Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/257/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711205973 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711205973.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. H., F. A. G. XXX, T. Ú., zastúpený Mgr. Katarínou Pisiovou, bytom Nová cesta 95, Pusté Úľany, proti odporkyni: X. R., F. L. XXX, C., zastúpenej Mgr. Beátou Šulanovou Múcskovou, advokátkou, so sídlom Lichnerova 39/A, Senec, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému Y. R., W.. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Kysucká 14, Senec, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 1. 3. 2012, č.k. 8C/143/2011-31 r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 1. 3. 2012, č.k. 8C/143/2011-31 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. 12. 2012, č.k. 8C/143/2011-58 v časti výživného za obdobie od 25. 3. 2011 do 29. 2. 2012 p o t v r d z u j e . V časti výživného za obdobie od 1. 3. 2012 sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého vo výške 60,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V časti zročného výživného sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 25. 3. 2011 do 30. 4. 2013 vo výške 960,- eur je otec povinný splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. II. Odvolací súd opravuje výšku zročného výživného v treťom výroku vyhláseného rozsudku tak, že správne znie: 1.020,- eur. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. 12. 2012, č.k. 8C/143/2011-58, súd prvého stupňa maloletého Y. R., nar. 25. 3. 2011 zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Y. vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 25. 3. 2011 do 29. 2. 2012 vo výške 1.200,- eur povolil otcovi splácať po 20,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Súd tiež rozhodol o úprave styku otca s maloletým Y.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 10. 5. 2011 sa navrhovateľ pôvodne domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že otcom maloletého Y. je navrhovateľ a súčasne sa domáhal úpravy práv a povinností k maloletému Y.. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedla, že otcovstvo k maloletému Y. v prospech navrhovateľa uznáva. V priebehu konania účastníci urobili súhlasné vyhlásenie pred Matričným úradom Bratislava - Ružinov, ohľadom skutočnosti, že navrhovateľ je otcom maloletého Y.. Na základe uvedeného bol účastníkom vydaný rodný list maloletého Y., kde ako otec je zapísaný navrhovateľ - Ľ. H.. Na základe uvedeného navrhovateľ v časti určenia otcovstva zobral návrh na začatie konania späť a súd uznesením zo dňa 1. 3. 2012 konanie v časti o určenie otcovstva zastavil. Predmetom konania tak ostala úprava rodičovských práv a povinností k maloletému (§ 113 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia, a aby ho súd zaviazal na platenie výživného vo výške 50,- eur mesačne. Styk navrhol tak, že sa bude s maloletým Y. stretávať neobmedzene. Odporkyňa so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasila, a navrhla, aby súd určil, že ona bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V rámci úpravy styku navrhla, aby bol styk určený konkrétnym spôsobom, nakoľko styk bez obmedzenia by mohol v budúcnosti viesť k mnohým nezrovnalostiam a sporom medzi rodičmi. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, matka s navrhnutou výškou výživného nesúhlasila a navrhla, aby súd zaviazal otca platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne od narodenia dieťaťa, a aby zročné výživné bol otec povinný splácať vo výške 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že maloletý Y. má 1 rok, a jeho mesačné priemerné výdavky matka vyčíslila sumou 240,- eur (plienky 70,- eur, strava 50,- eur, kozmetika 70,- eur, oblečenie, hračky 30,- eur, poistenie Allianz - farbička 20,- eur). Navrhovateľ - otec maloletého má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity, a to v odbore mechanik - opravár motorových vozidiel. