Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709205612 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1709205612.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava, IČO: 35 829 346, zast. Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Budatínska 47, 851 06 Bratislava, IČO: 36 860 646, proti odporcom: 1/ W. O. C., nar. XX. XX. XXXX, 2/ C.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, obaja C. 5, XXX XX X., obaja zast. Mgr. Milanom Brachom, advokátom, Majoránová 57, 821 07 Bratislava, o zaplatenie 686,71 Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. 12. 2011 č. k. 33Cb/3/2009-135 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. 12. 2011 č. k. 33Cb/3/2009-135 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,89 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 686,71 Eur. V odôvodnení uviedol, že podľa návrhu sa odporcovia v 1. a v 2. rade dostali do právneho vzťahu s navrhovateľom na základe zmluvy o dielo č. 10/05 zo dňa 18. 02. 2005 uzavretej medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcami ako objednávateľmi. Predmetom tejto zmluvy bola výstavba bytu D-01 v obytnom centre Zálesie 2, pričom medzi účastníkmi ostal sporný v tomto konaní uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu s tým, že faktúru vystavenú navrhovateľom za nadštandardy zabudované do bytu odporcovia neuhradili. Odporcovia namietali, že navrhovateľ nepreukázal doručenie faktúry, odsúhlasenie nadštandardného vybavenia odporcami ani vedomosť odporcov, čo je nadštandardom. Namietali tiež, že faktúra bola vystavená približne 10 mesiacov po odovzdaní diela. K postupu objednávania vybavenia bytov v uvedenom objekte navrhovateľ uviedol, že jeho subdodávatelia mali vyčlenené štandardné materiály a produkty, pričom klienti chodili k subdodávateľom a vyberali si veci buď zo štandardu alebo nadštandardu, pričom subdodávatelia spísali ich požiadavky. Výška uplatnenej istiny podľa tvrdenia navrhovateľa predstavuje rozdiel medzi sumou uvedenou vo faktúre č. Fa-147/2006 za nadštandardy vo výške 30.439,- Sk vrátane DPH a cenou bezpečnostného skla vo výške 8.164,- Sk bez DPH, ktorého cenu si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Súd mal za preukázaný vznik záväzkovoprávneho vzťahu z uvedenej zmluvy o dielo s tým, že účastníci sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 262 tohto zákona. Podľa názoru súdu však táto zmluva v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je svojou povahou aj zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi navrhovateľom ako dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporcami ako spotrebiteľmi, teda fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd poukázal na to, že akékoľvek zmeny a doplnenia zmluvy o dielo bolo možné vykonať podľa bodu 11.3 tejto zmluvy len vo forme písomného dodatku podpísaného zmluvnými stranami s tým, že podľa bodu 5.2 zmluvy bol zhotoviteľ povinný naviac práce vykonať iba v prípade, že je s objednávateľom uzavretý písomný dodatok k zmluve, ktorý obsahuje dojednanú cenu a špecifikáciu požadovaných naviac prác. Na základe uvedeného a v súlade s ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd dospel k názoru, že v prípade zmeny pôvodnej zmluvy o dielo spočívajúcej v zmene vybavenia bytu, vrátane dohody o naviac prácach, teda aj o nadštandardnom vybavení bytu a navýšení ceny za vykonanie diela oproti cene dohodnutej v zmluve, bolo povinnosťou účastníkov uzavrieť dodatok k zmluve o dielo v písomnej forme, k čomu však nedošlo. Uzavretie písomného dodatku bolo potrebné aj napriek dojednaniu v bode 5.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého ak naviac práce spočívajú výlučne v zámene materiálov predstavujúcich štandardné vyhotovenie bytu za materiály zvolené objednávateľom, bude cena naviac prác kalkulovaná tak, že cena položky zamieňaného štandardného vyhotovenia sa započíta s cenou objednávateľom zvoleného nadštandardného vyhotovenia, t. j. cena sa zvýši o rozdiel ich cien. Súd ďalej uviedol, že navrhovateľ bol v zmysle bodu 4.3.e zmluvy oprávnený vystaviť konečnú faktúru do 10 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t. j. od 20. 02. 