Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/151/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711207114 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711207114.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o B. M., I.. XX.XX.XXXX, zast. Ing. Dankou Bobekovou, bytom Senica, Astrová 1232/7, dieťa rodičov: matka - K. M., Z. W., H. XX, a T. - B. M., Z. I. XXX/XX, B. X - W. M., Č. L., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 11P 123/2011-1021 zo dňa 14.11.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že sa návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a. V časti zníženia výživného sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na v tom čase plnoletého B., I.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu X.XXX € mesačne od 01.06.2011, ktorú súdu je otec povinný zasielať k rukám Petra vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2011 do 30.11.2012 v sume XX.XXX € povolil otcovi splácať v XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.12.2012 k rukám B. pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, návrh otca na zníženie výživného zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 6C 191/10-36 z 02.12.2010. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 3 Zák. o rodine, keď mal preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Tvrdenia otca, že spoločnosti sú v útlme považoval súd prvého stupňa za účelové, pretože keby tomu tak bolo, spoločnosti by nemali zamestnancov a nevykazovali by žiadnu činnosť, čomu odporujú predložené daňové priznania a s nimi spojené písomnosti. Platby otca na B. nemožno považovať z pravidelné platby, úprava výživného je oprávnená z dôvodu veku, zhoršenie zdravotného stavu, ako jeho celkových nákladov spojených s nástupom do maturitného ročníka strednej školy. Návrhu na zníženie výživného nevyhovel, pretože mal preukázané zvýšené náklady navrhovateľa - B. na výživu. Výživné vo výške X.XXX € mesačne považoval súd prvého stupňa za primerané veku, zdravotnému stavu a potrebám plnoletého B.. Výživné zvýšil od podania návrhu, splátky povolil súd prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec Petra, ktorý nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa. Rozhodnutie považoval za vydané pod tlakom zástupkyne B. v médiách a blogoch. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nedáva odpoveď na to, ako súd vyhodnotil zmenu pomerov, keď vyrubil tak vysoké výživné a uložil povinnosť platiť výživné aj spätne. Namietal potreby plnoletého B., ktoré sa nemohli oproti poslednému určeniu výživného takým spôsobom zvýšiť. On je po transplantácii pečene, je v zlom zdravotnom stave, neustále práceneschopný o čom predložil aj potrebné doklady a dnes už nie je schopný platiť ani výživné XXX €. Žiadal vyhovieť odvolaniu a znížiť výživné na sumu XXX € mesačne. Plnoletý B. navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako správne. Popísal charakteristiku osoby otca, jeho podnikateľské aktivity a praktiky. Uviedol, že otec žije nadštandardný život a má príjmy. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav po transplantácii pečene žije oveľa plnohodnotnejší život, ako pred transplantáciou. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca je potrebné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak z vykonaného dokazovania nevyvodil správny právny záver. Odvolací súd vychádzal z dokazovania, ktoré vykonal súd prvého stupňa a nezistil, že je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V danom prípade je predmetom konania návrh matky v tom čase maloletého B., I., XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o výživnom na Petra rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 6C 191/10-36 z 02.12.2010, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.12.2010. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 01.06.2011. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby sú mohol súd o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mali odôvodniť zmenu výživného. Len tak môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov musí byť preukázané ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Úlohou súdu prvého stupňa teda bolo podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine skúmať, či nastala zmena odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti. Ako konštatuje súd prvého stupňa naposledy bola stanovená vyživovacia povinnosť na B. rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 6C 191/10-36 z 02.12.2010, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť na B. v sume XXX € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.12.2010. Aj, keď súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z obsahu vykonaného dokazovania nevyplynula taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti, keď k takejto výraznej zmene dospel súd prvého stupňa po pol roku od predchádzajúcej úpravy pomerov, návrhu na zvýšenie výživného bol podaný 01.06.2011. Z obsahu poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vyplýva, že bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletého B. sumou XXX € mesačne. Z uvedeného vyplýva, že otec si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k synovi a museli mu byť zrejmé jeho možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery na poskytovanie výživného skôr v hornej hranici. Taktiež matka B. s takouto dohodou súhlasila a súd dohodu rodičov schváli ak je v záujme maloletého dieťaťa. V tomto konaní, nebolo možné skúmať podmienky za akých bola uzavretá. Súd prvého stupňa nemohol skúmať obdobie a platby za rok 2010, keď toto obdobie bolo posudzované v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Zlý zdravotný stav otca existoval už v čase predchádzajúceho rozhodovania a jeho práceneschopnosť pretrvávala až do rozhodnutia súdu. Ak súd aj zistí, zmenu pomerov, táto musí byť preukázané v čase rozhodnutia súdu. Za zmenu pomerov nemožno v žiadnom prípade považovať skutočnosť, keď sa účastník konania domnieva, že v predchádzajúcom rozhodnutí nebolo o výživnom správne rozhodnuté. Skutočnosť, že nebola zistená od posledného rozhodnutia o výživnom zmena pomerov, nedala možnosť súdu zmeniť vyživovaciu povinnosť, pretože by takto došlo k neprípustnej reparácii už právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov nie je možné konštatovať ani na strane účastníkov, ani na strane v tom čase maloletého B., náklady ktoré boli uvedené na B. možno považovať za nadsadené. V súčasnej situácie nedošlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti, odvolací súd vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, toto vyhodnotil tak, že zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného zamietol podľa § 220 O.s.p.. Rozhodnutie v časti zníženia výživného odvolací súd potvrdil podľa § 219 O.s.p., pretože je správne. V konaní nebola zistená zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Od poslednej úpravy sa nezmenili pomery účastníkov, ktoré by mali za následok zmenu vyživovacej povinnosti. Za pol roka od posledného právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom na strane žiadneho účastníka nemožno konštatovať zmenu pomerov. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.