí. K navrhovanej stavbe bolo pritom vydané súhlasné záväzné stanovisko Mesta Pezinok zo dňa 7. 5. 2004 a projektová dokumentácia samotná neriešila 5-podlažný projekt, ale 4-podlažný s posledným ustúpeným podlažím, s o 50 % menšou zastavanou plochou predchádzajúceho podlažia. Rozporné bolo aj stanovisko prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu v otázke doručovania účastníkom konania formou verejnej vyhlášky namiesto doručovania do vlastných rúk, čo bolo jedným z dôvodov, pre ktoré KSÚ zrušil v poradí prvé aj tretie prvostupňové rozhodnutie. V zmysle § 42 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný poriadok) bolo pritom možné využiť formu doručovania verejnou vyhláškou, pretože počet účastníkov konania sa pohyboval od 183 až do 213, čo možno považovať za veľký počet účastníkov. Navyše v niektorých prípadoch sa niektoré skutočnosti, ako dôvody zrušujúceho rozhodnutia KSÚ, dali vyriešiť iným vhodným spôsobom., napr. nedoloženie situačného plánu v mierke katastrálneho podkladu 1 : 1.000 s uvedením parcelných čísel, ktorý v skutočnosti navrhovateľ predložil v konaní na prvom stupni, avšak Mesto Pezinok ho nepredložilo k podkladom, ktoré posudzoval KSÚ, ďalej vybudovanie rampy pre telesne postihnutých mohlo byť uložené v podmienkach územného rozhodnutia pre následné vydanie stavebného povolenia a pod. Dané konanie totiž z hľadiska predmetu konania a jeho rozsahu nebolo výnimočné v porovnaní s inými obdobnými konaniami, ktoré sú štandardnou agendou stavebných úradov. Navrhovateľ v odvolaní nesúhlasil ani s obranou odporcov v súdnom konaní, podľa ktorej boli v konaní o vydanie územného rozhodnutia opakovane podávané námietky a odvolania, čo malo spôsobovať zdĺhavosť konania. Počet odvolateľov bol v jednotlivých fázach správneho konania od 2 do 8. Pokiaľ aj bolo podaných v jednom prípade 47 námietok účastníkmi konania, v samotnom rozhodnutí KSÚ sa konštatuje, že sa jednalo o obsahovo zhodné námietky. Počet podávaných odvolaní proti jednotlivým rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu nie je v porovnaní s inými podobnými konaniami výnimočný. Navrhovateľ preto nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu o tom, že hoci aj došlo v postupe správnych orgánov k prieťahom, tieto sú zdôvodniteľné objektívnymi skutočnosťami. Navrhovateľ poukazoval v odvolaní na to, že mu v konaní vznikla skutočná škoda vo výške 49.903,85 €, a škoda vo forme ušlého zisku v sume 319.371,24 €. Za účelom správneho a objektívneho vyčíslenia vzniknutej škody, hlavne ušlého zisku, si navrhovateľ objednal vypracovanie znaleckého posudku, ktorý pod č. 9/2010 vypracoval Znalecký ústav Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorý navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz. Navrhovateľ so závermi prvostupňového súdu, že nemožno uplatňovať náhradu vo forme ušlého zisku v čase, kedy neexistuje právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby, právoplatné stavebné rozhodnutie a kolaudačné rozhodnutie a kedy existuje iba kalkulácia predpokladaného zisku z predaja neexistujúcich bytov. Navrhovateľ si náhradu škody vo forme ušlého zisku neuplatňuje iba na základe kalkulácie predpokladaného zisku z predaja neexistujúcich bytov, ale na základe jeho vyčíslenia znaleckým posudkom. Závermi znaleckého posudku bola potvrdená výška skutočnej škody v sume 49.903,85 €, ktorá vznikla uhrádzaním nákladov za opakované prepracovanie projektovej dokumentácie a ďalšiu inžiniersku činnosť, vzhľadom na závery zrušujúcich rozhodnutí KSÚ. Ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi výnosmi, ktoré navrhovateľ mohol objektívne dosiahnuť v prípade realizácie stavby v plánovanej dobe a nákladmi na výstavbu spolu so súvisiacimi nákladmi, ktoré by musel vynaložiť; táto bola stanovená vo výške 319.371,24 €. K otázke príčinnej súvislosti navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že škoda či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku, mu vznikla dôsledkom nedodržania zákonom stanovených lehôt na rozhodnutie prvostupňového i odvolacieho správneho orgánu, v dôsledku čoho rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť až dňa 30. 