Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/341/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710204154 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1710204154.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Š. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Ludvíkom Dohnalom so sídlom AK v Modre, Štúrova 69, proti odporcovi: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G. XXXX/XX, o zaplatenie 5.311,02 eur (160.000,-Sk) s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 4C 113/2010-96 zo dňa 31.05.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 31.05.2012 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.659,70 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 26.01.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 4C 113/2010-21 zo dňa 28.04.2011. Súd rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 5.311,02 eur spolu s 13% ročným úrokom z omeškania od podania návrhu, až do zaplatenia z dôvodu, že odporca na základe ústnej dohody jej prisľúbil zhotovenie kuchynskej linky v jej rodinnom dome, ktorá mala byť zhotovená na mieru, v luxusnom prevedení, so zabudovanými spotrebičmi, kuchynská doska mala byť z nehorľavého materiálu a odolná proti poškriabaniu, za digestorom mala byť stena z tepelnoodolného materiálu, za varnou doskou schodík na odkladanie pomôcok, so zabudovaným bodovým osvetlením, s otočnými zásuvkami na odkladanie hrncov. Pri objednávke odporcovi predložila navrhovateľka nákres, označila typ dvierok a celkový vzhľad kuchyne. Za dohodnutú kuchynskú linku uhradila prevodným príkazom sumu 110.000,-Sk a príjmovým dokladom odporca prevzal sumu 30.000,-Sk a sumu 20.000,-Sk. Počas montovania linky odporcom na etapy, ho navrhovateľka upozorňovala, že kuchynská linka nie je podľa jej objednávky a vyzvala odporcu okamžite na odstránenie nedostatkov a to telefonicky a viackrát písomne, ale odporca na písomnosti nereagoval a prestal s ňou komunikovať. Navrhovateľka následne odstúpila od zmluvy a žiadala vrátenie sumy 160.000,-Sk a zároveň vyzvala odporcu, aby si prevzal kuchynskú linku. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že navrhovateľka uzavrela ústnu dohodu na výrobu kuchynskej linky so spoločnosťou V. I. Š., M..L..T.. Y. W.. Po dohode a zameraní sa dohodli na sume 190.000,-Sk. Odporca tvrdil, že po zameraní bola navrhovateľka upozornená na krivé steny a hrboľatú podlahu a pri montáži zistili, že odporkyňa nedodržala požiadavky na prípravu zapojenia vody a elektriny, kuchynskú linku musel viackrát prerábať, aby ju mohli osadiť na krivé steny, nerovnosti podlahy, čím sa cena zvýšila. Spotrebiče boli zakúpené s inými rozmermi ako bolo dohodnuté a neustále žiadala navrhovateľka nové prídavky a detaily, ktoré boli urobené a doteraz ich navrhovateľka nezaplatila. Kuchynskú linku z dôvodu nerovnosti stien bolo potrebné osadiť na konzoly, i keď navrhovateľku upozorňoval, že kuchyňu neudržia a začne sa deformovať, čo sa aj stalo, pritom manžel navrhovateľky robil do kuchynskej linky neodborné zásahy - prehadzoval už nainštalované koše. Nakoľko sa s navrhovateľkou nevedel dohodnúť, prerušil s ňou kontakt. Odporca namietal uplatnený nárok a tvrdil, že z návrhu nie je zrejmé, či smeruje proti nemu ako fyzickej osobe, alebo živnostníkovi. Namietal svoju pasívnu legitimáciu a tvrdil, že navrhovateľka si objednala kuchynskú linku v spoločnosti nábytkové štúdio V., M..L..T.. a príjmové doklady navrhovateľke vystavil on, bez pečiatky spoločnosti, lebo ju nemal v dielni. Navrhovateľka však tvrdila, že ona s odporcom ako s fyzickou osobou uzatvorila ústnu dohodu a nemala vedomosť o tom, že odporca pracuje pre nejakú firmu a nikdy žiadnych zamestnancov nevidela, ani sa jej nepredstavil ako živnostník, ani že by mal nejakú firmu. Ohľadne zálohy 110.000,-Sk sa navrhovateľka vyjadrila tak, že odporca chcel zaplatiť túto sumu v hotovosti, ale ona žiadala papier, pretože ide o vysokú sumu, aby ju mohla zaplatiť na účet a preto jej odporca oznámil číslo účtu, na ktorý túto sumu zaplatila. Námietky odporcu považovala navrhovateľka za účelové a nepravdivé, v snahe zbaviť sa zodpovednosti