Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/107/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213840 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711213840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: A. D., Š. V. W. F., O. A. Č.. XXX, K., o zaplatenie poistného vo výške 137,02 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. decembra 2011 č. k. 36C/12/2011-66, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny vo výške 137,02 € s príslušenstvom a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 28.02.2007 uzatvorili navrhovateľ ako poisťovateľ a odporca ako poistený a poistník poistnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zaplatiť v prípade vzniku zodpovednosti za škodu za odporcu a záväzok odporcu zaplatiť poistné podľa poistného produktu STANDARD a to ročné poistné vo výške 5.743,-Sk ako bežné poistné platené poštovou poukážkou v ročnej splátke po 3.832,-Sk k tomu KASKO poistenie proti živlu, havárií a odcudzeniu pri celkovej výške splátky ročného poisteného 11.959,-Sk. Odporca poistné za obdobie od 28.05.2008 do 25.09.2008 nezaplatil (zaplatil poistné do 27.05.2008). Následne navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie poistného s informovaním o zániku poistenia, keď mal za to, že poistná zmluva zanikla ku dňu 03.01.2009. Ďalej prvostupňový súd zistil, že poistník - odporca dňa 20.02.2008 oznámil navrhovateľovi zmenu korešpondenčnej adresy, trvalého bydliska a zmenu údajov na vozidle. Dňa 20.02.2008 žiadal zmenu frekvencie platenia na 1 splátky a súčasne žiadal aj zmenu spočívajúcu v zrušení poistného obdobia. Mal za preukázanú dohodu o zmene poistnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 10.03.2008, spočívajúcu v povinnosti platiť štvrťročné poistné vo výške 3.139,-Sk, so splatnosťou bežného poistného za poistné obdobie, keď poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia. Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 1 ods. 2, § 6 a nasl., § 9 ods. 4, § 11 ods. 10) a aj Občianskeho zákonníka (§ 796 ods. 2, § 800 ods. 1) a Obchodného zákonníka (§ 16). Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, kedy a akým spôsobom došlo k zániku poistnej zmluvy. Podľa súdu prvého stupňa odporca preukázal, že požiadal o ukončenie poistnej zmluvy, pričom konal v prevádzke navrhovateľa s pracovníčkou navrhovateľa, čo mal súd prvého stupňa za preukázané z výsluchu odporcu. Vzhľadom na to, že poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím, pričom odporca požiadal o ukončenie zmluvy 8 dní pred koncom poistného obdobia, nemohol mať jeho úkon smerujúci k ukončeniu poistnej zmluvy účinky ako výpoveď poistnej zmluvy. Avšak vzhľadom na to, že konal v prevádzke navrhovateľa s pracovníčkou navrhovateľa, teda s osobou konajúcou za navrhovateľa, mohol sa celkom odôvodnene domnievať, že ako spotrebiteľ dostane primeranú informáciu od svojho zmluvného partnera - navrhovateľa. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd argumentoval tým, že z časovej následnosti žiadanky zmeny č. 1650107 a Dodatku k poistnej zmluve č. 700237333 v spojení s výsluchom odporcu na pojednávaní dňa 07.12.2011 je zrejmé, že Dodatok k poistnej zmluve č. 700237333 je výsledkom žiadosti odporcu o ukončenie poistnej zmluvy listinou žiadanky zmeny č. 1650107. Navrhovateľ však napriek ústnemu manifestovaniu skončenia poistnej zmluvy s odporcom uzatvoril novú poistnú zmluvu aj keď s iným poistným obdobím. Takéto konanie navrhovateľa je podľa súdu prvého stupňa v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Prvostupňový súd zastával názor, že navrhovateľ pri rokovaní s odporcom a následnej zmene ich záväzkového vzťahu (§ 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka) využil nerovnosť strán navrhovateľa a odporcu spočívajúcu jednak v rozdielnych skúsenostiach navrhovateľa a odporcu s uzatváraním poistných zmlúv ako aj v jazykovej nerovnosti, keď odporca neužíva slovenský jazyk plynulo. Dodatok k poistnej zmluve č. 700237333, podľa ktorého sa menia splátky poistného a poistná zmluva je uzavretá naďalej na dobu neurčitú ako výsledok vôle odporcu ukončiť poistnú zmluvu teda celkom zrejme nezodpovedá vôli odporcu. Pokiaľ teda pracovníčka navrhovateľa konajúca za navrhovateľa oznámila odporcovi, že zaplatením poistného za tri mesiace pri súčasnom podpise Dodatku k poistnej zmluve č. 700237333 poistenie zanikne, poistenie aj zaniklo, keď odporca preukázal zaplatenie poistného za tri mesiace poštovým peňažným poukazom č. 207. Tento výklad úkonov pracovníčky navrhovateľa v jeho prevádzke a odporcu zodpovedá aj § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ bol vo veci neúspešný a plne úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Poukazujúc na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa poistných zmlúv, súdu prvého stupňa vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania navrhovateľ zdôraznil, že sa jednalo o havarijné poistenie motorového vozidla, tzv. KASKO poistenie, a nie o povinné poistenie motorového vozidla. Vzhľadom na to, že poistná zmluva č. 700237333 upravovala havarijné poistenie motorového vozidla, nie je podľa navrhovateľa pravdou tvrdenie súdu prvého stupňa, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa spravuje aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa spravuje výhradne príslušnými ustanoveniami § 788 a nasl. Obč. zák. a Všeobecnými poistnými podmienkami KASKO poistenia. Navrhovateľ tvrdil, že odporca žiadankou „o zmenu frekvencie platenia na 1 splátky“ zo dňa 20.02.2008 požiadal len o poskytnutie výhody splátok. Touto zmenou v žiadnom prípade nedošlo k zmene poistného obdobia, ktoré aj po dátume 20.02.2008 zostalo rovnaké, teda ročné poistné obdobie. Navrhovateľ bol toho názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, pretože súd nesprávne stotožňuje poistné obdobie s dohodnutou frekvenciou splátok poistného. Následne namietol to, že odporca nijako nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že chcel poistnú zmluvu ukončiť, keď podľa navrhovateľa ide len o tvrdenie odporcu a takýto postup súdu je v rozpore s § 120 a nasl. O.s.p. Ohradil sa aj voči tvrdenie súdu prvého stupňa, že „...navrhovateľ však napriek ústnemu manifestovaniu skončenia poistnej zmluvy s odporcom uzatvoril novú poistnú zmluvu aj keď s iným poistným obdobím. Takéto konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi..“ a zdôraznil, že s odporcom neuzavrel žiadnu novú zmluvu, ale len zmenil na základe žiadosti odporcu frekvenciu platenia z jednorázového na štvrťročné splátky. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a odporcu zaviazal na úhradu istiny vo výške 137,02 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 137,02 € od 26.09.2008 do zaplatenia v prospech navrhovateľa. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal odporcu na úhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v prospech navrhovateľa. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Vo svojom vyjadrení uviedol, že keď kupoval auto bol na Slovensku len jeden mesiac a bolo mu povedané, že havarijná poistka je na jeden rok. Nikto mu nepovedal, že je uzavretá na neurčito - takéto zmluvy v Rusku nie sú. Keď sa dozvedel, že je to potrebné vypovedať, hneď išiel do Allianzu. Pracovníčka mu vysvetlila, že ku dňu 28.02.2007 sa to už nedá, lebo výpoveď je treba dať minimálne šesť týždňov vopred, tak sa spýtal, či treba platiť celý rok. Ona navrhla, že zmenia zmluvu. Odporca tvrdil, že si v žiadnom prípade nemyslel, že žiadankou č. 1650102 bola zmenená len možnosť zaplatiť ročné poistné v štyroch splátkach. Pripomenul, že v tom času, ku dňu 20.02.2008, bol na Slovensku len jeden rok, takže rozumel veľmi málo po slovensky. Videl vo vete 1 splátky a že žiada zmeniť. Predpokladal, že navrhovateľ sa teraz chytá len za slovíčka. Následne argumentoval tým, že touto žiadankou zmenil havarijnú poistku na dobu určitú a síce 1 roka, teda tri mesiace, a hneď túto novú poistku vypovedal žiadankou č. 1650107, čím si splnil podmienku šesť týždňov. Ešte raz sa spýtal, či je tým všetko vybavené a pracovníčka navrhovateľa povedala, že príde jeden šek a keď ho zaplatí, bude všetko v poriadku. Následne odporca vyjadril rozhorčenie nad tým, ako to mal zdokladovať, keď mal za to, že to navrhovateľ mal predložiť výpoveď zmluvy, nakoľko on (odporca) predložil všetko čo mal - žiadanku. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadne potvrdenie, že to vypovedal až ku dňu 27.02.2008. Ďalej uviedol, že keď prišiel šek zaplatil ho a vec považoval za vybavenú. V písomnom vyjadrení odporca ďalej vyjadril svoje rozhorčenie nad postupom navrhovateľa najmä pokiaľ ide nezaregistrovanie jeho výpovede ku dňu 27.02.2008, že mu doručoval na starú adresu, hoci mu žiadankou dal vedieť adresu novú, ako aj nad tým, že ani len neprišiel na súd sa k veci vyjadriť. Záverom uviedol, že nikdy neodporoval, že poistné od 25.08.2008 neplatil, a to z dôvodu, že pre neho bola zmluva vypovedaná. