Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/630/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709209848 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1709209848.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: J. V., Q. R.P. XX, Q., zastúpená: JUDr. Jolana Černá, advokátka, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, proti žalovanej: L.. Y. W., Q. U. F. XX, L., zastúpená: JUDr. Anton Trusina, advokát, Hálkova 1, Bratislava, o zaplatenie 566,55 euro, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 5. júna.2013 č. k. 10C 84/2009-52, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 65,82 euro, vo zvyšnej časti ( v časti zaplatenia sumy 500,73 euro ) žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. L. Q. J. R. P.. Ide o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva po neb. C. P.. Dedičské konanie po menovanom sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve z 1. 2. 2006 č. k. 13D/58/2005, Dnot 47/2005, na základe ktorého predmetné nehnuteľnosti v určených spoluvlastníckych podieloch nadobudol F. P. bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Žalobkyňa uvádzala, že pred prejednaním dedičstva sa dedičia dohodli, že celé dedičstvo preberie F. P., ktorý následne predmetné nehnuteľnosti predá žalobkyni a tá dedičom vyplatí protihodnotu ich dedičských podielov. žalobkyňa tvrdila, že týmto titulom vyplatila dedičom sumu spolu 17 068 Sk ( 566,55 eur ). F. P. však dňa 26. 4. 2006 zomrel a spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach po ňom zdedila na základe osvedčenia o dedičstve z 21. 11. 2006 č. k. 13D 283/2006 jeho dcéra - žalovaná. Tá odmietla žalobkyni predmetné nehnuteľnosti predať. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. V konaní bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa vyplatila otcovi žalovanej F. P. sumu 1 983 Sk ( 65,82 eur ). Táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré na úkor žalobkyne získal právny predchodca žalovanej. Bezdôvodným obohatením je to, čo za F. P. plnila na základe dohody žalobkyňa v prospech ustupujúcich dedičov. Námietku premlčania uplatnenú žalovanou súd prvého stupňa vyhodnotil ako neopodstatnenú. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa sa o smrti F. P. dozvedela v októbri 2007 a žalobu podala na súd prvého stupňa dňa 20. 10. 2009, teda včas - pred uplynutím 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby uvedenej v § 107 ods. 1 Obč. zák. Vzhľadom na to súd prvého stupňa s poukazom na §§ 451 ods. 1, 2, 460, 482 ods. 1, 2 Obč. zák. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 65,82 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku, t. j. ohľadom sumy 500,73 eur, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že dedičia W. N., I. Q., T. A., T. A., W. Q., F. A. J. B. K., ktorým mala žalobkyňa vyplatiť sumu spolu 3 052 Sk ( 101,30 eur ), nepodpísali vlastnoručne potvrdenia, ktorými žalobkyňa preukazovala svoj nárok. Nebolo preto preukázané, že tieto osoby prevzali od žalobkyne peniaze a že vôbec uzavreli so žalobkyňou akúkoľvek dohodu. Okrem toho, obsahové vymedzenie dohody medzi žalobkyňou a ustupujúcimi dedičmi, za čo konkrétne ich vyplácala a za akých podmienok, zostalo neurčité. Neurčitým zostalo aj vymedzenie podielu, za ktorý mala žalobkyňa poskytnúť ustupujúcim dedičom peňažné protiplnenie. Predmetom dedenia bolo totiž viacero nehnuteľností a nebolo zistené, či žalobkyňa poskytla výplatu za celý dedičský podiel dediča alebo podiel dediča na konkrétnej nehnuteľnosti. V konaní tiež nebol preukázaný obsah dohody F. P. so žalobkyňou. Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalovaná si trovy konania v lehote troch pracovných dní nevyčíslila. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že žalovaná nadobudla celé dedičstvo po svojom otcovi F. P. vrátane dedičstva po C. P. bez toho, že by za to mala dedičom ustupujúcim v prospech jej otca niečo zaplatiť. Tým sa bezdôvodne obohatila, pretože v prípade neexistencie dohody žalobkyne s dedičmi po C. P. jej právny predchodca a následne ona sama by nenadobudli celé dedičstvo bezplatne. Podľa žalobkyne ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia uvedenú v § 454 Obč. zák. Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukázala na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohla uplatniť iba proti žalovanej, pretože ostatní dedičia po C. P. splnili dohodu uzavretú s ňou, keďže v dedičskom konaní bola uzavretá dedičská dohoda, že celé dedičstvo nadobudne F. P. bez povinnosti výplaty ostatných dedičov. Okrem toho celé dedičstvo po C. P. nadobudol F. P. a následne žalovaná, teda všetky podiely z nehnuteľností, za ktoré žalobkyňa vyplatila protihodnotu aj ostatným dedičom, sú teraz vo vlastníctve žalovanej. Takto nastala situácia, že žalovaná má vo vlastníctve podiely z nehnuteľností všetkých dedičov C.E. P., za ktoré podiely žalobkyňa vyplatila týmto dedičom protihodnotu. Preto v konaní jedine žalovaná mohla byť pasívne legitimovaná na vydanie toho, čo žalobkyňa za tieto podiely vyplatila. Prvostupňový súd nepovažoval za dostatočne dokázanú vôbec existenciu dohody medzi žalobkyňou a dedičmi, a to napriek žalobkyňou predloženým potvrdeniam o tom, že dedičia v nich uvedení predali svoje podiely žalobkyni, za čo prevzali určité sumy. Aj svedkyňa L. potvrdila, že spolu so žalobkyňou navštívila všetkých dedičov po Y. A., a táto svedkyňa potvrdila aj obsah dohody vrátane toho, že týmto dedičom ( T. A.A., T. A., W. Q., F. A. J. B. K.) boli podiely vyplatené, trom z nich ona sama zobrala peniaze. Čo sa týka dedičiek W. N. a I. Q., tieto dedičky sa osobne zúčastnili prejednania dedičstva, kde postupovali podľa