Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/174/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206527 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1712206527.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: B., L.. XX.XX.XXXX S. R. E., L.. XX.XX.XXXX, bytom E. X, Pezinok zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, deti rodičov: otec - W.. E. E., J. E. X, G., zast. JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, AK Lachova 32, Bratislava, a matka - C.. W. E., J. E. X, G., zast. NIKU & partners, s.r.o., JUDr. Anna Niku, konateľ - advokát so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o úpravu práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 28P 96/2012-136 zo dňa 30.10.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zveril maloletú B., L.. XX.XX.XXXX a maloletého R. E.O., L.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej B. od 01.02.2012 sumou XXX € mesačne, vždy od 15-teho dňa bežného mesiaca k rukám matky. Zročné výživné na maloletú B. za obdobie od 01.02.2012 do 31.10.2012 v sume X.XXX € otcovi uložil zaplatiť do troch dní od vykonateľnosti rozsudku. Na výživu maloletého R. Vladimíra zaviazal otca prispievať sumou XXX € mesačne od 01.02.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné na maloletého R. E. za obdobie od 01.02.2012 do 31.10.2012 v sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť matke do troch dní od vykonateľnosti rozsudku. Návrh na určenie výživného na tvorbu úspor na maloleté deti E. zamietol. Stretávanie sa otca s maloletou B. a maloletým R. E. na čas do rozvodu neurčil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24 ods. 4,§ 36 ods. 1, § 62, § 63 ods. 3, 65 ods.1, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú od augusta 2011. Matka sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti návrhom zo dňa 24.01.2012 predbežným opatrením, pretože otec na ich výživu ničím neprispieval. V priebehu konania sa rodičia dohodli na zverení maloletých detí na čas do rozvodu, preto súd prvého stupňa maloleté deti zveril na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky, sporné medzi rodičmi nebolo ani zastupovanie a správa majetku maloletých detí. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a príjmových pomerov obidvoch rodičov. Náklady na výchovu a výživu maloletých detí súd prvého stupňa považoval za primerané. Nestotožnil sa s námietkami otca, podľa ktorých matka uviedla neprimerané náklady súvisiace s bývaním maloletých detí, ich obliekaním stravou a pod.. Nebolo možné prijať argument otca, že deti majú mať priznané nižšie náklady na bývanie ako na dospelú osobu, pretože dieťa využíva v byte menej energií resp. menej priestoru. Nevedel vysvetliť prečo navrhuje pomer nákladov v byte v pomere 1/3 dieťa a 2/3 matka. Súd považoval za spravodlivé rozdeliť náklady na bývanie podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú. Súd prvého stupňa nezohľadnil argumentáciu otca, že deťom poskytoval nepeňažné plnenia, bral ich na dovolenky, koncerty, resp. že im kupoval oblečenie, otec takéto výdavky nijako nepreukázal, pokladničné bloky, ktoré predložil preukazujú minimálne výdavky. Vzhľadom na majetkové pomery otca takéto výdavky považoval za prirodzené, bez povinnosti započítavať ich na riadnu vyživovaciu povinnosť otca. Súd prvého stupňa posúdil majetkové pomery a príjmové pomery otca, skonštatoval, že otec opustil dobre platené zamestnanie zo zdravotných dôvodov, uvedenú skutočnosť nebolo možné akceptovať, pretože zdravotné dôvody súdu žiadnym spôsobom otec nepreukázal. Otec sa mal správať tak, aby rodine zabezpečil primeraný životný štandard. Súd prvého stupňa mal preukázané, že otcove majetkové pomery umožňujú platenie výživného vo výške tak, ako ho určil. Súd prvého stupňa mal preukázané, že otec maloletých detí disponoval v septembri 2011 sumu XXX.XXX €, otec nepreukázal akým spôsobom tieto peniaze použil. Súd prvého stupňa nepristal na argumentáciu otca, že tieto peniaze použil na splatenie hypotéky, keďže jeho tvrdenia dátumovo neboli v súlade. Taktiež neprihliadol na argumentáciu otca, že matka maloletých detí vlastní pozemok, ktorý môže predať. Žiadny právny predpis