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), na ktorom odvolací súd zopakoval dokazovanie, a to čítaním listinných dôkazov (§ 129 ods. 1, § 213 ods. 3 O.s.p.): 1/ Poistná zmluva č. návrhu 9941257615, 2/ žiadanka zmeny č. 1650134, 3/ žiadanka zmeny č. 1650102, 4/ žiadanka zmeny č. 1650107, 5/ list navrhovateľa odporcovi zo dňa 22.08.2008 spolu s doručenkou, 6/ list navrhovateľa odporcovi zo dňa 19.05.2009, 7/ Dodatok k poistnej zmluve č. 700237333, 8/ poštový peňažný poukaz č. 207, 9/ printscreen k ČPZ 700237333. Odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol na odvolacie pojednávanie predvolaný riadne a včas (doručenie vykázané dňa 25.07.2013) a svoju neúčasť neospravedlnil. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 2 Obč. zák. poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Podľa § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové rozhodnutie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku, nie aj v dôvodoch. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu o nároku navrhovateľa na uhradenie dlžného poistného je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne správne, nie avšak aj v dôvodoch. Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že nesprávne po právnej stránke subsumoval vzťah medzi účastníkmi konania pod ust. zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, hoci z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že dňa 28.02.2007 uzatvoril účastníci konania poistnú zmluvu č. 700237333, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla odporcu. Dôvodná je preto námietka navrhovateľa uplatnená v jeho odvolaní, že v predmetnom prípade sa nejednalo o povinné zmluvné poistenie, ale o tzv. KASKO poistenie, t.j. havarijné poistenie motorového vozidla. Správne mal prvostupňový súd v tomto smere predmetnú poistnú zmluvu posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa poistných zmlúv. Spornosť súdenej veci aj podľa odvolacieho súdu spočíva v určení momentu zániku poistného vzťahu medzi účastníkmi konania. V tomto smere je nutné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania a predovšetkým z konania odporcu spočívajúcom v právnych úkonoch odporcu smerujúcich k ukončeniu právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou /žiadanka zmeny č. 1650134, žiadanka zmeny č. 1650102, žiadanka zmeny č. 1650107/. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Medzi základné pojmové znaky právneho úkonu patria prejav vôle, zameranie prejavu vôle, následky ktoré sa majú prejavom vôle vyvolať a akceptácia prejavu vôle právnym predpisom. Právny úkon je platný a spôsobí želané právne následky, ak spĺňa náležitosti osoby, vôle, prejavu vôle, pomeru vôle a prejavu (súlad pomeru vôle a prejavu) a predmetu (možnosť a dovolenosť predmetu právneho úkonu). Odvolací súd akcentuje vôľu ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu, ktorá musí byť predovšetkým daná. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná. Náležitosťou prejavu vôle je jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma. Odvolací súd zastáva názor, že prejav vôle odporcu nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho obsahu a zmysle. Odporca nemal záujem byť ďalej viazaný predmetnou poistnou zmluvou a vykonal priame úkony s cieľom vyvolať zamýšľané následky rozviazania tohto vzťahu. Aj v rámci odvolacieho pojednávania odporca uviedol skutočnosti zhodné ako pred súdom prvého stupňa týkajúce sa toho, že sa dostavil na poisťovňu kde spísal žiadanku ohľadne zmeny adresy, frekvencií platenia a požiadal o zrušenie poistnej zmluvy. Následne zaplatil poistné za ďalšie tri mesiace a tým považoval poistnú vec za vybavenú, a to všetko podľa pokynov pracovníčky navrhovateľa. Podľa odvolacieho súdu preto neexistujú žiadne pochybnosti o danosti vôle odporcu, pričom prejav vôle odporcu možno hodnotiť ako určitý a zrozumiteľný, jednoznačne smerujúci k ukončeniu poistného vzťahu s navrhovateľom. Na druhej strane, postoj navrhovateľa prezentovaný v konaní je neakceptovateľný, pretože vzbudzuje pochybnosť o skutočnej (slobodnej a vážnej) vôli odporcu zotrvať v poistnom vzťahu s navrhovateľom. Je zrejmé, že na strane odporcu v rozhodnom čase nebola daná vôľa zotrvať v poistnom vzťahu s navrhovateľom a z uvedeného preto ani nedošlo k prejavu takejto neexistujúcej vôle a zo strany súdu nemohlo dôjsť k priznaniu žalovanej čiastky navrhovateľovi. V prejednávanej veci je nutné naviac postupovať aj v súlade so zásadou dobrej viery, ktorá predpokladá, že subjekt práva pri svojom konaní vychádza z objektívne zdôvodniteľného presvedčenia, že koná podľa práva, resp. že právo ktoré vytvára mu patrí. Dobrá viera, resp. dobromyseľnosť (bona fides) je psychická kategória, ktorá sa viaže na subjektívnu stránku konajúceho subjektu, najmä na sledované ciele a výsledok svojho konania. V obligačnom práve znamená poctivosť v zmluvných vzťahoch. Súkromné právo vychádza z prezumcie dobrej viery, pričom dobrá viera má význam najmä pri výklade obsahu právneho úkonu. Právny úkon je vždy potrebné vykladať takým spôsobom, aby nebol poškodený ten, kto sám konal v oprávnenej dobrej viere. Preto odporcovi, ktorý konal v zmysle pokynov a informácii pracovníčky navrhovateľa, nemôže byť jeho konanie na ujmu, pretože konal v dobrej viere. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po preskúmaní veci preto dospel k záveru, že z výsledkov vykonaného dokazovania a konania odporcu je možné vyvodiť jednoznačnú vôľu odporcu ukončiť poistný vzťah v zmysle § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere je správne zistenie súdu prvého stupňa, že pokiaľ pracovníčka navrhovateľa konajúca za navrhovateľa oznámila odporcovi, že zaplatením poistného za tri mesiace pri súčasnom podpise Dodatku k poistnej zmluve č. 700237333 poistenie zanikne, poistenie aj zaniklo, keď odporca preukázal zaplatenie poistného za tri mesiace poštovým peňažným poukazom č. 207. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá zásadným spôsobom možnosť takéto podmienky modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je tak akákoľvek súkromnoprávna zmluva s takýmito znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Odvolací súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou č. 700237333 zo dňa 28.02.2007, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a podriadiť ho pod ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 28.02.2007 uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ (veriteľ) a odporca ako spotrebiteľ (dlžník) poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo KASKO poistenie pre prípad havárie, živlu a odcudzenia, ktorá bola svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Navrhovateľ vystupuje v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako dodávateľ, t.j. ako osoba ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vystupuje ako spotrebiteľ, t.j. ako osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetná poistná zmluva má podobu štandardnej (typovej) formulárovej zmluvy, obsahujúcej predformulovaný variant jej znenia, naviac aj tzv. „drobným písmom“ , ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Zo strany navrhovateľa ako dodávateľa, profesionála v oblasti v ktorej pôsobí, išlo podľa odvolacieho súdu o využitie nerovnosti strán zmluvného vzťahu, ktoré v podobe konania pracovníčky navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi ako spotrebiteľovi predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.) a zneužitie postavenia skúseného profesionála na trhu. V právnej úprave je zákaz zneužitia práva vyjadrený aj v zákaze zneužitia dominantného postavenia v zmluvnom vzťahu najmä v oblasti spotrebiteľských práv (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Odvolací súd prihliadol aj na zásadu ochrany slabšieho t. j. ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, ktorá sa výrazne prejavuje v oblasti ochrany spotrebiteľov. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zákon zabezpečuje ochranu spotrebiteľov aj tým, že zavádza významné výkladové pravidlo, ktoré sa týka obsahu spotrebiteľských zmlúv (§ 54 ods. 2 Obč. zák.). Občiansky zákonník a príslušná smernica (93/13/EHS) pritom zhodne vychádzajú z toho, že väčšina spotrebiteľských zmlúv má charakter adhéznej (formulárovej) zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. V prípade ak dôjde pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam, je potrebné výklad vždy uskutočniť v prospech spotrebiteľa. Zákon tu expressis verbis hovorí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Zvýšené nároky v tomto smere sa kladú na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva, odborník vo svojej oblasti, má zmluvné ustanovenia naformulovať tak, aby boli presné a jednoznačné, zodpovedajúce ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ a vykazovali súlad s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesplnenie tohto očakávania má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie. Záverom odvolací súd poznamenáva, že nemožno opomenúť fakt, že odporca nie je občanom Slovenskej republiky, ale ide o osobu ruskej národnosti s trvalým pobytom v Ruskej federácii, ktorá má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt. V rozhodnom období bol odporca na území Slovenskej republiky len krátku dobu, preto slovenský jazyk dobre neovládal a dostatočne mu nerozumel. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko v zmysle § 151 ods.1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie, tzn. odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.