Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/498/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210136 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711210136.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: D., E.. XX.XX.XXXX W. Š., E.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, deti rodičov: D. E., bytom O. XXX, a Z. E., bytom Z., A. Q..Č..X, J..Č.. I., Č. W. Č..XXX, zast. JUDr. Jarmilou Jonášovou, advokátkou, AK Bratislava, Bajzova 1, o návrhu matky zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 16.08.2012, č.k. 12P 132/2011-86, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 16.08.2012, č.k. 12P 132/2011-86 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti E.: D., E.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XXX € mesačne a Š., E.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XXX € mesačne, u oboch počnúc dňom 01.09.2011. Zročné výživné na maloletú D. za obdobie od 01.9.2011 do 31.08.2012 v sume XXX,XX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc 01.09.2012. Zročné výživné na maloletého Š. za obdobie od 01.9.2011 do 31.8.2012 v sume XXX,XX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc 01.09.2012. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.11.2008, č.k. 5C 444/2008-61 vo výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2008 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to najmä na strane maloletých detí. Za zmenu pomerov na strane maloletých detí považoval nárast ich potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, zdravotným stavom, a to najmä u maloletej Kataríny, ktorej v treťom ročníku základnej školy bola diagnostikovaná dislexia, v súčasnosti je aj v starostlivosti špeciálneho pedagóga. Počas školských prázdnin absolvuje maloletá špeciálny kurz, nosí okuliare, navštevuje čelustného ortopéda, je sledovaná v ortopedickej a endokrinologickej ambulancií. Maloletý Š. pre poruchu pozornosti taktiež navštevuje pedagogickú poradňu a absolvuje doučovanie z angličtiny, začína navštevovať futbalový krúžok. Pri rozhodovaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že celú osobnú starostlivosť o obe deti zabezpečuje matka sama za pomoci svojej rodiny, otec na výžive a výchove detí participuje iba výživným, a to doposiaľ vo výške XXX € na obe deti. Okrem určeného výživného sa otec na nákladoch detí iným spôsobom nepodieľa okrem zakupovania darčekov, najmä pre maloletého Š.. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, týmto ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli, príjem matky sa nezmenil, matka v riadnom pracovnom pomere dosahuje príjem vo výške XXX € mesačne, otec ako v čase poslednej úpravy výživného, tak i v súčasnosti je živnostník, od 11.01.2012 má pozastavený výkon živnosti. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nemôže vykonávať živnosť z dôvodu zlého zdravotného stavu. Ako z predložených listinných dôkazov vyplynulo, otec už v roku 2010-2011 nemal príjem zo živnosti, v čase keď mal mesačný príjem cca XX.XXX,-Sk neplnil si svoje zákonné odvodové povinnosti, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na poistnom. Takéto konanie otca súd posúdil ako nezodpovedný prístup, nakoľko otec vedel, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, a preto aj v otázkach zákonných odvodových povinností mal postupovať maximálne zodpovedne. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom im vyplýva priamo zo zákona, je to ich prvoradá zákonná povinnosť, rodič ktorý dieťa nemá zverené vo svojej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú aj finančnú starostlivosť na druhého rodiča. Taktiež neobstojí tvrdenie otca prezentované v konaní, že keď sa mu upraví zdravotný stav, následne sa zamestná, bude mať vyšší príjem a vtedy bude prispievať na výživu detí vyššou sumou. Toto tvrdenie otca neobstojí ani s poukazom na obdobie, kedy mal príjem a matke vyššie výživné nezasielal. Zdravotné problémy na ktoré sa otec odvoláva trvajú dlhú dobu, minimálne od roku 2010, otec si živnosť pozastavil v čase, keď na súde prebieha konanie o zvýšenie výživného, čo súd vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa jeho zákonnej zodpovednosti prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorá by pokrývala aspoň časť nákladov, ktoré matka na obe deti mesačne musí vynakladať. Zmenu pomerov ustálil od 01.09.2011, zročné výživné ktoré otcovi od uvedeného obdobia do rozhodnutia súdu vzniklo vyčíslil, vyčíslené zročné výživné otcovi povolil splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania v rozsahu zistenia jeho možností dosiahnuť vyšší príjem. