Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/398/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200541 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1713200541.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. H., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, dieťa rodičov: Z.. J. H., Q.. XX.XX.XXXX, bytom N. X, D. S. - U., a Z.. N. H.Č., Q.. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, N., zast. JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou, AK Krasovského 13, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.05.2013, č.k. 28P 10/2013-57, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 20.05.2013, č.k. 28P 10/2013-57 nariadil predbežné opatrenie, ktorým určil právo otca stretávať sa s maloletým J. H., Q.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, v mieste bydliska matky. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, súčasne určil, že predmetné predbežné opatrenie bude platné do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému J. H., Q.. XX.XX.XXXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Pezinok, pod sp.zn. 28P 10/2013.
Súd prvého stupňa predmetné predbežné opatrenie nariadil po oboznámení sa s obsahom spisu, správou z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 15.04.2013, správou J.. X. X., detskej neurologičky zo dňa 03.04.2013, správou z psychologického vyšetrenia maloletého u R.. J. W. zo dňa 08.04.2013. S poukazom na obsah predmetných správ prihliadol predovšetkým na záujem maloletého, ktorý je jednoznačne vystavovaný stresovým situáciám vyplývajúcim zo vzájomného negatívneho vzťahu jeho rodičov, ktorí sa nedokázali preniesť z traumy, ktorá v ich vzťahu vznikla pred rozvodom manželstva, resp. po jeho rozvode. Za súčasného stavu podľa názoru súdu každo- týždenný kontakt maloletého s otcom môže maloletého neprimerane obmedzovať i v jeho prípadných spoločných aktivitách s matkou, ktoré by sa mali zrealizovať cez víkend. Z uvedeného dôvodu čiastočne vyhovel návrhu matky a upravil stretávanie sa otca s maloletým dva krát do mesiaca a nie štyri krát do mesiaca ako tomu bolo doteraz. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, rovnako zamietol návrh matky, aby maloletého otcovi v čase jej neprítomnosti odovzdávali starí rodičia. Takýto postup považoval za neprípustný, keďže nie sú účastníkmi konania, navyše maloletý bol vystavený veľmi stresujúcim a negatívnym situáciám, keď pre neho chodil otec na východné Slovensko, starí rodičia ho odmietli otcovi odovzdávať. Zdôraznil, že vo veci najmä úpravy stretávania sa otca s maloletým prebieha konanie, bolo uskutočnené jedno pojednávanie odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania, po podaní znaleckého posudku a vykonaní nariadeného dokazovania súd vo veci meritórne rozhodne.
Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého. Nesúhlasil s úpravou styku predmetným uznesením, nakoľko jeho cieľom je, aby sa styk s maloletým rozširoval a nie zužoval. Uviedol, že matka od rozvodu manželstva intenzívne využíva všetky prostriedky na to, aby s maloletým strávil čo najmenej
času. Má záujem o prehlbovanie citovej väzby a vzájomnej dôvery s maloletým, čo mu však rovnako ako maloletému nie je umožnené. Konštatovanie, že každo-týždenný kontakt maloletého s ním môže nepriaznivo obmedzovať spoločenské aktivity maloletého s matkou považuje za výsmech práv jeho ako otca, obzvlášť keď matka maloletého je na stretnutiach s maloletým prítomná a vo väčšine prípadov aj keď pripraví pre maloletého program tak ho svojvoľne podľa jej potrieb zmení. Podotkol, že súdne dokazovanie vo veci úpravy styku prebehlo už tesne po rozvode s konštatovaním, že maloletý môže u neho prespávať, matka nerešpektovala rozhodnutie súdu a syna mu nedala vôbec, resp. maloletého mohol vídať len na 15 minút raz za 2 týždne.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletého.
Kolízny opatrovník sa pridržiaval svojho vyjadrenia z prešetrenia pomerov v rodine matky a z pohovoru s maloletým zaslaným súdu 26.04.2013. Poukázal na to, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, v dôsledku čoho k úprave styku je možné sa vyjadriť aj po vykonanom znaleckom dokazovaní.