predchádzajúcej dohody - vzdali sa svojich podielov v prospech F. P. a nežiadali zato výplatu protihodnoty, teda svojím postupom dokázali, že k dohode medzi nimi a žalobkyňou došlo. Existenciu dohody aj medzi žalobkyňou a J. P. a L. S. potvrdila svedkyňa L. A.. Na jednej strane súd 1. stupňa nepovažoval za preukázaný ani obsah dohody medzi F. P. a žalobkyňou ( teda za akých podmienok mal previesť získané dedičstvo), napriek tomu na druhej strane v časti sumy vyplatenej žalobkyňou tomuto dedičovi žalobe vyhovel. Ohľadom námietky premlčania žalobkyňa uviedla, že vyhlásenie žalovanej o tom, že ju v tejto veci žalobkyňa vyhľadala niekedy v júni alebo v júli 2006 nemôže byť pravdou, pretože osvedčenie o dedičstve po jej otcovi sa stalo podľa dodatočného zistenia žalobkyne právoplatným až decembri 2006, teda pred týmto termínom by ešte ani nemohla vedieť kto dedičstvo nadobudol. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zrušiť. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojitej (kombinovanej ) premlčacej dobe, t. j. v subjektívnej a objektívnej ( § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. ). Pre počiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa ten, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie, v konkrétnom prípade preukázateľne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu , t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe oprávneného. Pre počiatok trojročnej objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne ( fakticky ) došlo. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. V prejednávanej veci žalovaná na pojednávaní dňa 5. 6. 2013 namietla premlčanie uplatneného nároku. Súd prvého stupňa námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú, keď zaujal stanovisko, že žalobkyňa nárok uplatnila včas - pred uplynutím 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby uvedenej v § 107 ods. 1 Obč. zák. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal tým, či žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa do spisu založila potvrdenia o vyplatení hodnoty dedičských podielov dedičom po C. P. ( č. l. 7 - 9 ). Z týchto potvrdení vyplýva, že žalovanú sumu 17 068 Sk ( 566,55 eur ) im zrejme zaplatila najneskôr 9. 2. 2006, keďže všetky tieto potvrdenia sú datované týmto dňom. K získaniu bezdôvodného obohatenia teda zrejme došlo dňa 9. 2. 2006 a v takom prípade dňa 10. 2. 2006 začala planúť trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 10. 2. 2009. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa až dňa 20. 10. 2009, teda oneskorene. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, premlčané právo nemožno žalobkyni priznať ( § 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák. ). Tieto závery odvolacieho súdu však platia iba za predpokladu, že žalobkyňa skutočne vyplatila dedičom hodnotu ich dedičských podielov najneskôr 9. 2. 2006. Nemožno vylúčiť, že i keď vyššie spomenuté potvrdenia sú datované dňom 9. 2. 2006, žalobkyňa v skutočnosti peniaze vyplatila dedičom skôr alebo neskôr. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť zamerať pozornosť na zistenie, či žalobkyňa nárok uplatnila včas z hľadiska trojročnej objektívnej premlčacej doby. Za tým účelom bude treba ustáliť, kedy presne žalobkyňa skutočne ( fakticky ) vyplatila dedičom po C. P. hodnotu ich dedičských podielov. Pokiaľ ide o dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, táto podľa názoru odvolacieho súdu začala plynúť najskôr momentom, keď sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaná ako dedička po F. P. nie je ochotná uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu ohľadom predmetných nehnuteľností. K tomu podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo dôjsť skôr než 8. 11. 2007, keďže listom z tohto dňa ( č. l. 10 ) žalobkyňa vyzvala žalovanú na mimosúdne vyriešenie veci. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 20. 10. 2009, teda z hľadiska dvojročnej subjektívnej premlčacej doby včas. Ak sa zistí, že žalobkyňa podala žalobu včas - pred uplynutím 2 - ročnej subjektívnej a 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby, bude treba posúdiť, či žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že právny predchodca žalovanej F. P. na základe dohody s ostatnými dedičmi obsiahnutej v osvedčení o dedičstve nemal právnu povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov po C. P.. Preto nie je možné urobiť záver o tom, že za neho žalobkyňa plnila to, čo podľa práva mal plniť sám a skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák. teda neprichádza do úvahy. To isté sa týka aj žalovanej ako právnej nástupkyne F. P.. Naviac, žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu nie je viazaná prípadnou ústnou dohodou medzi F. P. a žalobkyňou o tom, že F. po skončení dedičského konania po C.A. P. žalobkyni predá zdedené spoluvlastnícke podiely predmetných nehnuteľností. Táto ústna dohoda totiž nie je zmluvou o budúcej zmluve, a ak by ňou aj bola, išlo by o absolútne neplatnú zmluvu, keďže nebola uzavretá písomne ( § 50a Obč. zák. ). To znamená, že žalobkyňa nemôže od žalovanej požadovať, aby s ňou uzavrela kúpnu zmluvu, ktorou jej predá predmetné nehnuteľnosti. Treba vziať tiež do úvahy, že žalovaná zdedila po F. P. spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom a jej samotnej a ustupujúcim dedičom žalobkyňa nevyplatila žiadne peniaze. Preto zrejme nie je možné urobiť záver o tom, že by sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti musel odvolací súd zrušiť i výrok o trovách konania. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 65,82 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.