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani žiaden majetok väčšej hodnoty. Býva u rodičov v ich rodinnom dome, ktorým na náklady spojené s bývaním neprispieva. Čistý príjem navrhovateľa bol v roku 2011 vo výške 438,63 eur mesačne, pričom uvedený príjem zohľadňuje tak pracovný pomer, ako aj dohody mimo pracovného pomeru. V súčasnosti je nezamestnaný, pričom od 1. 9. 2011 je evidovaný na ÚPSV a R ako uchádzač o zamestnanie, a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 249,- eur, ale iba do 3/2012. Jeho predchádzajúcim zamestnávateľom bola spoločnosť G4S Secure Solutions, a.s., so sídlom v Bratislave, kde pracoval cca 1 a 1 roka, pričom pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú na 3 roky. Tento pracovný pomer ukončil dohodou, nakoľko podľa jeho názoru tam mal nízku mzdu, a to vo výške 300,- eur mesačne, pričom len na nákup pohonných hmôt minul sumu vo výške 100,- eur mesačne. Navrhovateľ má problémy s chrbticou, je liečený v ortopedickej ambulancii v Galante, nie je však uznaný invalidným a momentálne nemá zvýšené výdavky na zdravotný stav. Odporkyňa - matka maloletého má vyštudovanú strednú školu s maturitou so zameraním na opatrovateľstvo - vychovávateľskú činnosť, pričom v uvedenom odbore aj pracuje. Nemá zvýšené výdavky na zdravotný stav. Býva v rodinnom dome v Reci so svojimi rodičmi, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo, ani iný majetok väčšej hodnoty. V súčasnosti je na materskej (rodičovskej) dovolenke, pričom jej jediným príjmom od 10/2010, kedy prestala poberať materské dávky, je toho času rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur, a nemá príjem zo žiadnej inej činnosti. S poukazom na § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Y.. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Dospel tiež k záveru, že priznanie výživného pre maloletého Y. vo výške 100,- eur mesačne, je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa, a súčasne bude v dostatočnej miere pokrývať odôvodnené potreby maloletého. Pri ustálení tejto výšky výživného, a to od narodenia maloletého Y., t.j. od 25. 3. 2011, súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ hoci je nezamestnaný, je vyštudovaný v odbore mechanik - opravár motorových vozidiel, pričom podľa názoru súdu mu jeho odborné vzdelanie umožňuje v danej oblasti nájsť si aj vhodné zamestnanie. Súd poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ ukončil svoj pracovný pomer v spoločnosti G4S Secure Solutions, a.s., dohodou, čím sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, nakoľko v súčasnosti poberá iba podporu v nezamestnanosti, a to iba do 3/2012, a od uvedeného obdobia bude bez akéhokoľvek príjmu. Zročné výživné za obdobie od 25. 3. 2011 (t.j. odo dňa narodenia maloletého) do 28. 2. 2012 súd vyčíslil na sumu 1.200,- eur (100,- eur x 12 mesiacov), ktorú povolil navrhovateľovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, pričom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. určil výšku a podmienky zročnosti splátok. Súd upravil aj styk otca s maloletým synom tak, aby sa otec stretával s maloletým synom každú párnu stredu od 15,00 hod do 18,00 hod a každú nepárnu sobotu od 15,00 hod do 18,30 hod, a to za prítomnosti matky. Pri úprave styku otca s maloletým synom súd zobral do úvahy, že maloleté dieťa má 1 rok, je fixované na matku, a momentálne otca videlo iba zopár krát. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v časti stanoveného výživného a zročného výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že od marca 2012 nemá absolútne žiadny príjem, nakoľko je nezamestnaný, a v momentálnej finančnej kríze ani nemá možnosť sa zamestnať. Býva s rodičmi, ktorým nemusí prispievať na bývanie, keďže zohľadňujú, že je nezamestnaný a momentálne má nulový mesačný príjem. Má však povinnosť splácať nábytok vo výške 74,05 eura mesačne, ktorý si zobral na splátky s odporkyňou a ten jej ponechal. Požaduje zníženie výživného, nakoľko sa domnieva, že výživné určené súdom nebude slúžiť na potreby maloletého, ale na pokrytie nákladov spojených s platením úveru, ktorý si zobrala odporkyňa, a ktorého časť bola použitá na kúpu auta navrhovateľa (tá jej bola vrátená) a časť bola použitá na zaplatenie školného odporkyne. Zostatok sumy z úveru sa použil na opravu a nadstavbu domu rodičov odporkyne. Poukázal na to, že odporkyni nechýbalo výživné za prvý rok života maloletého, a bol to jeho otec, kto sa musel domáhať svojich rodičovských práv a povinností k maloletému. Taktiež uviedol, že odporkyňa je pri jeho styku so synom nesúčinná, maloletý nie je riadne pripravený na styk, nemá dostatočné oblečenie, a nie je prichystaná ani potrebná výbava maloletého (plienky, jedlo). Odporkyňa neustále bráni otcovi v stretávaní sa so synom. Navrhovateľ má za to, že aj keď súd správne zistil skutkový stav, o výške výživného rozhodol nesprávne. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže otca platiť výživné na maloletého vo výške 50,- eur mesačne spolu so zročným výživným v mesačných splátkach po 10,- eur. K odvolaniu navrhovateľa zaujala písomné stanovisko odporkyňa s tým, že s napadnutým rozsudkom súhlasí. Podľa jej názoru súd vykonal dostatočné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne vec právne posúdil, a aj rozhodol vecne správne. Navrhovateľ v odvolaní uviedol množstvo skutočností a vyhlásení, mnohé nepravdivé, ktoré však nijakým spôsobom nemajú vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti v zmysle zákona o rodine, a nijakým spôsobom s týmto konaním nesúvisia. Poukázala na tom, že navrhovateľ si svojimi vyjadreniami už na pojednávaní pred prvostupňovým súdom protirečil, keď sa vyjadroval o svojej majetnosti. Odmieta tvrdenia navrhovateľa, že mu bráni v styku s maloletým, a že dieťa nie je riadne na stretnutie s otcom pripravené. Bol to navrhovateľ, ktorý jej oznámil, že až do právoplatnosti rozhodnutia súdu sa s maloletým nestretne, a predtým stretávanie sťažoval tým, že prišiel spolu s rodičmi a jeho zástupkyňou, z čoho prirodzene vznikol konflikt. O maloletého neprejavil záujem ani v deň jeho prvých narodenín. Navrhovateľ jej už niekoľko mesiacov výživné v súdom určenej výške včas uhrádza spolu so splátkami zročného výživného, z čoho je zrejmé, že súdom určené výživné je schopný platiť. Výdavky, ktoré navrhovateľ neustále uvádza, nemajú prednosť pred výživným maloletého dieťaťa. Navrhovateľ má kurz SBS, je vyučený automechanik, a preto pred ukončením pracovného pomeru si mal najprv zabezpečiť ďalšiu prácu. Podľa odporkyne súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, je adekvátne jeho veku, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa. Sama má vyššie výdavky ako príjem, a živia ju rodičia. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému kompenzuje celodennou osobnou starostlivosťou. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacích pojednávaniach, a zistil, že navrhovateľ bol od 7. 3. 2012 do 7. 3. 2013 práceneschopný. Odvolací súd dopytom u ošetrujúceho odborného lekára - ortopéda Y.. Y. Z. zistil, že zdravotný stav navrhovateľa odôvodňuje dlhodobú práceneschopnosť, a jeho ochorenie ovplyvní v budúcnosti jeho pracovnú schopnosť podľa pracovného zaradenia, pretože je nutné vylúčiť nadmernú záťaž lokomočného aparátu pre recidívy ťažkostí. Odvolací súd tiež zistil, že navrhovateľ je registrovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nepoberá žiadne dávky. Podľa tvrdenia navrhovateľa, sám sa o zamestnanie uchádzal, ale neúspešne, lebo primerané zamestnanie sa mu nepodarilo nájsť. Výživné, ktoré platí, uhrádzajú za neho jeho rodičia. Žiada preto, aby bolo určené výživné sumou 60,- eur mesačne, a aby mohol zročné výživné platiť po 10,- eur mesačne. Z výpovede odporkyne odvolací súd zistil, že je od 1. 12. 2012 zamestnaná, má príjem zo zamestnania v sume 550,- eur mesačne, a poberá dávku na dieťa vo výške 220,- eur mesačne. Mesačné priemerné výdavky maloletého sú podľa odporkyne cca 250,- eur (plienky 30,- eur, strava 50,- eur, hygienické potreby 20,- až 30,- eur, oblečenie 50,- eur, obuv 50,- eur, hračky a drogéria 30,- eur, poistenie 20,- eur). K zárobkovým možnostiam navrhovateľa odporkyňa uviedla, že navrhovateľ a jeho rodičia obchodujú s rôznymi komoditami, o čom svedčia výpisy z internetovej stránky Bazos.sk, a podľa jej názoru sa tak navrhovateľ úmyselne vyhýba riadnej vyživovacej povinnosti. K tomu navrhovateľ uviedol, že on predal len papagája, pretože nemal z čoho platiť výživné, a jeho rodičia museli predať autá kvôli finančnej núdzi. Dva inzeráty podal navrhovateľ za jedného kamaráta a priateľku, ktorí nemajú internet. Navrhovateľ vyčíslenie nákladov na maloletého spochybnil a za reálne mesačné náklady považuje sumu 190,- eur s tým, že položky hygiena, drogéria a obuv sú nadhodnotené. Odvolací súd po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, s odvolacími námietkami navrhovateľa, ako aj so stanoviskom odporkyne a kolízneho opatrovníka k odvolaniu, a po prejednaní veci a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu, v čase rozhodovania prvostupňového súdu o stanovení výživného za obdobie od narodenia dieťaťa - od 25. 3. 2011 do 29. 2. 2012 dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli aj k stanoveniu primeranej výšky výživného, reálne zodpovedajúceho potrebám maloletého, ako aj schopnostiam a možnostiam jeho otca, ktorý do 30. 6. 2011 mal aj príjem zo zamestnania. Súd správne aplikoval aj ust. § 75 ods. 1 ZoR, keď vyhodnotil ukončenie pracovného pomeru navrhovateľa so svojim zamestnávateľom dohodou ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu. Keďže súd prvého stupňa náležite odôvodnil svoje závery, s jeho odôvodnením sa plne stotožňuje aj odvolací súd. Za toto obdobie preto nemal odvolací súd dôvod zmeniť stanovenú výšku výživného, a preto rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. K zásadnej zmene na strane navrhovateľa však došlo v ďalšom období v súvislosti s jeho dlhodobou práceneschopnosťou od 7. 3. 2012 do 7. 3. 2013. Aj v súčasnosti je stále nezamestnaný, nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne dávky, na čo odvolací súd prihliadal. Podľa ust. § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Odvolací súd zistil, že životné minimum plnoletej fyzickej osoby bolo od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012 stanovené vo výške 189,83 eura, a od 1. 7. 2012 až doteraz je stanovené vo výške 194,58 eura. Vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako rodiča (otca) v minimálnom rozsahu 30% by tak za obdobie od 1. 3. 2012 do 30. 6. 2012 predstavovala sumu 56,94 eura, a od 1. 7. 2012 až doteraz sumu 58,30 eura. Preto odvolací súd prihliadajúc na zmenené možnosti navrhovateľa prispievať na výživu maloletého syna, zmenil rozsudok v časti výživného podľa § 220 O.s.p. tak, že od 1. 3. 2012 je otec povinný platiť výživné na maloletého vo výške 60,- eur mesačne. Odvolací súd mal z predložených poštových poukazov a zo zhodných vyjadrení účastníkov konania za zistené, že navrhovateľ doteraz zaplatil výživné celkom vo výške 1.020,- eur (od marca do mája 2012 uhradil po 120,- eur mesačne, a od júna 2012 do apríla 2013 uhradil výživné po 60,- eur mesačne). Preto zmenil aj výrok týkajúci sa zročného výživného. Pri vyhlásení rozsudku odvolacím súdom dňa 23. 4. 2013 došlo k zrejmej nesprávnosti vo výpočte zročného výživného za obdobie od 25. 3. 2011 do 30. 4. 2013 (960,- eur). Túto nesprávnosť súd odstránil pri písomnom vyhotovovaní tohto rozsudku postupom podľa § 164 O.s.p. tak, že správna výška zročného výživného predstavuje sumu 1.020,- eur. K sume zročného výživného dospel odvolací súd tak, že spočítal stanovené výživné od marca 2011 do februára 2012 (12 mesiacov x 100,- eur = 1.200,- eur) a od marca 2012 do apríla 2013 (14 mesiacov x 60,- eur = 840,- eur), t.j. 1.200 + 840 = 2.040,- eur. Následne od takto stanoveného výživného odpočítal už zaplatené výživné (2.040 - 1.020 = 1.020,- eur). Výšku povolených splátok odvolací súd nezmenil a ponechal ju vo výške 20,- eur. Mal na zreteli predovšetkým zvýšenú ochranu záujmu oprávnenej osoby (maloletého dieťaťa). Pokiaľ by súd vyhovel návrhu otca na splácanie zročného výživného v sume po 10,- eur, tento by ho tak mohol splácať až počas 8,5 roka, čo by bolo zjavne v rozpore so záujmami dieťaťa. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže predmetom odvolacieho konania bola už len úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t.j. predmetom bolo konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.