Matka vo svojom vyjadrení navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, na ozrejmenie uviedla, že otec sa o maloletého v podstate nezaujímal od jeho narodenia, v dôsledku čoho si maloletý k otcovi nevybudoval žiaden vzťah. Po rozvode sa styk maloletého s otcom začal realizovať v zmysle rozvodového rozsudku, následne rozsudku Okresného súdu Humenné a rozsudku Okresného súdu Pezinok. Vzťahy medzi otcom a maloletým sa výrazne zmenili 15.05.2011, kedy prišiel maloletý s plačom od otca a od uvedenej doby odmieta akýkoľvek kontakt s otcom bez jej prítomnosti. Tvrdenia otca, že by mu bránila v styku s maloletým nie sú pravdivé, keby chcela otcovi brániť v styku, tak by nikdy nesúhlasila, aby sa styk vykonával za jej prítomnosti. Tvrdenia otca, že vo veci úpravy styku už prebehlo súdne dokazovanie tesne po rozvode sa nezakladá na pravde, toto do dnešného dňa neprebehlo, preto je dôležité, aby v tomto konaní bolo konečne uskutočnené. Skutočnosť, že sa vzťah medzi maloletým a otcom za posledné roky nezlepšuje, ale práve naopak zhoršuje a dokonca má pre maloletého v dnešnej dobe už zdravotné a psychické následky je práve dôsledkom správania sa otca k maloletému. Realizácia styku v rozsahu ako je v súčasnosti upravený nie je v záujme maloletého, má na maloletého zlé psychické následky, ktoré sa stupňujú a prejavujú v zhoršení jeho zdravotného stavu ( očné tiky ). Otec nech sa akokoľvek snaží preukázať jeho záujem o maloletého, svojim správaním a konaním jednoznačne spôsobuje a koná opak. Otcovi nikdy nešlo o dobro maloletého, z uvedeného dôvodu Okresný súd Pezinok postupoval správne, keď vo veci vydal predbežné opatrenie, ktorým dočasne, minimálne do vykonania znaleckého dokazovania, ktoré bude podkladom pre rozhodnutie vo veci samej upravil styk maloletého s otcom.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Rodičovské práva podľa Zákona o rodine patria obom rodičom a títo sú povinní ich vykonávať v prvom rade v záujme maloletého dieťaťa. Rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej starostlivosti má výkon rodičovských práv značne obmedzený a svoje rodičovské práva môže realizovať viac-menej iba počas určeného styku súdnym rozhodnutím. V danej veci styk otca s maloletým bol upravený rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 09.10.2008, č.k. 15C 38/2007-108, následne rozsudkami Okresného súdu Humenné zo dňa 10.01.2011, č.k. 22P 30/2010-69 a rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.04.2012, č.k. 28P 49/2012-99, pričom treba konštatovať, že styk otca s maloletým sa nevyvíja pozitívnym smerom, keď nedochádza k budovaniu vzťahu otec a syn, naopak realizáciou styku dieťa otca čoraz intenzívnejšie odmieta, v súčasnej dobe do miery zasahujúcej aj do jeho zdravého, najmä psychického vývoja, čo potvrdzujú správy, či už lekárske, ako aj správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny tvoriace súčasť spisu. Čo je dôvodom takéhoto stavu nie je možné v danom štádiu konania bez vykonania náležitého dokazovania jednoznačne posúdiť, keďže však súdy pri rozhodovaní v konaní starostlivosti o maloleté deti sú povinné chrániť predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, správne postupoval súd prvého stupňa, keď do skončenia konania vo veci samej nariadil predmetné predbežné opatrenie, aj keď ním došlo k výraznému obmedzeniu rodičovských práv otca. Za súčasnej situácie, keď maloletý otca odmieta treba konštatovať, že nútená realizácia styku formou doterajšej úpravy by budovaniu vzťahu otca a syna rozhodne neprospela a nebola by ani v záujme maloletého dieťaťa. Záverom odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby prehodnotili svoje správanie a namiesto
obviňovania jednej druhého pomohli prekonať maloletému pre neho tak ťažké stresujúce obdobie, nakoľko pretrvávanie súčasného stavu, kedy je maloletý vystavovaný konfliktným situáciám ho poznačí v jeho ďalšom vývoji.
Napadnuté uznesenie súdu prvého je vecne správne preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Poučenie : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.