Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/338/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209101 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1710209101.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého R. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: L. Y., trvale bytom Q., U. X, zast. JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou, AK Bratislava, Lamačská cesta 3, a L. Y.C., trvale bytom Q., Š. XX, zast. Mgr. Richardom Trusinom, advokátom, AK Bratislave, Hálkova 1, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 09.05.2012, č.k. 17P 214/2011-279, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 09.05.2012, č.k. 17P 214/2011-279, určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Dávidovi Gálikovi, nar. 17.05.2004, sumou 330 € mesačne za obdobie od 09.08.2010 do 16.11.2011 s tým, že zročné výživné za uvedené obdobie nevyčíslil. Vo zvyšku konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zastavení konania v časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, jeho zastupovania a správy jeho majetku rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p., potom čo matka v tejto časti vzala návrh späť. O určení vyživovacej povinnosti otca za obdobie od podania návrhu matky, t.j. od 09.08.2010 do 16.11.2011, t.j. do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2 , 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ ide o výšku výživného, s poukazom na zistené odôvodnené potreby maloletého zistené a v konaní preukázané zárobkové a majetkové pomery rodičov bol toho názoru, že suma 330 € mesačne určená za rozhodné obdobie zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Vo vzťahu k zárobkovým možnostiam otca konštatoval, že tieto ako profesionálnemu hráčovi ľadového hokeja umožňovali dosahovať nadštandardný príjem, ku ktorému je určené výživné primerané, naviac ide o výživné, na ktorom sa v konečnom dôsledku rodičia sami dohodli v septembri 2009, a ktoré naviac je nadštandardné vo vzťahu k veku a potrebám 6 ročného dieťaťa, ktoré nemá výrazne zvýšené náklady. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca konštatoval, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má rovnako aj matka, a to bez ohľadu na to, či v danom období mala vlastný príjem. Na strane matky zistil, že mala pozastavený výkon živnosti, po istú dobu bola dobrovoľne nezamestnaná, predchádzajúci pracovný pomer ukončila dobrovoľne, čo posúdil v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pri rozhodovaní zobral zreteľ aj na otcovi súdom uloženú povinnosť platiť matke maloletého manželské výživné v sume 200 € mesačne, naopak v prospech výšky výživného nezohľadnil splátky hypotekárneho úveru za spoločný byt. Napriek určenému výživnému vo výške 330 € mesačne, toto za rozhodné obdobie nevyčíslil z dôvodu, že otec na základe predbežného opatrenia zo dňa 12.08.2010, č.k. 12P 301/2010 výživné vo výške 330 € za celé rozhodné obdobie matke zasielal, resp. bolo platené formou exekúcie z príjmu otca. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/, c/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podala odvolanie matka maloletého, ktorá v napadnutej časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého zo strany otca za obdobie od 09.08.2010 do 31.05.2011 určiť sumou XXX € mesačne s tým, že z toho XXX € mesačne ako bežné výživné a XXX € mesačne na tvorbu úspor, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na vinkulovanú vkladnú knižku vedenú na meno maloletého, ktorú matka zriadi v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky a ktoré číslo bude povinná otcovi oznámiť do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a od 01.06.2011 do 16.11.201 výživným v sume XXX € mesačne, z toho XXX € bežné výživné a XX € výživné na tvorbu úspor. