Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2499/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200537 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:2012200537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: T.. I.. U. G., P. XX, U. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňova 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/016037/TGZ zo dňa 6.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 14.10.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP2-2012/016037/TGZ zo dňa 6.8.2012, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu Piešťany č. 2011/01469 2011/638 zo dňa 27.2. 2012 potvrdil. Rozhodnutím Obvodného úradu Piešťany č. 2011/01469 2011/638 zo dňa 27.2.2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- €. Žalobca je presvedčený, že sa priestupku nedopustil a podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s obsahom spisov, správny orgán sa opiera o dôkazy, ktoré sú nepravdivé, resp. mohli byť získané nezákonným spôsobom a ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci z dôvodu, že správny orgán nesprávne posúdil vec z dôkazových materiálov, pridržiaval sa výpovedí svedkov G. a L., ktoré skutok ako samy uvádzajú, ani prakticky nevideli, vypovedajú rozdielne a rozporuplne, sú ovplyvnené pracovným vzťahom k J. A. a z tohto dôvodu sú ich výpovede nevieryhodné. Na druhej strane správny orgán nesprávne a v rozpore s kamerovým záznamom zhodnotil udalosť a bezdôvodne spochybnil výpovede svedkov A. L. a L. G., ktoré korešpondujú s kamerovým záznamom ako aj s charakterom zranení žalobcu. Podľa žalobcu správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý je v rozpore s obsahom spisov, pretože dôkazom celej situácie je kamerový záznam, podľa ktorého zo strany J. A. sa nejednalo o nutnú sebaobranu ale o útok, pričom práve on zaútočil na žalobcu a nie on zaútočil na neho a teda žalobca sa musel brániť voči jeho útoku. V konaní sa vyskytli aj také vady, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny orgán sa opiera o nepravdivé dôkazy, ktoré mohli byť získané aj nezákonným spôsobom. Podľa žalobcu správnym orgánom mu nebolo umožnené využiť jeho právo v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ako účastníkovi konania mu nebolo umožnené klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke. Túto skutočnosť namietal aj pred druhostupňovým správnym orgánom v odvolaní, ktorý ju vôbec nevzal do úvahy. Jednalo sa o výsluch svedkov F. G. a R. L.. Podľa žalobcu sa prvostupňový správny orgán dopustil manipulácie pri výsluchu svedkov, keď uviedol nepravdivé dátumy ich vypočutia, svedkovia boli vypočutí v iný deň, ako žalobca a zrejme touto manipuláciou správny orgán mienil, aby vznikol dojem, že žalobca mal možnosť zúčastniť sa na výsluchu svedkov. Žalobca sa ďalej domnieva, že prvostupňový správny orgán sa pri prešetrovaní priestupku opieral aj o kamerový záznam, ktorý mohol byť podľa jeho názoru získaný nezákonným spôsobom z dôvodu, že je pravdepodobné, že inštalácia kamery mimo priestorov pošty nebola inštalovaná v súlade so zákonom a teda je otázne, či udalosť na ulici mimo priestorov pošty bola nasnímaná v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. Svedčí o tom piktogram na vchodových dverách pošty, ktorý upozorňuje na inštalovaný kamerový systém len vnútri pošty. Túto skutočnosť aj žalovaný napriek jeho argumentácii odignoroval. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že CD s videozáznamom ako súčasť spisu, ktoré mu bolo poskytnuté, bolo zakódované a nemohol si ho preštudovať, čím mu nebolo umožnené zoznámiť sa s dôkazným materiálom a túto skutočnosť žalovaný rovnako odignoroval. Žalobca preto žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2012 uviedol, že výpovede obvineného a výpovede svedkov J. A., F. G., R. L., L. G. a A. L. a tiež záznam z bezpečnostnej kamery, ktorý je súčasťou spisu OO PZ Piešťany, vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo a tiež v ich vzájomnej súvislosti a vydal podľa jeho názoru zákonné rozhodnutie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcove argumenty ohľadom výpovede svedkov F. G. a R. L. sú tendenčné, špekulatívne, vytrhnuté a pozliepané