KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava23. 4. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/47/2013 z 23. 4. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2013, sp. zn. 20CoP/47/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1711214337.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214337
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711214337.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. A., nar. XX.XX.XXXX a H.
A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., O.
X.. Č.. X, A., deti rodičov: matka - O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. U.. D. Č.. XX, A., zast. advokátkou:
JUDr. Milota Klemaničová, ul. dr. Bokesa č. 17, Pezinok, otec - O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X..
Č.. X, N., zast. advokátom: JUDr. Ľuboslav Kašuba, Na vŕšku č. 1, Bratislava, o nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. januára 2013, č. k.
28P/246/2011-158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej O. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne a na maloletého
H. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 120,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že dané rozhodnutie bude platné
do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Pezinok, č. k. 28P 246/2011 (správne
spisová značka). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 75 ods. 1, 7, 8, § 76 ods. 1 písm. f)
O.s.p., § 62 ods. 2, 4, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vecne tým, že z dokladov nachádzajúcich
sa v spise mal preukázané, že u rodičov maloletých detí došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom, keďže majetkové pomery otca mu umožňujú plniť
vyživovaciu povinnosť k deťom tak, ako bolo určené vo výrokovej časti rozsudku. Uviedol, že po
zrušení prvostupňového rozsudku Krajským súdom v Bratislave bude nevyhnutné doplniť dokazovanie
a vzhľadom na jeho rozsah, môže trvať dlhší čas a preto je v záujme maloletých detí, aby mala ich
matka k dispozícii na ich výchovu a výživu viac finančných prostriedkov. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že pri rozhodovaní nepostupoval podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., t. j nezaviazal otca, aby platil
výživné v nevyhnutej miere, ale konal a rozhodol podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. s tým, že nariadené
predbežné opatrenie je v plnom záujme maloletých detí.

Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, napadnuté uznesenie
navrhol zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej O. sumou 90,- eur
mesačne a na maloletého H. sumou 70,- eur mesačne vždy do 15 - teho dňa mesiaca toho - ktorého
mesiaca. Poukázal na skutočnosť, že je od 10.07.2012 práceneschopný, poberá iba dávku zo Sociálnej
poisťovne v sume 177,90 eur mesačne, ktorá nepostačuje ani na jeho výživu a nevyhnutné náklady a
preto nie je v jeho možnostiach uhrádzať výživné určené v napadnutom uznesení.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko predbežným opatrením bolo iba dočasne upravené
výživné do rozhodnutia vo veci samej.



Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletých detí napriek
nízkej výške výživného si ani toto riadne a včas neplnil, pričom mu odpustila dlh na výživnom minimálne
vo výške 1.200,- eur z dôvodu, že sa nachádzal údajne v zlej finančnej situácii. Uviedla že konanie otca,
ktorý po rozhodnutí súd prvého stupňa a po podaní trestného oznámenia sa stal „práceneschopným“
iba potvrdzuje, účelovosť jeho správania sa. Poukázala na skutočnosť, že v priebehu prvostupňového
konania bola otázka ustálenia životných nákladov detí riadne preukázaná, pričom od podania návrhu vo
veci samej uplynula doba viac ako jedného roka, od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti viac ako
desať rokov, z dôvodu ktorého i vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu je nutné dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi, keďže deti musia bývať a jesť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne,
keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh
neodkladne vydá predbežné opatrenie.

V posudzovanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia v priebehu konania vo veci samej, v ktorom
sa matka maloletých detí domáha úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súd prvého
stupňa rozsudkom zo dňa 11. mája 2012, č. k. 28P/246/2011-121 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
k maloletej O. A., narodenej XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,-Sk (99,58 eur) mesačne na sumu 150,- eur
mesačne od 20.10.2011 a k maloletému H. A., narodenému XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk (66,38
eur) mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 20.10.2011. Rozsudok súdu prvého stupňa Krajský súd
v Bratislave uznesením zo dňa 26. septembra 2012, č. k. 20CoP/39/2012-146 zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Matka maloletých detí podala dňa 03.01.2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí sumou 170,- eur na každé
dieťa, keď návrh odôvodnila tým, že napriek tomu, že vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté,
na základe vykonaného dokazovania a oboch súdnych rozhodnutí je možné dočasne upraviť pomery
ohľadom otázky výšky výživného k maloletým deťom a určiť výživné minimálne vo výške, ktorú určil v
rozsudku, zrušenom odvolacím súdom.

Súd prvého stupňa predovšetkým pochybil, keď na nariadenie predbežného opatrenia aplikoval ust. §
76 ods. 1 písm. f) O.s.p., pričom uniklo zrejme jeho pozornosti, že podstata uvedeného predbežného
opatrenia sa sústreďuje do troch aktivít, odporca má niečo vykonať, t. j. má konať tam, kde by v
skutočnosti nekonal a súd mu v takom prípade ukladá pozitívne alebo aktívne konanie, ktorým sa sleduje
najmä procesné zabezpečenie osvedčeného nároku, odporca sa má niečoho zdržať, t. j. vznikne mu
povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov navrhovateľa,
bez toho, aby súd odporcovi uložil nejaké konkrétne opatrenie a napokon, odporca je povinný niečo
znášať, t. j. musí strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí na výkon jeho
vlastníckych práv, prípadne iných vecných práv s cieľom použiť vec, na súdom určený účel.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto predbežné opatrenie je možné nariadiť
bez zreteľa na to, o aké výživné ide, keďže dôležité je iba to, že sa uplatňuje nárok na výživné,
ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine. Aktívna a pasívna legitimácia oboch
rodičov je nesporná, t. j. na nariadenie predbežného opatrenia stačí osvedčiť, že osoba povinná
poskytovať výživné, je rodičom, označeným otcom, t. j. dieťaťom oprávnenej osoby. V každom prípade
v zmysle citovaných zákonných ustanovení ide o výživné v nevyhnutnej miere, z čoho vyplýva, že
rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí,
okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného, výrok
predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, a výživné v nevyhnutnej miere
je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.



Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom
poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi,
že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do
právnych vzťahov účastníkov a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.
Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne
(nie faktické) pomery účastníkov.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie
plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný
preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy
a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného
opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov
ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie,
že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej časti konania (nariadenie predbežného
opatrenia uložením povinnosti platiť výživné), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že
predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred
nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo,
ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.
Nebolo možné sa stotožniť s právnym názorom prvostupňového súdu, že na návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia je možné aplikovať ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko aplikáciu tohto
ustanovenia priamo vylučuje ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., avšak predbežné opatrenie podľa tohto
zákonného ustanovenia je možné nariadiť, ako už odvolací súd uviedol vyššie iba v prípade, ak je nutné
zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb
oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.

V posudzovanej veci otec maloletých detí na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 4.
februára 2002, č. k. 5C/824/2001-15, ktorým bolo jeho manželstvo s matkou detí rozvedené a ktorý
si na základe schválenej rodičovskej dohody plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej O., nar.
XX.XX.XXXX v sume 99,58 eur a k maloletému H., nar. XX.XX.XXXX v sume 66,38 eur, t. j. vychádzajúc
z okolností prejednávanej veci je možné skonštatovať, že výživné v nevyhnutnej miere platí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko doposiaľ určené výživné
na obe maloleté deti je do rozhodnutia vo veci samej dostatočné na zabezpečenie ich výživy zo strany
povinného rodiča v nevyhnutnej miere.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1711214337

  1. 25. 1. 2013Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 28P/246/2011 z 25. 1. 2013zmenené
  2. 23. 4. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/47/2013 z 23. 4. 2013 (toto rozhodnutie)