3. 2009, po štvrtom prejednaní pred prvostupňovým i odvolacím správnym orgánom, keď v tomto období už navrhovateľ nemôže realizovať stavbu a zabezpečiť dosiahnutie výnosov takým spôsobom a za takých podmienok, ako by to bolo reálne možné v dobe pôvodne plánovanej. Ako na to poukazuje znalecký ústav v znaleckom posudku, v súčasnosti už stavebné dielo nemožno realizovať za rovnakých predovšetkým finančných podmienok výstavby. Nemožno už použiť model financovania stavebného diela, ktorý sa používal pred rokom 2008, t.j. že spoločnosť vložila do výstavby počiatočný vstupný kapitál, potrebný na začatie výstavby a celú výstavbu financovala preddavkovým spôsobom, t.j. postupným predajom bytov počas výstavby. Navyše v minulosti banky požičiavali developerským spoločnostiam finančné prostriedky na dofinancovanie stavby za úplne iných, mäkších podmienok, než dnes. Navrhovateľ tak nemôže dosiahnuť zisk, ktorý by dosiahol, pokiaľ by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v konaní správnych orgánov, navyše navrhovateľ zbytočne vynaložil náklady na prepracovávanie projektovej dokumentácie a súvisiacu inžiniersku činnosť. Navrhovateľ je preto presvedčený, že v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou (skutočnou aj ušlým ziskom) a nesprávnym úradným postupom správnych orgánov prvého i druhého stupňa. Trvá preto na dôvodnosti jeho nároku voči odporcovi 1, keď súhlasí so závermi prvostupňového súdu v otázke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu 2 v konaní. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 1 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti žiadal potvrdiť, s tým, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k návrhu navrhovateľa. Písomným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 25. 7. 2013 (č.l. 274 spisu), označeným ako „Doplnenie odvolania o nové skutočnosti“ navrhovateľ oznámil zrušenie plnej moci na zastupovanie právnemu zástupcovi a ďalej zotrval na svojej argumentácii o neúmernej dĺžke územného konania pred stavebnými úradmi v trvaní takmer 5 rokov. Poukázal ďalej na to, že dňa 26. 5. 2010 podal na Stavebný úrad v Pezinku návrh na vydanie stavebného povolenia, pričom vydávanie stavebného povolenia trvá stavebnému úradu už takmer 3 roky, hoci zákonom stanovená lehota je 30 dní. Stavebné povolenie ešte stále vydané nebolo, takže územné a stavebné konanie trvá spolu už 9 rokov. Tieto prehnané lehoty sú spôsobené neschopnosťou a neochotou Stavebného úradu v Pezinku vydať územné rozhodnutie, také, ktoré by bolo krajským stavebným úradom správoplatnené hneď na prvýkrát aj po prípadnom odvolaní akýchkoľvek osôb a ďalej neschopnosťou a neochotou Stavebného úradu Pezinok vydať stavebné povolenie. Tvrdenie stavebného úradu, prednostu mestského úradu i primátora, že nedodržanie lehôt spôsobujú údajne odvolatelia a údajná zložitosť prípadu, sú len účelovými výhovorkami. Na prípadnú zmenu 30-dňovej lehoty musí stavebný úrad stavebníka vopred upozorniť, navrhovateľ však takto nikdy upozornený stavebným úradom nebol a už vôbec nie vopred. Murovaný bytový dom o 4 nadzemných podlažiach s počtom bytov 30 nie je zložitou stavbou. Počet účastníkov v konaniach je tiež štandardný. Žiadne iné územné rozhodnutie či stavebné konanie netrvalo stavebnému úradu v Pezinku ani len zďaleka tak dlho. V Pezinku v rokoch 2002 až 2007 pribudlo 731 nových bytov v súkromnom tuzemskom vlastníctve, od roku 2007 doposiaľ odhadom ďalších 100 - 120. Celkovo teda v rokoch 2002 - 2013 pribudlo v Pezinku cca 850 nových bytov. Stavebný úrad sa vôbec nesnaží dodržiavať zákonom stanovené lehoty, navyše vydáva rozhodnutia vadné, ktoré mu odvolací orgán musí zrušiť opakovane. Navrhovateľ poukazoval na to, že v r. 1997 Mesto Pezinok na zastavovacej štúdii potvrdilo súhlas s výstavbou dvoch bytových domov Muškátová 01 a Muškátová 02. Do r. 1998 vlastnili rodičia štatutárneho zástupcu navrhovateľa pozemok parc.