z kontextu, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. Výpovede J. A. sa týkajú časti konania, ktorá je na zázname bezpečnostnej kamery zaznamenaná, preto rozpory nemali vplyv na spoľahlivé preukázanie konania obvineného. Kamerový záznam nepochybne preukazuje skutočnosť, že potom čo J. A. potlačil žalobcu za rameno a žalobca ho ako prvý udrel a to do oblasti tváre, následne J. A. vybehol za žalobcom. Po tom, čo sa dvere za nimi zatvorili, z kamerového záznamu je vidieť tiene dopadajúce na dvere, z čoho je zrejmé, že konflikt medzi nimi ďalej pokračoval. Svedkovia A. L. a L. G. popisujú priebeh incidentu identicky a svojimi výpoveďami potvrdili, že žalobca udrel J. A. do oblasti tváre. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom priestupkového konania bol skutok, ktorého sa mal dopustiť obvinený voči J. A., a preto neboli posudzované zranenia, ktoré utrpel obvinený, ktorý tiež podľa jeho tvrdení dňa 25.5.2011 v tejto záležitosti podal trestné oznámenie, pretože sa podľa jeho slov stal obeťou fyzického útoku. Žalovaný v ďalšej námietke žalobcu uviedol, že žalobca bol poučený, že sa môže zúčastniť výpovedí svedkov a klásť im otázky, čo potvrdzuje aj jeho podpis pod poučením v zápisnici o prejednávaní priestupku, žalobca toto práva využil iba pri svedkoch L. G. a A. L.. Pokiaľ žalobca mal záujem klásť otázky aj ďalším svedkom, mohol o to požiadať pri oboznamovaní sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia dňa 13.2.2012. Žalovaný ďalej uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia sa opieral o záznam bezpečnostnej kamery len pri posudzovaní tej časti incidentu, ktorá sa odohrávala v priestoroch pošty. Druhú časť mal spoľahlivo preukázanú výpoveďami svedkýň F. G. a R. L.. Kamerový záznam zachytáva aj to, že svedkyne F. G. a R. L. sledovali priebeh konfliktu odohrávajúceho sa vonku pred vchodovými dverami z okna, teda vyvracia tvrdenie svedka L. G., ktorý uviedol, že pracovníčky pošty v okne neboli. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca telefonoval na súkromný mobil Bc. D. (pracovníčke ObÚ) dňa 25.4.2012, že CD nosič, ktorý si prevzal 13.2.2012 sa mu nedá prehrať, no bez pričinenia žalobcu tento problém nebolo možné odstrániť napriek snahe prvostupňového orgánu odstrániť tento nahlásený problém. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 a 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva vnútra SR č. SVS-OP2-2012/016037/TGZ zo dňa 6.8.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Obvodného úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2011/01469 2011/638 zo dňa 27.2.2012 potvrdil. Medzi účastníkmi zostala sporná skutočnosť, či žalobca sa dopustil skutku uvedeného v napadnutom rozhodnutí, z ktorého bol uznaný vinným. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Obvodný úrad Piešťany rozhodnutím č. 2011/01469 2011/638 zo dňa 27.2.2012 žalobcu ako obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 9.4.2011 okolo 12,30 hod. v Piešťanoch na hlavnej pošte, ul. B. XX, fyzicky napadol J. A. tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých častí tkanín hlavy, tváre, s krvným výronom v ľavej spánkovej oblasti a v oblasti hornej pery úst a spôsobil mu zranenia, kde práceneschopnosť trvala od 11.4.2011 do 14.5.2011, miesto spáchania skutku Piešťany, za čo mu bola podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložená pokuta vo výške 50,- €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správny orgán vychádzal hlavne z kamerového záznamu, ako aj z výpovedí na ústnom konaní, ako aj zo skutočnosti, že obvinený vo svojom podanom odpore nenamietal svoju vinu, ale sankciu a navrhol, aby správny orgán upustil od uloženia sankcie, pretože k dosiahnutiu nápravy postačí samotné prejednanie priestupku. Z vykonaných dôkazov podľa správneho orgánu je jasne vidieť, že obvinený prvý fyzicky napadol oznamovateľa, ako aj to, že oznamovateľa finančne odškodnil a ospravedlnil sa. Správny orgán mal pochybnosť, či svedkovia L. G. -syn žalobcu a A. L. boli vôbec priamymi svedkami, pretože syn žalobcu mal vidieť, ako bol jeho otec napadnutý, nešiel za ním a nezisťoval, či je v poriadku a až žalobca prišiel do videopožičovne, kde