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť svoje zdravotné problémy a s tým súvisiaci pokles životnej úrovne. Pokiaľ ide o zdravotné problémy má obojstranný pruh, ktorý už má čiastočne operovaný, ďalší zákrok má naplánovaný v decembri 2012, v prípade ak bude mať vyrovnané podlžnosti na sociálnom a zdravotnom poistení. Jeho zdravotný stav je pre neho veľkým obmedzením, pretože pri vykonávaní profesie stavebného robotníka potrebuje fyzickú silu na dvíhanie ťažkých materiálov. Jediným riešením v jeho situácii je len brigádnicky vypomáhať známym a priateľom. Napriek tomu si vždy svedomite plnil svoju vyživovaciu povinnosť, potreby detí boli pre neho prednejšie, ako jeho osobné potreby, jeho súčasná situácia spolu so zdravotným stavom mu však neumožňuje vyššiu možnosť zárobku a zvýšenie výživného. Zvýšením výživného by sa mu len zväčšil jeho dlh, ktorý sa snaží vyrovnať. S poukazom na uvedené vyslovil názor, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nezohľadnil jeho objektívne prekážky pri možnosti dosiahnuť vyšší príjem a možnosť širšieho uplatnenia na trhu práce. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletých detí. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, poukázal na to, že súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie s prihliadnutím na zvýšené potreby maloletých detí, ich zdravotný stav, ako i zdravotný stav otca, rovnako s prihliadnutím na zárobkové možnosti oboch rodičov. Matka vo svojom vyjadrení poukázala na to, že zdravotný stav otca je dlhodobý už niekoľko rokov, svoj zdravotný stav otec žiadnym spôsobom neriešil ani za posledný rok kedy podala návrh na zvýšené výživného, naopak pozastavil si živnosť, zaevidoval sa na úrade práce, čo bol z jeho strany jasný zámer neplniť si vyživovaciu povinnosť, ktorú skutočnosť správne vyhodnotil aj súd. Pokiaľ ide o dlhy otca v zdravotnej a sociálnej poisťovni, tieto si spôsobil tiež otec sám dlhoročným neplnením si odvodových povinností. V súčasnosti nepracuje, má však možnosti sa zamestnať aj hľadaním si fyzicky menej náročnejšej práce, čo však otec odmieta. Pokiaľ sa otec v odvolaní odvolával na skutočnosť, že si vždy svedomite plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, zdôraznila, že uvedenú skutočnosť vyvracajú opakované podnety na políciu pre podozrenie z trestného činu neplnenia si vyživovacej povinnosti, ktoré boli zastavené po hradení výživného otcom, čo je možné si overiť aj na polícii. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 1587 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnym záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. V danej veci predmetom ktorej je návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo detí. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle uvedených zákonných ustanovení v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď správne vyhodnotil zmenu pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj rodičov. Zmena pomerov na strane maloletých detí od posledného rozhodnutia o výživnom je nesporná, a to ako v súvislosti s ich fyzickým vekom, keď sa prirodzene zvyšujú náklady detí na stravu, oblečenie, vzrástli výdavky aj súvisiace so školskou dochádzkou, a to príspevkami škôl, nákupom školských potrieb detí, náklady na exkurzie, výlety, doučovanie detí. Rovnako vzrástli náklady detí v súvislosti s ich zdravotným stavom, a to najmä u maloletej Kataríny, ktorá je evidovaná v ortopedickej ambulancii pre chybné držanie tela, scoliózu, potrebuje cvičenie, plávanie, nosí okuliare, je evidovaná u čeľustného ortopéda, t.č. má fixný zubný strojček, berie lieky pre poruchu štítnej žľazy. Ide o dieťa vo vývine, u ktorého zanedbanie zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje aj zvýšené finančné náklady by mohlo v budúcnosti mať nenapraviteľné následky. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvého stupňa správne na strane maloletých detí prihliadal i na skutočnosť, že otec okrem doposiaľ určeného výživného vo výške XXX € na obe deti sa iným spôsobom na nákladoch detí nepodieľa, takže celá osobná i finančná starostlivosť o deti v prevažnej miere spočíva na matke, ktorá ju zabezpečuje za pomoci svojej rodiny. Zmenu pomerov súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj na strane rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný stav otca nie je taký, aby bolo možné zaujať stanovisko, že otec z objektívnych dôvodov, t.j. pre nepriaznivý zdravotný stav nemôže pracovať a dosahovať príjem. Podľa lekárskej správy založenej v spise, otec má diagnózu slabinová prietrž - hernia inguinalis, bez výrazných komplikácií, ktorú z medicínskeho hľadiska možno považovať za ľahší chirurgický zákrok, ktorý nemôže mať za následok dlhodobú nezamestnanosť. S poukazom na uvedené prístup otca k jeho zdravotnému stavu, plneniu si odvodových povinností, ako aj plneniu si jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom súd prvého stupňa správne vyhodnotil s poukazom na kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti. Z tohto pohľadu neobstojí tvrdenie otca uvedené v odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nezohľadnil jeho objektívne prekážky pri možnosti dosiahnuť vyšší príjem. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného, ustálenia počiatku zmeny pomerov, ako aj výšky zročného výživného je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.