a preniesť zodpovednosť na zrušenú spoločnosť nábytkové štúdiu V., M..L..T.. Okrem toho odporca od nej prevzal sumu 20.000,- Sk a 30.000,- Sk a ako príjemca je označený on menom a priezviskom. Súd prvého stupňa zistil z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Pezinok, že odporca mal vydané oprávnenie na podnikateľskú činnosť pod obchodným menom V. N. (do 18.03.1998 pod obchodným menom V. N. N. +K. B., s prideleným IČO: XX XXX XXX a miestom podnikania do 18.03.1998 W., O. XX, potom Č., E. XXX, s predmetom činnosti lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby, maloobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, poskytovanie služieb - pílenie dreva motorovou pílou a reklamné činnosti. Odporca nemal miesto podnikania, ani prevádzku na adrese N. XX, W.. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, odd. M., O.. Č.. XXXXX/L-E., súd zistil, že v obchodnom registri bola vedená obchodná spoločnosť I. Š. V. M..L..T.., s prideleným IČO: XXXXXXXX, so sídlom ul. Q. XXXX/XX, Y. W., zapísaná dňom 02.12.2003 a vymazaná dňom 31.07.2010. Konateľmi tejto spoločnosti boli V. Š. F. V. N., ktorí boli oprávnení konať za spoločnosť každý samostatne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi nevznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka, ale zmluvný vzťah vznikol medzi navrhovateľkou a obchodnou spoločnosťou nábytkové štúdiu V., M..L..T.. Súd dospel k tomuto záveru vyhodnotením všetkých skutočností a súvislostí, ktoré za konania vyšli najavo a to, že odporca nemal oprávnenie na výkon stolárskej výroby, na rozdiel od obchodnej spoločnosti nábytkové štúdio V. M..L..T.., odporca nemal miesto podnikania, ani prevádzkareň na adrese X. XXX, W., dielňu na prevádzkovanie stolárskej výroby, o ktorej navrhovateľka vypovedala, že sa tam bola pozrieť na priebeh výroby kuchynskej linky a nemal miesto podnikania, ani prevádzku v W., N.Á. XX. Odporca však bol ako jeden z konateľov oprávnený samostatne konať za obchodnú spoločnosť a teda aj platne uzatvárať v jej mene zmluvu o dielo a táto spoločnosť bola majiteľom podnikateľského účtu, na ktorý navrhovateľka previedla zálohu vo výške 110.000,-Sk. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu neexistoval záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, súd neskúmal splnenie podmienok pre platné odstúpenie navrhovateľky od zmluvy o dielo a vec právne posúdil podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 ako bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní jednoznačne preukázala, že odporca ako fyzická osoba prijal od nej sumu 50.000,- Sk v hotovosti, pričom v dôsledku neexistencie právneho titulu na plnenie, sa odporca prijatím tejto sumy bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľky a je povinný navrhovateľke uvedenú sumu vydať a preto uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 1.659,70 eur, z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, súd návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie 3.651,32,- Sk s príslušenstvom zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala doručenie kvalifikovanej výzvy odporcovi, ako dlžníkovi na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka a preto súd za doručenie takejto výzvy považoval doručenie žalobného návrhu odporcovi dňa 25.01.2006 a nasledujúcim dňom sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania od 26.01.2011 do zaplatenia vo výške 9% a vo zvyšnej časti návrh zamietol, keď navrhovateľka sa domáhala úrokov z omeškania vo výške 13% ročne od 16.04.2010. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania. Súd zrušil uznesenie zo dňa 28.04.2011, ktorým bola odporcovi uložená poplatková povinnosť za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur, pretože neboli splnené podmienky pre vydanie tohto uznesenia, nakoľko námietku zaujatosti nadriadený súd posúdil tak, že námietka nemá podstatné náležitosti v zmysle § 15a ods. 3 O.s.p. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. V odvolaní uviedla, že odporca vykonával dielo, ako fyzická osoba a prijal aj finančné prostriedky zaplatené navrhovateľkou, ale v konaní sa pokúšal preniesť zodpovednosť na zaniknutú spoločnosť Nábytkové štúdio V., M..L..T.. Navrhovateľka uzatvorila vo februári 2008 ústnu dohodu s odporcom, ako fyzickou osobou, predmetnom ktorej bolo zhotovenie kuchynskej linky podľa údajov navrhovateľky a zamerania odporcu. Odporca vystupoval ako fyzická osoba, živnostník V. N. a nikdy nevystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti Nábytkové štúdio V., M..L..T.. Navrhovateľka o existencii takejto spoločnosti vôbec nevedela a vždy s odporcom komunikovala, ako s V. N. - stolárom a to aj pri reklamácii a podnetoch na obchodnú inšpekciu a orgány činné v trestnom konaní. Navrhovateľka dňa 13.03.2008 zaplatila zálohu vo výške 110.000,- Sk na účet, ktorý jej oznámil odporca s tým, že bola presvedčená, že je to účet odporcu a nezistila, že účet patrí obchodnej spoločnosti, keď účet nebol tak označený. K platbe na účet odporcu došlo až vtedy, keď navrhovateľka zaplatila časť ceny v hotovosti, podľa pokynov odporcu. Odporca v konaní nepreukázal, akým spôsobom došlo k tvrdenému uzatvoreniu zmluvy s obchodnou spoločnosťou Nábytkové štúdio V., M..L..T.., ale len to jednostranne prehlásil a to v čase, keď spoločnosť zanikla. Nebolo preto v konaní preukázané, že odporca komunikoval s navrhovateľkou ako konateľ obchodnej spoločnosti, ale bolo to iba jeho tvrdenie. Obchodná spoločnosť bola ku dňu 20.07.2010 zrušená zo zákona z dôvodu, že nebolo splatené základné imanie v plnej výške a spoločnosť nemala žiaden majetok a bola zrušená bez likvidácie. Tvrdenia odporcu sú preto účelové a spoločnosť existovala iba formálne a neboli splnené zákonné podmienky pre jej existenciu a podnikateľskú činnosť, keď spoločnosť nebola schopná vykonávať žiadne činnosti a spoločnosť neprevádzkovala výrobnú činnosť, nemala žiaden majetok, ani vo výrobných nástrojoch a predmet svojej činnosti nikdy nevykonávala. Odporca mal živnostenské oprávnenie s príbuzným predmetom činnosti ako uvedená spoločnosť, čo mu umožňovalo vykonávať činnosť na vlastný účet bez rizika a bez zodpovednosti za výsledok, ktorú v prípade potreby preniesol na nefunkčnú spoločnosť Nábytkové štúdio V., M..L..T.. Skutočnosť, že odporca dielo vykonával ako fyzická osoba - živnostník preukazuje to, že si vyžiadal od navrhovateľky doplatok zálohy vo výške 20.000,- Sk a 30.000,- Sk za účelom dokončenia diela a tieto sumy navrhovateľka vyplatila priamo odporcovi. Súd prvého stupňa preto nesprávne rozhodol, keď návrhu navrhovateľky nevyhovel v celom rozsahu. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Súd prvého stupňa zamietol návrh v časti o zaplatenie 3.651,32 eur s príslušenstvom z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane odporcu. Na základe akých skutkových a právnych záverov súd k tomu dospel z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nevznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o dielo v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka, ale tento vznikol medzi navrhovateľkou a obchodnou spoločnosťou Nábytkové štúdio V., M..L..T.. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že k tomuto záveru dospel súd vyhodnotením všetkých skutočností a súvislostí, ktoré za konania vyšli najavo a to, že odporca nemal oprávnenie na výkon stolárskej výroby, na rozdiel od obchodnej spoločnosti Nábytkárske štúdiou V., M..L..T.., odporca nemal miesto podnikania, ani prevádzkareň na adrese X. XXX, W., dielňu na prevádzkovanie stolárskej výroby a nemal miesto podnikania, ani prevádzku O. W., N. XX. Odporca bol jeden z konateľov oprávnený samostatne konať za obchodnú spoločnosť a platne uzatvárať v jej mene, napr. zmluvu o dielo, ďalej táto spoločnosť bola majiteľom podnikateľského účtu, na ktorý navrhovateľka previedla peňažnú zálohu vo výške 110.000,- Sk. Vzhľadom na zistenie neexistencie záväzkovoprávneho vzťahu zo zmluvy o dielo v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka, medzi účastníkmi konania neprichádzalo do úvahy skúmanie splnenia podmienok pre platné odstúpenie navrhovateľkou od zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa preto vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď mal