2006 s tým, že po tomto dni stratil právo na vystavenie faktúry a aj na zaplatenie vyfakturovanej ceny. Navrhovateľ vystavil faktúru až dňa 14. 09. 2006, resp. 25. 11. 2006, pričom už samotné duplicitné vystavenie faktúry podľa názoru súdu vzbudzuje pochybnosti v oprávnenosť nároku navrhovateľa. Súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu, nakoľko dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na zaplatenie uplatnenej istiny či už z titulu nezaplatenej ceny za vykonanie diela spočívajúceho v nadštandardoch alebo z titulu bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s nepriznaním práva na zaplatenie uplatnenej istiny z titulu bezdôvodného obohatenia súd prihliadol aj k odporcami vznesenej námietke premlčania, keď právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo uplynutím dvojročnej doby najneskôr dňa 19. 12. 2007, t. j. 2 roky po odovzdaní diela a dokončení všetkých prác na byte, pričom návrh na začatie konania bol podaný dňa 19. 02. 2009, kedy už bolo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. Súd k námietke premlčania nároku z titulu nezaplatenej ceny za dielo neprihliadol z dôvodu, že návrh bol podaný počas trojročnej premlčacej doby plynúcej odo dňa 02. 03. 2006 (10. deň po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia), kedy mohol navrhovateľ najneskôr vystaviť konečnú faktúru. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v konaní a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.111,45 Eur, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia, náhrady cestovného a náhrady za stratu času. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel, a aby navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Poukazoval na vyššie uvedený bod 5.3 zmluvy o dielo, z ktorého podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa už v tomto ustanovení dohodli na spôsobe výpočtu ceny za nadštandard, pričom navrhovateľ jednoznačne preukázal, že predmetné nadštandardy vykonal a zabudoval do bytu. V rámci súdneho konania nebolo medzi účastníkmi sporné realizovanie nadštandardov, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Ako z uvedeného ustanovenia zmluvy vyplýva, pri zámene štandardu za nadštandard nie je potrebné uzavrieť dodatok k zmluve o dielo, pretože dohoda o špecifikácii a spôsobe výpočtu ceny je medzi zmluvnými stranami jasne a zrozumiteľne dohodnutá. Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporcovia mali možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, čo však ani nebolo predmetom dokazovania v rámci konania na súde prvého stupňa. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2012 ďalej uviedol, že odporcovia podpísaním dohody o odovzdaní diela zo dňa 09. 12. 2005 potvrdili prevzatie predmetného bytu v stave po jeho dokončení, a teda obsahujúceho odporcami vybraté materiály. Obsah zmluvy pripravoval navrhovateľ, avšak odporcovia mali možnosť do obsahu zmluvy zasiahnuť, vzniesť pripomienky, ktoré mohli byť po následnom rokovaní do obsahu zmluvy zapracované. Odporcom boli tiež odovzdané všetky dokumenty súvisiace s uzatváranou zmluvou vrátane prehľadu vybavenia predmetného bytu, pričom tieto skutočnosti počas celého konania pred súdom prvého stupňa odporcovia nenamietali. Podľa jeho názoru listinnými dôkazmi priloženými do súdneho spisu navrhovateľ preukázal, že odporcovia boli pri výbere jednotlivých materiálov použitých pri výstavbe predmetného bytu poučení o tom, čo tvorí štandardné vybavenie bytu zahrnuté v cene bytu a čo je už nadštandardným vybavením, ktoré vybavenie im navrhovateľ umožnil si vybrať, ale s nevyhnutnosťou úhrady rozdielu ceny materiálu a jeho montáže. Pokiaľ nebolo nevyhnutné výraznejšie zasahovať do dispozičného riešenia bytu, čo predpokladá bod 5.2 zmluvy, nebolo nevyhnutné ani uzatváranie písomného dodatku k predmetnej zmluve a bola postačujúca ústna dohoda o výbere nadštandardných materiálov zo strany objednávateľov s tým, že dohoda o špecifikácii a spôsobe výpočtu ceny bola medzi zmluvnými stranami v bode 5.3 zmluvy o dielo jasne a zrozumiteľne dohodnutá. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že zmluvné strany v článku XI. bod 11.2 predmetnej zmluvy, ktorá bola individuálne medzi nimi dojednaná, prejavili vôľu, aby sa ich záväzkový vzťah založený touto zmluvou o dielo spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo je v súlade s ust. § 262 ods. 1 a 2 tohto zákona, a preto je potrebné túto zmluvu posudzovať podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia v 1. a v 2. rade a navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Mali za to, že zmena obsahu zmluvy sa mala vykonať písomne, a to aj s poukázaním na skutočnosť, že v zmysle bodu 5.3 zmluvy bol navrhovateľ prípadne oprávnený vypočítať iba cenu rozdielu medzi štandardným a nadštandardným vybavením. Odporcovia poukázali na to, že ako zmluvná strana nikdy nemali vedomosť o skutočnej cene štandardného vybavenia bytu a ani o cene nadštandardného vybavenia bytu, pretože pôvodná zmluva o dielo túto informáciu nikdy neobsahovala a ani navrhovateľ im nikdy neoznámil, že vybavenie predmetného bytu je rozdielne oproti štandardnému vybaveniu bytu. Právo navrhovateľa vypočítať cenu rozdielu medzi štandardným a nadštandardným vybavením bytu však nemožno podľa ich názoru stotožňovať s nárokom navrhovateľa požadovať od odporcov v zmysle zmluvy o dielo aj jeho zaplatenie a dovolávať sa nepotrebnosti uzavrieť dodatok k zmluve v písomnej podobe. Za nepravdivé považovali tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia mohli individuálne ovplyvniť obsah zmluvy, pričom tvrdili, že bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať súdu skutočnosť, že došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných ustanovení. Toto dôkazné bremeno však navrhovateľ neuniesol, a preto sa ani nemôže úspešne v odvolacom konaní domáhať nesprávnosti právneho názoru súdu prvého stupňa, ktorý určil, že zmluva o dielo je zmluvou spotrebiteľskou. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd po preskúmaní spisu mal za to, že súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny záver, keď konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov. Navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporcovia ako objednávatelia uzavreli dňa 18. 02. 2005 zmluvu o dielo č. 10/05 na výstavbu bytu D-01 v obytnom centre Zálesie 2, pričom medzi nimi ostal sporný v tomto konaní uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov. Danosť tohto nároku preukazoval navrhovateľ listinnými dôkazmi, a to kalkuláciou nadštandardu bytu D-01, potvrdením dodávateľa materiálu, cenovou ponukou dodávateľa materiálu, prehľadom štandardného vybavenia predmetného bytu, prehláseniami dodávateľov materiálu, ako aj tým, že odporcovia podpísaním dohody o odovzdaní diela zo dňa 09. 12. 2005 potvrdili prevzatie predmetného bytu v stave po jeho dokončení, t. j. s vybavením obsahujúcim odporcami vybraté materiály. Odvolací súd mal za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov nebol uvedenými listinnými dôkazmi osvedčený, keď navrhovateľ dostatočne nepreukázal, ktoré konkrétne položky a materiály a za akú jednotkovú cenu mali tvoriť súčasť štandardného vybavenia bytu podľa prílohy č. 2 k zmluve o dielo č. 10/05 (č. l. 42 spisu) a tiež nepreukázal, že odporcovia mohli mať vedomosť o týchto konkrétnych položkách a materiáloch vrátane ich jednotkových cien, a teda o tom, že nimi vybraté položky a materiály presahujú štandard. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno o nároku na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov, pričom za stavu, keď nebola náležite preukázaná kvalitatívna či kvantitatívna zmena vo vybavení bytu oproti štandardu odvolací súd nepovažoval za potrebné skúmať, aký postup by inak zmluva o dielo pre takú zmenu vyžadovala. Na uvedený záver súdu nemá vplyv ani postavenie odporcov ako prípadných spotrebiteľov. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p. a úspešným odporcom v 1. a v 2. rade priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia nimi uplatnených a vyčíslených, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50 % v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02. 05. 2012 (§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) vo výške 51,45 Eur (51,45 Eur x 2 - 50 %), z náhrady hotových výdavkov 1 x 7,63 Eur a z 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) vo výške 11,81 Eur, v celkovej výške 70,89 Eur, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.