neprikazuje rodičovi zbavovať sa nehnuteľného majetku za účelom plnenia si svojej vyživovacej povinnosti za situácie, keď môže byť plnenie vyživovacej povinnosti zabezpečené iným spôsobom. Súd prvého stupňa mal preukázané, že otec detí mal nadštandardné príjmy a v roku 2011 disponoval dostatočnou sumou peňazí, aby mohol vo väčšej miere ako matka uhrádzať vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Súd prvého stupňa poukázal aj na potencionalitu príjmov otca, nemal preukázané, že by otcovi jeho zdravotný stav bránil riadne sa zamestnať. Vzhľadom na predchádzajúcu prax otca a štúdium, ktoré otec podľa jeho tvrdení v posledných rokoch absolvoval má otec všetky predpoklady na to, aby sa riadne zamestnal a dosahoval príjmy postačujúce na plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Súd určil platenie výživného od 01.02.2012. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať skutočnosť, že matka sa určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom domáhala už návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v januári roku 2012. Pokiaľ ide o tvorbu úspor nezistil súd prvého stupňa žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tvoriť úspory pre maloleté deti. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec detí. Nesúhlasil s tatko určeným výživným, keď vytýkal súdu prvého stupňa, že znevýhodňoval postavenie otca v porovnaní s postavením matky a pri určovaní výšky výživného nezobral do úvahy matkové príjmy otca rovnakým spôsobom ako u matky. Považoval náklady na výchovu a výživu detí za neprimerané. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa, že nezobral do úvahy dary, ktoré poskytoval deťom mimo výživného, potvrdila to aj dcéra ako svedok. V konaní bolo preukázané, že príjem matky je asi XXX € čistého a u otca XXX € hrubého, napriek tomu zaviazal otca platiť výživné vo vyššej výške ako je jeho príjem, tak jemu nezostáva na jeho réžiu žiadne prostriedky. Matka zahrnula do výdavkov na maloleté deti aj prostriedky, ktoré tam jednoznačne nepatria. Z hľadiska jeho reálnych možností navrhoval sumu XX € mesačne na maloletého R. a XXX € na maloletú Leu za primerané jeho možnostiam. Taktiež sa nestotožnil s konštatovaním súdu, že opustil dobre platené zamestnanie zo zdravotných dôvodov, toto konštatovanie je irelevantné z hľadiska prejednávanej veci, nakoľko otec zostal doma po dohode s matkou ešte v čas, keď spolu žili. U matky je v poriadku, že vykonáva slabšie platenú prácu, u otca tomu tak nie je. On, keď dostával podporu v nezamestnanosti ( X.XXX € ) dosahoval vyšší príjem ako matka, keď pracovala. Súd nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že matka počas celej doby trvania manželstva nepracovala, sporadicky vykonávala tlmočnícke práce, zásadne sa spoliehala na to, že jej on zabezpečí bezstarostný život. Skutočnosť, že otec zostal doma v roku 2010 nijakým spôsobom neovplyvnila životnú úroveň rodiny, pretože v tom čase čerpali prostriedky z úspor. Zdôraznil, že aj keď jeho príjem je v súčasnosti nižší, táto situácia je dočasná, pretože očakáva zlepšenie v závislosti od viacerých faktorov. Začal vykonávať prácu, ktorá je pre neho nová, preto si vyžaduje väčší dôraz na prípravu, štúdium, pripravuje sa na skúšku. Pokiaľ toto vzdelávanie ukončí, vytvorí sa mu priestor na väčší úväzok v závislosti od toho mu stúpne aj jeho plat. Poukázal na to, že pokiaľ matka požadovala nariadenie predbežného opatrenia, dožadovala sa výživného vo výške XXX € mesačne na B. a XXX € mesačne R.. Určenia výživného sa domáhala počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Až na pojednávaní dňa 30.10.2012 upravila návrh na XXX € mesačne na B. a na R. XXX € mesačne od 01.02.2012 bez toho, aby to odôvodnila. Potom ešte rozšírila návrh na tvorbu úspor. Pokiaľ ide o zročné výživné, požiadavka matky zaplatiť ho naraz nie je štandardná, pretože spravidla súdy povoľujú splácať zročné výživné v mesačných splátkach. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca vyjadril tak, že považuje určené výživné za opodstatnené, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a primerané možnostiach a schopnostiam otca, ako aj jeho majetkovým a príjmovým pomerom. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, rozhodnutie náležite zdôvodnil, v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia. Podľa § 219 od. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, na ktoré ako správne poukazuje. Na potvrdenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že otec začal prispievať na výživu detí až po nariadení predbežného opatrenia vo februári 2012. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa pokiaľ otec odišiel zo zamestnania, taktiež aj náklady na maloleté deti vyčíslil súd prvého stupňa primerane. S nákladmi na maloleté deti, na výživu a ich výchovu nemožno rozumieť len výživné, ale aj ďalšie náklady súvisiace s ich bývaním, vzdelávaním, ošatením, zdravotnou starostlivosťou a ďalšie náklady súvisiace s výchovou a výživou detí. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa aj správne rozdelil náklady na bývanie detí, pričom nemožno akceptovať námietky otca, že deti v byte zaberajú menší priestor, že spotrebujú menej energie, uvedené okolnosti sa ani nedajú vyčísliť. Taktiež nemožno za neprimerané náklady považoval náklady na prevádzku motorového vozidla, s ktorým zrejme matka zabezpečuje taktiež starostlivosť o deti. Pri posudzovaní starostlivosti o maloleté deti nemožno konštatovať, že otec bol znevýhodnený, keďže matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Taktiež plnenia otca mimo výživného možno považovať zhodne so záverom súdu prvého stupňa za plnenia prirodzené výkonu rodičovskej funkcie, keď nesporne matka poskytuje deťom, všetky potreby i nad rámec výživného, ktoré je ona povinná poskytovať. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením otca, že jeho príjem je nižší, keďže z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že otec od roku 2010 disponoval značnou sumou finančných prostriedkov, z ktorých je možné aby si plnil vyživovaciu povinnosť, v tomto takisto odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa. Tvrdenia otca týkajúce sa jeho príjmových a majetkových pomerov sú rozporuplné, keď na jednej strane tvrdí, že má nízky príjem, na druhej starne však konštatuje, že ide len o stav dočasný, keďže sa vzdeláva s perspektívou dosiahnutia lepšieho zárobku a lepšieho zamestnania. Tu už správne súd prvého stupňa vyhodnotil aj potencionalitu príjmov otca. Otec ani v konaní o rozvod nepoprel, že disponoval sumou XXX.XXX €, pričom vysvetľoval jej použitie, avšak s uvedeným sa správne vyporiadal súd prvého stupňa. Nebolo možné prihliadnuť ani na námietku otca, že v predbežnom opatrení žiadala matka priznať výživné nižšou sumou, keď predbežným opatrením možno určiť výživné len v nevyhnutnej miere. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, z uvedených dôvodov matka mohla v konaní vo veci samej meniť svoje návrhy a tieto upravovať. Správne určil súd prvého stupňa aj začiatok plnenia vyživovacej povinnosti. Správne rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ ide aj o zaplatenie zročného výživného, § 160 ods. 1 O.s.p. určuje, že dlžnú sumu v danom prípade výživné je povinný dlžník uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Stanovenie splátok by malo byť skôr výnimkou vzhľadom na spotrebný charakter výživného. Z uvedených dôvodov naviac ani otec o poskytnutie splátok nežiadal. V danom prípade ani nie je rozhodujúce, či otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, súd prvého stupňa správne vychádzal z dikcie § 160 ods. 1 O.s.p. kde sú stanovené podmienky splatnosti dlžnej sumy. Nemožno sa stotožniť tiež s námietkou otca, že matka po celú dobu manželstva nepracovala, zákon takéto rozlišovanie jednak nepozná a jednak uvedené rozhodnutie zrejme vyplývalo z dohody rodičov a matka počas uvedeného obdobia zabezpečovala starostlivosť o deti. Pokiaľ otec dosahoval tak vysoký zárobok ( XX.XXX € mesačne ), zrejme bol aj časovo vyťažený a z uvedeného dôvodu matka zabezpečovala potreby detí a domácnosti. Argumenty otca v odvolaní vyhodnotil odvolací súd ako právne irelevantné a účelové so snahou vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Deti nemožno trestať znížením ich životnej úrovne, pretože sa ich rodičia rozišli Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.