Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/142/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201207 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711201207.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: S. N., nar. XX. XX. XXXX, M. 1. mája XX, XXX XX P., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: P. združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 727,89 Eur istiny s prísl. o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 01. 2013 č. k. 33Cb 176/2011-115 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 01. 2013 č. k. 33Cb/176/2011-115 v napadnutom druhom výroku m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie konania sa z a m i e t a . Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,33 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a druhým výrokom zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 189,60 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a v treťom výroku odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 727,89 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr za poskytnuté telefonické služby. Podaním zo dňa 17. 01. 2013 navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, pričom žiadal konanie zastaviť a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Súhlas odporcu so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo pred pojednávaním, a tak súd vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa konanie podľa ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že na náhradu trov konania zaviazal navrhovateľa, keď späťvzatím návrhu na začatie konania navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Navrhovateľ neuviedol dôvod späťvzatia, teda nepreukázal, že by návrh bol vztaý späť pre správanie odporcu, a teda že bol podaný dôvodne. Súd odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko odporca nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania a ani mu v súvisosti s konaním žiadne trovy nevznikli. Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania priznal v napadnutom druhom výroku rozhodnutia, pričom uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka bol účelný, keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Navrhovateľ síce dôvod späťvzatia neuviedol, avšak z jeho postupu je zrejmé, že dôvodom späťvzatia bola práve námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom, ktorá by bola podľa názoru súdu vyhodnotená ako dôvodná. Súd vychádzajúc z nečinnosti odporcu v konaní mal za to, že bez námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom by odporca bol v konaní neúspešným, a teda vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho druhého výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. mal navrhovateľ za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude z podstaty svojej existencie schopný pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Na základe vlastných skúseností navrhovateľ poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, pričom paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ preto zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom nepriznaním náhrady týchto trov súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní poda čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR a ani ustanovenia Charty základných práv EÚ, keďže tieto nepoukazujú na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením, ktoré obsahovalo jeho relevantnú právnu argumentáciu, pričom vedľajším účastníkom v tomto oznámení vznesená námietka premlčania mala nepochybne za následok späťvzatie návrhu na začatie konania. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je nie len absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov, pričom argumentoval, že vedľajší účastník stojaci v konaní na strane odporcu mal vo veci plný úspech, a preto mu súd správne podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu vzniknutých a vedľajším účastníkom uplatnených trov konania z titulu právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s názorom navrhovateľa, vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil konanie, a to z dôvodu potreby rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom druhom výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu zmeniť, nakoľko odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania posudzoval dôvod späťvzatia návrhu z hľadiska stanoveného v § 146 ods. 2 O.s.p. a podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť druhému účastníkovi účelne vynaložené trovy. Ustanovenie § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z toho je možné vyvodiť, že rovnako ako hlavný účastník konania má aj vedľajší účastník právo na právnu pomoc pred súdmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a teda i právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 137 O.s.p. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, a to že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, t.j. bez toho, aby bol odporcom požiadaný o poskytnutie právnej pomoci, pričom sa jedná o subjekt zriadený na kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa, ktorý by mal byť schopný sám z podstaty svojej existencie, t.j. bez potreby právneho zastúpenia spotrebiteľovi kvalifikovanú právnu pomoc poskytnúť, odvolací súd nepovažoval trovy vzniknuté tomuto vedľajšiemu účastníkovi jeho právnym zastúpením za účelne vynaložené. Náhrada týchto trov preto vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom druhom výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. z dôvodu potreby rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o otázku, o ktorej má Súdny dvor EÚ právomoc vydať predbežný nález, keďže sa uvedená otázka netýka výkladu zmlúv Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie, a ani platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je v prvom rade zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Procesný úkon spočívajúci v prerušení konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. pritom závisí len od úvahy súdu. Nakoľko v danom prípade nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu jeho účelne vynaložených trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 12. 03. 2013, a to v ním vyčíslenej výške 20,33 Eur v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. vrátane odmeny advokáta podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), náhrady hotových výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a náhrady 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), ktorú náhradu trov súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.