Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/119/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711216071 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711216071.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. I., nar. XX. X. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v X., X. Q., A. R.. Č.. XX, Q., dieťa rodičov: matka - F.. F. I., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. R.. Č.. XX, Q., prechodne bytom X. R.. Č.. XX, B., otec - F. I., nar. XX. X. XXXX, bytom P. Č.. XXX, H.. O., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. júla 2013, č. k. 11P/269/2011 - 321, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal predbežne znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého K. I., nar. XX. X. XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 29. 3. 2010, č. k. 18C/20/2010 - 47, zo sumy 170 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 14, § 75 ods. 1, 7, 9 O. s. p. a vecne nesplnením zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, keď otec vo svojom návrhu nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce, že by zdravie, výchova a výživa maloletého bola v súčasnosti ohrozená alebo narušená, čo by vyžadovalo okamžitý zásah súdu s tým, že rovnako otec nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav nedovoľoval sa riadne zamestnať a mať pravidelný mesačný príjem. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v konaní vo veci samej o zníženie výživného na maloletého a úpravu styku s ním, je nariadené pojednávanie na deň 23. 10. 2013, z dôvodu ktorého nie je potrebné vo veci rozhodovať predbežným opatrením a zároveň, že otec nepreukázal naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, keďže v konaní vo veci samej, vykoná súd potrebné dokazovanie a zistí majetkové pomery rodičov dieťaťa. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkový zisteniam a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť a jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému znížiť na sumu 50 eur mesačne. Otec mal za to, že predpokladom na zníženie výživného nie je preukázanie konkrétnych skutočností, ktoré by preukázali, že zdravie, výchova a výživa maloletého bola v súčasnosti ohrozená alebo narušená, keďže nariadenia predbežného opatrenia sa domáhal z dôvodu, že je ohrozená jeho osoba, resp. zabezpečenie jeho základných životných potrieb s tým, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia splnil. Vo svojom odvolaní uviedol, že dôvodom zníženia výživného je nielen jeho zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje sa zamestnať, ale aj nedostatok pracovných príležitostí a jeho finančné problémy. Nesúhlasil zároveň s názorom prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že nakoľko je vo veci samej nariadené pojednávanie na 23. 10. 2013, nie je potrebné rozhodovať predbežným opatrením, keďže návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti podal dňa 15. 12. 2010, vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté a je predpoklad, že konanie bude trvať dlhší čas tak pred prvostupňovým, ako i odvolacím súdom. Namietol, že súdom určené výživné v sume 170 eur mesačne nie je schopný platiť, neustále prehlbuje jeho finančné problémy a dlhy a znižuje jeho šancu svoje finančné problémy vyriešiť. Matka maloletého a kolízny opatrovník na jeho strane sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne a odvolaniu otca nie je možné priznať úspech. Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. V posudzovanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia v priebehu konania vo veci samej, v ktorej sa otec návrhom pôvodne podaným na miestne nepríslušný súd dňa 15. 12. 2010 (Okresný súd Humenné) domáha zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému K. I., nar. XX. X. XXXX zo sumy 170 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Otec maloletého podal na súd prvého stupňa dňa 26. 6. 2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiada od podania tohto návrhu znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému zo sumy 170 eur na sumu 50 eur. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov účastníkov a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne (nie faktické) pomery účastníkov. Z dikcie zákonných ustanovení upravujúcich inštitút predbežného opatrenia (§ 74 až § 77 O. s. p.) vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej veci (nariadenie predbežného opatrenia na zníženie výživného), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pri nariadení predbežného opatrenia sa však uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Z daného teda vyplýva, že výrok predbežného opatrenia nemôže byť zásadne totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, nakoľko takéto predbežné opatrenie by prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej a v dôsledku výroku takéhoto opatrenia by bol výrok meritórneho rozhodnutia nadbytočný. Výrok predbežného opatrenia teda nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, keďže právnou podstatou predbežného opatrenia je vytvoriť prechodnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, pričom v danom prípade je výrok navrhovaného predbežného opatrenia zásadne totožný s výrokom návrhu vo veci samej, t. j. predmet zabezpečenia je identický s predmetom konania vo veci samej a preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň považuje odvolací súd za nutné uviesť, že zo žiadneho zákonného ustanovenia upravujúceho nariadenie predbežného opatrenia (§ 76 ods. 1 O. s. p.) nevyplýva možnosť, nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd zníži vyživovaciu povinnosť povinného rodiča, nakoľko zmeniť rozhodnutie o výživnom je možné iba v prípade, ak súd v konaní vo veci samej zistí závažnejšiu zmenu pomerov a iba v prípade, ak existujú dôvody na rýchlu ochranu záujmov dieťaťa, môže súd aj bez návrhu vydať predbežné opatrenie na zabezpečenie platenia výživného aspoň v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). t. j., ak je nutné zabezpečiť výživu dieťaťa v nevyhnutnej miere. V posudzovanej veci sa však otec maloletého návrhom vo veci samej, ale aj návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha zníženia svojej vyživovacej povinnosti v rovnakom rozsahu, dôvodiac svojou zlou finančnou situáciou, dlhmi a exekučnými konaniami, pričom odvolací súd považuje za potrebné dať otcovi maloletého do pozornosti, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.