č. 2047/99, kat. úz. Pezinok, na ktorom chceli postaviť v súlade s územným plánom bytový dom, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Mesto však chcelo na pozemku postaviť parkovisko. Došlo preto k dohode s mestom o výmene toho rodičovského pozemku za iný, určený taktiež na výstavbu, ktorý mal byť vo vlastníctve Mesta Pezinok. Rodičovský pozemok bol prevedený do vlastníctva mesta, mesto ako protihodnotu prenajalo pozemok parc.č. 2045/1 s povinnosťou mesta následne po splnení dvoch podmienok, previesť tento pozemok na navrhovateľa. Podmienkami bolo vydanie stavebného povolenia a uskutočnenie výkopových prác. Obe podmienky boli v r. 1999 splnené, následne bolo mesto požiadané o splnenie jeho zmluvného záväzku previesť pozemok za dohodnuté kúpnu cenu do vlastníctva navrhovateľa. Na uvedenú žiadosť však mesto odpovedalo, že jeho vlastníctvo k danému pozemku bolo spochybnené uplatnením reštitučného nároku a že teda už nie je schopné splniť svoj zmluvný záväzok. Spomenutý reštitučný nárok však bol uplatnený ešte v r. 1992, ako navrhovateľ neskôr zistil, t.j. mesto Pezinok už 6 rokov pred podpisom vyššie uvedených zmlúv o vznesenom reštitučnom nároku vedelo, tento zamlčalo a zaviazalo sa k jeho odpredaju. O reštitučnom nároku informovalo navrhovateľa až keď sa stavalo 2. nadzemné podlažie. Spomenutí reštituenti vraj majú podľa mesta na svedomí predlžovanie lehôt na vydanie územného rozhodnutia ako aj stavebného povolenia, ide o súrodencov B. M. Z. Z. Č., M. M.. Navrhovateľ ďalej v písomnom podaní poukazoval na skutočnosť, že nemôže začať s výstavbou bytového domu Muškátová 02, nakoľko, hoci od mesta odkúpil pozemok parc.č. 2045/61, za ktorý riadne mestu zaplatili sumu 11.650 €, nemôžu na tomto pozemku stavať, nakoľko mesto nie je schopné ani ochotné vydať stavebné povolenie. Mesto od nich teda prijalo peniaze, s ktorými v priebehu 9 rokov nakladá ako so svojimi a súčasne navrhovateľovi svojou nečinnosťou už 9 rokov bráni vo výstavbe bytového domu Muškátová 02. Navrhovateľ opätovne poukazoval na závery znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktoré súd prvého stupňa nebral do úvahy a navrhol, aby odvolací súd vypočul autorov tohto posudku, tiež aby dal vypracovať posudok kontrolný. Navrhovateľ zdôraznil v písomnom podaní, že nečinnosťou Mesta Pezinok došlo k ochromeniu chodu celej spoločnosti ako aj súkromného života rodiny, ktorá sa musela zadlžiť. Navrhovateľovi bol poskytnutý úver vo výške 78.400 € s úrokom 5,7 % ročne, ktorý zatiaľ riadne spláca. Spoločnosť si tiež požičala peniaze v sume 50.000 € s úrokom 3 % ročne od fi. INSTAMIK-SK, s.r.o., ktoré ale nie je v moci spoločnosti v súčasnosti vrátiť. Štatutárny zástupca navrhovateľa bol nútený požičať si od rodičov čiastku 239.320 € od svojich rodičov, ktorí sú už v dôchodcovskom veku, ktorí peniaze získali z predaja dedičstva po svojich predkoch. Tiež si musel požičať peniaze v celkovej sume 56.300 € od rodiny. Všetky spomínané finančné prostriedky boli vložené do obchodnej spoločnosti navrhovateľa, rodina štatutárneho zástupcu musela súhlasiť so zriadením záložného práva s právom dražby na rodinný majetok. Obchodná spoločnosť navrhovateľa nevlastní žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok. Pozemok určený pre výstavby bytového domu Muškátova 02 ponúka navrhovateľ na už niekoľko rokov predaj, avšak o jeho kúpu nie je záujem, kto by ho kupoval, keď už 9 rokov nie je možné od stavebného úradu dosiahnuť vydanie stavebného povolenia. V prípade nevrátenia