preukázané, že odporca prijal od navrhovateľky sumu 50.000,- Sk v hotovosti, pričom v dôsledku neexistencie právneho titulu na plnenie sa odporca prijatím plnenia bezdôvodne obohatil a je povinný toto obohatenie vydať. Odvolací súd poukazuje na to, že okrem uvedených zistení súdu prvého stupňa z obsahu spisu vyplýva, že odporca vyrobil pre navrhovateľku, dodal a namontoval kuchynskú linku na základe jej objednávky. Z podaného návrhu navrhovateľky vyplýva, že odporca na základe ústnej dohody jej prisľúbil zhotoviť v jej rodinnom dome kuchynskú linku, na základe jej požiadavky a dohodnutých podmienok. Podmienky uvedenej dohody boli uskutočnené v prítomnosti svedka M. O.. Odporca kuchynskú linku montoval na etapy a počas montáže ho upozornila, že kuchynská linka nie je vyrobená a montovaná na základe jej požiadavky a dohody. Navrhovateľka vyzvala odporcu na odstránenie nedostatkov, ale odporca ich neodstránil a dokonca linku ani nedomontoval a na písomnosti nereagoval. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka odstúpila od zmluvy a žiadala vrátenie sumy 160.000,- Sk a vyzvala odporcu na prevzatie kuchynskej linky. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 30.01.2011, ktoré je založené v spise na č.l. 12 vyplýva, že po dohodnutí a vymeraní sa dohodli na cene 190.000,- Sk a pri vymeraní upozornil navrhovateľku na nedostatky, ako sú krivé steny, hrboľatá podlaha, čo následne spôsobilo problém pri montáži. Nedostatky a problémy pri montáži kuchynskej linky vyplývajú z vykonaného dokazovania zo spisu a okrem toho v tomto podaní odporca uviedol, že v priebehu dodania kuchynskej linky sa mu navýšil materiál a práca o 50% a keď sa nevedel dohodnúť s navrhovateľkou o úhrade prác navyše, ktoré boli ako tvrdil zapríčinené jej súčinnosťou pri montáži, prerušil s navrhovateľkou kontakt. Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.659,70 eur s príslušenstvom, čo predstavovalo sumu 30.000,- Sk a 20.000,- Sk, ktorú navrhovateľka zaplatila odporcovi osobne. Súd však zamietol návrh o zaplatenie 3.651,32 eur, teda 110.000,- Sk, ktorú sumu zaplatila navrhovateľka na účet, ktorý jej oznámil odporca. Na základe akých skutkových a právnych záverov súd pri zhotovení diela jednej kuchynskej linky dospel k záveru, že čiastočne vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, ktorý vyrobil, dodal a montoval kuchynskú linku, dohodol sa s navrhovateľkou, navrhovateľka jemu osobne predložila návrh a objednávku a súd neodôvodnil prečo v časti montáže kuchynskej linky bol toho názoru, že navrhovateľka bola v zmluvnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou, ktorej konateľom bol odporca. Pokiaľ ide o tvrdenie, že odporca bol konateľom obchodnej spoločnosti, konateľ vykonáva činnosť v mene spoločnosti navonok a zastupuje spoločnosť. Skutočnosť, či odporca bol aj v pracovnom pomere s obchodnou spoločnosťou, či vykonával v tejto spoločnosti činnosť stolára, resp. v spoločnosti zabezpečil vyrobenie, dodanie a montáž kuchynskej linky z vykonaného dokazovania nevyplýva, keď je potrebné prihliadnuť na tvrdenie navrhovateľky, že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť týkajúcu sa predmetu jej činnosti a bola nefunkčná. Je nepochybné, že navrhovateľka má kuchynskú linku vyrobenú, dodanú, namontovanú, i keď tvrdí, že montáž nebola ukončená, ale odporca si svoj záväzok riadne splnil, teda vyrobil, namontoval, dodal navrhovateľke kuchynskú linku a súd mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.659,70 eur s príslušenstvom. Za daného stavu na strane navrhovateľky existuje plnenie zo strany odporcu vyrobením, dodaním a montážou kuchynskej linky a zároveň súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi, okrem toho, zaplatiť navrhovateľke 1.659,70 eur. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku odporca prijal peňažné plnenie vo výške 50.000,- Sk v hotovosti od navrhovateľky, pričom v dôsledku neexistencie právneho titulu na plnenie sa odporca prijatím plnenia bezdôvodne na jej úkor obohatil a je povinný obohatenie navrhovateľke vydať. Súd neskúmal dostatočne, ktorý z účastníkov konania sa bezdôvodne obohatil v dôsledku rozhodnutia súdu, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.659,70 eur s príslušenstvom, okrem splnenia predchádzajúceho záväzku odporcom a to vyrobenie, dodanie a montáž, teda práce súvisiace so zhotovením kuchynskej linky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je dostatočne zrejmé, z akého dôvodu súd zamietol návrh pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľka bola v zmluvnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou Nábytkové štúdiou V., M..L..T.., keď ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nevznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o dielo v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka, ale tento vznikol medzi navrhovateľkou a uvedenou obchodnou spoločnosťou. Dôvodom pre vyslovenie takéto záveru, že záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o dielo vznikol medzi navrhovateľkou a obchodnou spoločnosťou Nábytkové štúdio V., M..L..T.., nemôže byť skutočnosť, že odporca nemal oprávnenie na výkon stolárskej výroby, na rozdiel od tejto obchodnej spoločnosti a tiež ani skutočnosť, že odporca nemal miesto podnikania, ani prevádzkareň na adrese X. XXX, W., ani na adrese prevádzky N. XX O. W., ako i to, že odporca bol jeden z konateľov obchodnej spoločnosti, ani to, že účet, na ktorý navrhovateľka zaplatila sumu 110.000,- Sk patril obchodnej spoločnosti. V zistení súdu prvého stupňa nie je možné ustáliť, že medzi navrhovateľkou a obchodnou spoločnosťou Nábytkárske štúdio V., M..L..T.., vznikol záväzkovoprávny vzťah. Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v písomných dokladoch založených v spise a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku nepreskúmateľné. Odvolací súd okrem uvedeného považuje za potrebné zdôrazniť, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný). V danom prípade súd prvého stupňa zistil, že odporca nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný a preto návrh v časti zamietol. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je, alebo nie je. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl.46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Judikatúra ESĽP, teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, teda musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci, ako bolo už uvedené, súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a z odôvodnenia nie je možné zistiť, ako súd dospel k záveru, ktorý vyslovil vo výroku napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu je preto nepreskúmateľné, nepresvedčivé a arbitrárne. Uvedeným postupom súd prvého stupňa preto obmedzil účastníkov v ich práve na spravodlivé konanie tým, že neodôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie a nebolo možné zistiť, prečo tak rozhodol a tiež obmedzil navrhovateľku pri podaní opravného prostriedku k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho jej odňal právo na spravodlivý proces a odňal právo konať pred súdom, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, súd obmedzil navrhovateľku, ktorá podala odvolanie v možnosti vymedziť odvolací dôvod, pre ktorý napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa a toto pochybenie nebolo možné odstrániť ani postupom súdu, ktorý vyzval navrhovateľku na doplnenie odvolania. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku iba stručne odôvodnil zamietnutie návrhu v časti o zaplatenie 3.651,32 eur s príslušenstvom a to z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu. Preto z dôvodu, že zamietnutie návrhu v časti nebolo dostatočne odôvodnené, v rozsudku neboli uvedené skutočnosti, dôvody a zistenia súdu, na základe ktorých ustálil, že odporca nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný a preto nebolo možné zo strany navrhovateľky podať kvalifikované odvolanie a uviesť dôvody, na základe ktorých namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, keď súd prvého stupňa svojim postupom odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd vo veci znovu rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodení tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.