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. za nesprávne z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného namietala, že súd aj napriek vysokým príjmom, ktoré otec dosahoval, považoval určenie výživného v sume XXX € mesačne za primerané, pričom žiadnym spôsobom neprihliadol na to, že v rozhodnom období mal otec dostatok príjmu na úhradu vyššieho výživného, ako aj na tvorbu úspor. V daňovom priznaní za rok 2009 otec uviedol výšku svojich príjmov v sume XX.XXX,XX € s priemerným mesačným príjmom X.XXX € brutto, v daňovom priznaní za rok 2010 XX.XXX,XX € s priemerným mesačným príjmom X.XXX € brutto, v daňovom priznaní za rok 2011 XX.XXX,XX € s priemerným mesačným príjmom XXX € brutto. V súvislosti s predloženými daňovými priznaniami uviedla, že pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému nie je dieťa zverené sú rozhodujúce príjmy deklarované v daňovom priznaní, preto pokiaľ ide o výdavky, súd na ne nemal prihliadať. Je totiž v možnostiach každého podnikateľa v daňovom priznaní uplatniť si rôzne položky, ktorými sa štandardne znižuje základ dane. Pokiaľ ide o obdobie, kedy otec nevykonával prácu profesionálneho hráča hokeja, v rámci svojej trénerskej činnosti v HK C. si privyrábal pri individuálne dohodnutých tréningoch, čo otec aj sám potvrdil. S poukazom na nadštandardný príjem otca nesúhlasila s určeným výživným vo výške XXX € mesačne. Poukázala tiež na to, že dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni svojich rodičov, čomu výška výživného určená súdom prvého stupňa nenasvedčuje. Tým, že otec mal nadštandardné príjmy, bolo okrem určenia bežného výživného podľa jej názoru daný dôvod aj na rozhodnutie o výživnom určenom na tvorbu úspor. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec a kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Otec vo svojom vyjadrení poukázal na to, že matka v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom poukazovali na nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa. Mal za to, že výživné vo výške XXX € mesačne zodpovedá jeho príjmom, ako odôvodneným potrebám maloletého. Matkou navrhované výživné vo výške XXX € mesačne podľa jeho názoru je absolútne neadekvátne potrebám maloletého, nakoľko táto suma sa približuje priemerným mzdám v národom hospodárstve a je pochybnosť, či by bola skutočne využitá v plnej miere iba na uspokojovanie potrieb maloletého. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Keďže predmetom konania v danej veci je určenie výživného na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, tieto správne posudzoval vo vzťahu k fyzickému veku dieťaťa - X rokov, pri zohľadnení, že matka v konaní nepreukázala zvýšenie finančného krytia potrieb dieťaťa v súvislosti napr. nepriaznivým zdravotným stavom, záujmovými aktivitami a pod.. Za tohto stavu určené výživné vo výške XXX € mesačne zo strany otca aj podľa názoru odvolacieho súdu pokrýva všetky odôvodnené potreby dieťaťa. V určenej výške výživného, keďže výška výživného na maloleté dieťa je súčasne závislá na možnostiach a schopnostiach povinného rodiča, v danej veci otca, súd prvého stupňa správne premietol príjem otca, ktorý vyhodnotil ako nadštandardný, a to v období od podania návrhu do uzavretia hráčskej zmluvy otca s Hokejovým klubom C. od 01.06.2011, rovnako správne v tejto súvislosti vyhodnotil pokles príjmu otca, keď konštatoval, že uzatvorením predmetnej zmluvy nedošlo k zmene možnosti a schopnosti otca vo vzťahu k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti k maloletému. Pokiaľ ide o matkou preukazovaný príjem otca, odvolací súd sa nestotožnil s jej výpočtom príjmu otca uvedeným v odvolaní ( za rok 2010 X.XXX € brutto, 2011 XXX € brutto ), nakoľko išlo o brutto príjmy bez započítania výdavkov, ktoré otcovi v súvislosti s výkonom jeho športovej činnosti vznikli. Aj keď daňové priznanie nedáva reálny obraz o skutočnom príjme podnikateľa, treba akceptovať popri dosiahnutom príjme aj výdavky, ktoré v súvislosti s výkonom činnosti vznikajú. Súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky výživného vyhodnotil aj splátky hypotekárneho úveru k spoločnému bytu rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému aj zo strany matky, či určenie vyživovacej povinnosti k osobe matky zo strany otca, ako manželské výživné ( od 30.08.2010 XXX €, od 27.04.2011 XXX € ). S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.