finančných záväzkov hrozí rodine štatutárneho zástupcu navrhovateľa predaj rodinného domu aj dvoch áut (11 a 5 ročného), ktoré vlastní, čo však nebude stačiť na vyrovnanie dlhov. Hrozí, že rodina príde o strechu nad hlavou. Navrhovateľ pripojil k podaniu aj kópiu článku v novinách Pezinčan, v ktorom v r. 2003 Mesto Pezinok podrobne rozpísalo, ako k celej kauze prišlo, kde tiež uviedlo, že navrhovateľ za vznik daného stavu nemôže. V článku však chýba uvedenie, kto vlastne celú situáciu spôsobil, a síce že to bolo mesto a jeho pracovníci, ako aj vtedajší a terajší zástupcovia. Navrhovateľ by bol najradšej, keby odvolací súd vyhovel jeho návrhu a zaviazal odporcu 1 na náhradu škody a aby uložil Mestu Pezinok povinnosť ospravedlniť sa za jeho nekonanie jeho vyvesením na všetkých verejných tabuliach ako aj v mestských novinách Pezinčan a v Televízii Pezinok. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo vzťahu k odporcovi 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). V zmysle § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval ust. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Súd prvého stupňa sa dostatočne podrobne zaoberal všetkými podmienkami, ktoré musia byť splnené na priznanie náhrady škody z titulu zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Tiež v napadnutom rozhodnutí vyložil, z akého dôvodu v danom prípade zákonom požadované predpoklady pre vznik zodpovednosti naplnené neboli. Za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone tejto moci zodpovedá priamo štát, ak sú splnené kumulatívne (t.j. súčasne) podmienky tejto zodpovednosti. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vznik zodpovednosti štátu predpokladá: a) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b) existenciu škody, c) príčinnú súvislosť medzi a) a b). Podmienkou zodpovednosti štátu nie je zavinenie osôb, ktoré konali v mene štátu; zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má teda povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon tiež nepozná žiadny liberačný dôvod, na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti; spravidla ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou činnosťou. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodujúcou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Tam, kde postup orgánu štátu predstavuje činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia ( napr. ak zhromažďuje podklady či dôkazy pre rozhodnutie, ak hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje a pod.), sa prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nie však z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v lehote ustanovenej zákonom, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pokiaľ ide o zákonnú podmienku existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, o vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak sú nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, t.j. ak je doložené, že pri správnom postupe by nedošlo ku škode. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamos“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (porovnaj Ro NS SR sp. zn. 2 Cdo 292/2006). Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu nedodržaním zákonných lehôt v rámci rozhodovania stavebného úradu prvého i druhého stupňa, ktoré viedli k neúmernej dĺžke správneho konania vo veci vydania územného rozhodnutia. Avšak ak stavebný úrad nerozhodne o návrhu na vydanie územného rozhodnutia v zákonom určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal stavebný úrad rozhodnúť o návrhu na vydanie územného rozhodnutia, do rozhodnutia o tomto návrhu, a ktoré nedodržanie zákonnej lehoty malo negatívny dopad na majetok navrhovateľa ako účastníka správneho konania. Ako správne uzavrel prvostupňový súd, zrušenie (opakované) rozhodnutí Mesta Pezinok vo veci vydania