Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2516/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200526 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:2012200526.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: P. U., bytom V. XX, V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33410-2/2012-BA zo dňa 24.7.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 33410-2/2012-BA zo dňa 24.7.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD. trovy právneho zastúpenia vo výške 489,06 eur, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 4.10.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 33410-2/2012-BA zo dňa 24.7.2012 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 29.5.2012 č. 23196-7/2012-GA. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodla o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zák. č. 461/2003 Z.z.) v spojení s ust. § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhlášky“) v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z. a § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. tak, že žalobca má podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 5.12.1994, v sume 99,59 € určenej vyhláškou. Podľa názoru žalobcu Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikovala a interpretovala ust. § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Podľa názoru žalobcu, má žalobca v zmysle ust. § 6 ods. 1 vyhlášky nárok na výplatu základného odškodnenia, ktorého výška vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, ktorého výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie v zmysle ust. § 7 ods. 2 vyhlášky presiahnuť sumu 240,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. Žalobca má však v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky nárok aj na mimoriadne odškodnenie, ak o tom rozhodne súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktorého výška nie je limitovaná ust. § 7 ods. 2 vyhlášky. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné postupovať podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a to v súvislosti s následkami, ktoré sú v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania zistenou u žalobcu v roku 1994 a ktoré boli v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu zistené až v roku 2012. Hodnotenie následkov bolo vykonané novým lekárskym posudkom. Uvedený názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso 23/2008 zo dňa 28.4.2009. Podľa žalobcu ust. § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. v spojitosti s ods. 2 definuje výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj spôsob jej výpočtu. Žalobca ďalej uviedol, že má nárok na výšku náhrady v sume 15,38 € za 1 bod, súčin celkového počtu 100 bodov a sumy za 1 bod vytvára jeho nárok na sumu 1.538,- €. Nárok na výplatu základného odškodnenia predstavuje samostatné úrazové poistné plnenie (úrazovú dávku) v zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. Nárok na výplatu mimoriadneho odškodnenia je plnením, na ktoré je povinný zamestnávateľ, u ktorého žalobca naposledy pracoval za podmienok, pri ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou trpí - ust. § 190 ods. 3 a § 193 ods. 1 písm. b) zákona č. 65/1965 Zb. platného v čase vzniku nároku na náhradu škody. Vo veci základného nároku na výplatu náhrady za SSU je potrebné pri určovaní celkovej doposiaľ vyplatenej sumy vychádzať zo súčtu úrazových dávok vyplatených Sociálnou poisťovňou na základe ust. § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. a ust. § 6 ods. 1 vyhlášky. U žalobcu nebola doposiaľ dosiahnutá maximálna výška limitu základného nároku na náhradu za SSU podľa § 7 ods. 2 vyhlášky. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.1.2013 uviedol, že z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 21.5.2012 vyplýva, že žalobcovi bola dňa 5.12.1994 zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom u zamestnávateľa Duslo, a.s., Šaľa, pracovisko Nobelova 34, Bratislava. Spolu so žiadosťou o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta aj posudok o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, vypracovaný Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L.Dérera, Bratislava, U.. G. U., ošetrujúcou lekárkou, potvrdený doc. U.. C. V., PhD., prednostom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica akad. L.Dérera, Bratislava zo dňa 25.4.2012. Z posudku zo dňa 25.4.2012 je ohodnotená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia „podľa Sadzobníka pre hodnotenie IV/51 vyhlášky č. 32/1965 na 100 bodov“, z dôvodu progresie choroby hlavne v cievnej zložke. Suma náhrady za SSU 99,59 € je určená podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31.3.1999 v sume 30,- Sk za 1 bod. Žalobcovi nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol až po 31.12.2003, teda už za účinnosti zákona, ktorý do 31.7.2004 obsahoval aj § 99 ods. 2, podľa ktorého suma náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže byť v úhrne vyššia, ako suma podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. S účinnosťou od 1.8.2004 bolo zákonom č. 439/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon, § 99 ods. 2 zrušený. Týmto dňom, však zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, ktorými sú nielen vyhláška, ale aj § 99 ods. 1 a 2 zákona v znení účinnom do 31.7.2004. Tvrdenie žalobcu, že Sociálna poisťovňa „pri svojom rozhodovaní skumulovala 2 samostatné plnenia a pre svoje účely z nich vytvorila jedno poistné plnenie s limitom určeným v ust. § 7 ods. 2 vyhlášky“, je neopodstatnené. Podľa názoru žalovanej je na správne zistený skutkový stav správne aplikovaný § 7 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 99 ods. 2 zákona, ktorý platil do 31.7.2004 a ktorý jednoznačne ustanovuje maximálny limit pre výplatu odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná nesúhlasí s názorom žalobcu, že nárok na výplatu základného odškodnenia predstavuje samostatné úrazové poistné plnenie (úrazovú dávku) v zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaná ďalej uviedla, že nárok na výplatu mimoriadneho odškodnenia je plnením, ktoré za zamestnávateľa poskytuje Sociálna poisťovňa, ale len v sume do limitu určeného v § 7 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 99 ods. 2 zákona. Ide o plnenie, ktoré sa viaže na jednu poistnú udalosť, t.j. na jednu chorobu z povolania zistenú v roku 1994. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej, Sociálnej poisťovne, ústredie č. 33410-2/2012-BA zo dňa 24.7.2012, ktorým žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 23196-7/2012-GA zo dňa 29.5.2012 vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej 5.12.1994, v sume 99,59 €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou z 24.5.2012 požiadal o priznanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 25.4.2012 žalobca bol odškodnený chorobou z povolania - chronická otrava sírouhlíkom a následky otravy, ktorá bola hlásená dňa 5.12.1994. Choroba nebola vyliečená a zanechala následky. Kolektív lekárov Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave dňa 23.4.2012 navrhol v lekárskom posudku odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa Sadzobníka pre hodnotenie č. IV/51 (vyhláška č. 32/62 Zb.) v počte bodov - 100 ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č. 23196-7/2012-GA zo dňa 29.5.2012 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 5.12.1994 v sume 99,59 €, určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo zistené pred účinnosťou vyhlášky č. 47/1995 Z.z., t.j. pred 1.4.1995, preto sa nehodnotí podľa predpisov účinných pred 1.4.1995, aj keď choroba z povolania bola zistená 5.12.1994. Vzhľadom na ust. § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z., podľa ktorého sa postupuje pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej pred účinnosťou vyhlášky č. 19/1999 Z.z. podľa predpisov účinných pred začiatkom účinnosti tejto vyhlášky, t.j. pred 1.4.1999, hodnota jedného bodu je 30,- Sk a odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nesmie presiahnuť celkovú sumu 120.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť môže byť najviac 36.000,- Sk. V lekárskom posudku zo dňa 25.4.2012, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 100 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená v sume 99,59 € vypočítaná ako súčin 100 bodov a sumy 30,- Sk za 1 bod. Žalovaná rozhodnutím č. 33410-2/2012-BA zo dňa 24.7.2012 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. 23196-7/2012-GA zo dňa 29.5.2012 s odôvodnením, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. pred 1.8.2004) a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb. Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi vznikol až po 31.12.2003, teda už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý do 31.7.2004 obsahoval aj § 99 ods. 2, podľa ktorého suma náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže byť v úhrne vyššia, ako suma podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 32/1965 Zb. S účinnosťou od 1.8.2004 bol zákonom č. 439/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z., § 99 ods. 2 zrušený. Týmto dňom, však zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, ktorými je nielen vyhláška č. 32/1965 Zb. ale aj § 99 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.7.2004. IV. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z.z.) o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že skutkový stav nie je medzi účastníkmi sporný. Je nesporné, že žalobcovi bola dňa 5.12.1994 zistená choroba z povolania a podľa posudku zo dňa 25.4.2012 bola žalobcovi náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotená podľa Sadzobníka pre hodnotenie IV/51 vyhlášky č. 32/1965 na 100 bodov „z dôvodu progresie choroby hlavne v cievnej zložke.“ Žalobcovi bola priznaná náhrada za 1 bod podľa § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v sume 30,- Sk, čo tiež nie je sporné. Medzi účastníkmi bol sporný výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré rieši otázku aplikácie právnej úpravy na príslušné právne vzťahy v súvislosti so zmenou právneho predpisu. Podľa žalobcu sa výška sumy za jeden bod ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania má určiť podľa právneho predpisu účinného v čase, keď došlo k ďalšiemu poškodeniu zdravia v dôsledku zistenej choroby z povolania, t.j. podľa zák. č. 437/2004 Z.z.. Žalovaná v správnom konaní naopak zastávala názor, že pre stanovenie hodnoty bodu je rozhodujúci dátum zistenia choroby z povolania. Podľa názoru Krajského súdu, právnou skutočnosťou, ktorá zakladá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania, alebo iným poškodením na zdraví (§ 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 437/2004 Z.z.). V zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. rozhodujúcou právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja aj bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, je dátum poškodenia zdravia poškodeného. K zisteniu choroby z povolania u žalobcu došlo pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z. za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb. Aj s prihliadnutím na uvedené ustanovenie citovaného zákona, krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi treba poskytnúť podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu. Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 cit. zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je teda zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. však vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie sa posudzuje podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, čiže stanovenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. K mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., Krajský súd v Bratislave záverom musí dodať, že mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky je iným nárokom, ako nárok na odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 1 a 2, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať. Ide o dva samostatné nároky v zmysle citovanej vyhlášky, pretože mimoriadne zvýšenie odškodnenia je možné priznať len na základe rozhodnutia súdu, ktoré priznávajú súdy v občiansko-súdnom konaní, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania zistia, že v konkrétnom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Ak sa žalobca domnieva, že má nárok aj na mimoriadne odškodnenie v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí sa obrátiť s návrhom na príslušný súd. Krajský súd v Bratislave z dôvodu, že žalovaný nesprávne právne posúdil žalobcov nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia ( 25.6.2012) - 127,16 eur 2. písomné podanie na súd, žalobný návrh (4.10.2012) - 127,16 eur 3. pojednávanie (18.7.2013) ) - 130,16 eur, spolu 384,48 eur - z režijného paušálu 2 x po 7,63 eur + 1 x 7,81= 23,07 eur, Spolu 407,55 eur + 20% DPH (81,51eur) = 489,06 eur a za podanie odvolania voči rozhodnutiu - 29.6.2012 súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nešlo o trovy vzniknuté v súdnom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.