územného rozhodnutia v odvolacom konaní Krajským stavebným úradom nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Ako vyplýva z textu vyššie, rozdielne vyhodnocovanie zistených skutočností, alebo ich rozdielne právne posúdenie správnym orgánom prvého a druhého stupňa nespadá pod nesprávny úradný postup, ale sa odráža v obsahu rozhodnutia, a preto môže byť posudzované len z hľadiska prípadnej zodpovednosti za škodu z titulu nezákonného rozhodnutia. Už spomínané oneskorené vydanie rozhodnutia (územného rozhodnutia) však nemalo za následok vznik škody navrhovateľa (či už vo forme skutočnej ani vo forme ušlého zisku). Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, rozhodnutie o umiestnení stavby v konečnom dôsledku vydané bolo, s právoplatnosťou dňa 30. 3. 2009. Náklady, spojené s prepracovaním projektovej dokumentácie či inžinierskou činnosťou, v zmysle zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho orgánu v územnom konaní teda viedli k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby a nemôžu preto predstavovať majetkovú ujmu spôsobenú navrhovateľovi. Zákonom vyžadovaná podmienka existencie škody (v podobe skutočnej škody) teda nebola naplnená. Podobne nemožno považovať za splnenú ani podmienku existencie škody vo forme ušlého zisku (bez ohľadu na správnosť jeho vyčíslenia v posudku). Ušlý zisk vo výške 319.371,24 € predstavuje podľa navrhovateľa jeho nerealizovaný zisk z predaja neexistujúcich bytov. Na to, aby táto škoda (vo forme ušlého zisku) mohla byť posúdená ako naplnená zákonná podmienka existencie škody potrebnej pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, by musela byť priamym, bezprostredným dôsledkom nesprávneho úradného postupu správnych orgánov (ktoré rozhodovali o návrhu navrhovateľa v správnom konaní). V súdenej právnej veci však samotné nedodržanie zákonných lehôt (t.j. nesprávny úradný postup) vo veci vydania územného rozhodnutia nemalo za následok vznik škody v podobe ušlého zisku. Nemožnosť realizovania odpredaja (neexistujúcich) bytov za pôvodne zamýšľaných podmienok nebola totiž dôsledkom výlučne neúmerne dlho trvajúceho územného konania, ale napr. aj nevydaného stavebného povolenia, príp. kolaudačného rozhodnutia. Nemožnosť realizácie ušlého zisku teda bola závislá aj od iných skutočností (viacerých príčin), nielen od toho, že nebolo v zákonnej lehote vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Odporca zároveň nemôže niesť zodpovednosť za zmeny, ktoré nastali v spôsoboch financovania bytovej výstavby, jej úverovania, ako ďalších skutočností, ovplyvňujúcich reálnosť navrhovateľovho podnikateľského zámeru. Záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (podľa zák.č. 514/2003 Z.z.) vznik škody (skutočnej ani ušlý zisk) a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom (spočívajúcim v nedodržaní zákonom stanovených lehôt) nepreukázal, je preto podľa odvolacieho súdu správny. Preto aj podľa záveru odvolacieho súdu neboli v prejednávanej právnej veci splnené (kumulatívne) zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu, v dôsledku čoho navrhovateľ nemohol byť pri uplatnení nároku v konaní úspešný. Pokiaľ ide o navrhovateľom doručené písomné podanie, označené ako „Doplnenie odvolania o nové skutočnosti“, odvolací súd naň neprihliadal, nakoľko ho navrhovateľ doručil po uplynutí odvolacej lehot; podanie tiež neobsahovalo žiadne nové skutočnosti v zmysle § 205a písm. d/ O.s.p., teda také, ktoré by navrhovateľ bez vlastnej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi 1 potvrdil, ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 O.s.p., včítane vecne správneho výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi 1 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca 1 si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil (resp. mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.