mu doniesol DVD. Po zvážení všetkých okolností správny orgán dospel k názoru, že pokuta v dolnej časti rozpätia, je dostačujúca sankcia k náprave obvineného a prihliadol aj na skutočnosť, že obvinený nebol riešený priestupkovo za podobný priestupok a v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, najmä prihliadol na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, ako aj na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na mieru zavinenia. Podľa záznamu z kamerového záznamu z 9.4.2011 vypracovaného OO PZ Piešťany dňa 28.5.2011, „... G. následne odchádzal z pošty, kde A. stál pri dverách hlavnej pošty, kde držal otvorené dvere. Ako bol G. medzi dverami, tak ho A. iba pravou rukou z pomedzi dverí posunul do spodnej oblasti chrbta, následkom čoho sa G. otočil ku A. a päsťou ho udrel do oblasti tváre. A. mu úder vrátil, taktiež do oblasti tváre, následkom čoho vznikla medzi menovanými ruvačka, ktorej priebeh nebolo na kamerovom zázname ďalej vidieť, nakoľko ruvačka ďalej prebiehala na ulici pred hlavnou poštou a tam záber priemyselnej kamery umiestnenej na hlavnej pošte nezasahuje.“ Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SVS-OP2-2012/016037/TGZ zo dňa 6.8.2012 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie Obvodného úradu Piešťany č. 2011/01469 2011/638 zo dňa 27.2.2012 potvrdilo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, skutkový stav bol dostatočne zistený a preukázaný, ktorý dostatočne odôvodňuje záver, že skutok sa stal, je priestupkom podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a pri určení druhu sankcie prihliadol na skutočnosť, že obvinený doposiaľ nebol priestupkovo riešený za podobný priestupok a v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a na jeho následky ako aj na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na mieru zavinenia. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie prihliadol aj na skutočnosť, že práve obvinený prvý fyzicky napadol J. A., ako aj na to, že J. A. fyzicky odškodnil a ospravedlnil sa. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej riadne a podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a uviedol, že z procesných pochybení, ktoré obvinený v odvolaní uviedol, je relevantná len námietka týkajúca sa predvolávania svedkov L. G. a A. L., pretože správny orgán ich mal predvolať tak, ako ostatných svedkov, no vzhľadom k tomu, že uvedení svedkovia sa na ústne pojednávanie riadne dostavili, táto procesná vada nemá vplyv na rozhodnutie v merite veci a nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. IV. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99,- €. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní. Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci , ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), - žalobca dňa 9.4.2011 okolo 12,30 hod. v Piešťanoch na hlavnej pošte, ul. B. XX, fyzicky napadol J. A. tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých častí tkanín hlavy, tváre, s krvným výronom v ľavej spánkovej oblasti a v oblasti hornej pery úst a spôsobil mu zranenia, kde práceneschopnosť trvala od 11.4.2011 do 14.5.2011, t.j. úmyselným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví narušil občianske spolunažívanie (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), - žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka). Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe, pretože z kamerového záznamu kamery, ktorá snímala vnútorný priestor pošty je zrejmé, že žalobca prvý napadol pána A., ktorý ho pravou rukou z pomedzi dverí posunul do spodnej oblasti chrbta, následkom čoho sa G. otočil ku A. a päsťou ho udrel do oblasti tváre a ani výpovede svedkýň - G. a L., nespochybňujú spáchanie skutku žalobcom, tak ako je je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd nie je názoru, že by žalovaný bezdôvodne spochybnil výpovede svedkov A. L. a L. G., ktoré podľa tvrdení žalobcu korešpondujú s kamerovým záznamom a aj s charakterom jeho zranení, pretože správanie týchto svedkov po tak vážnom incidente, (že napr. neposkytli žalobcovi pomoc, resp. nešli za ním a aspoň sa nespýtali, čo sa stalo), skutočne navodzuje pochybnosť, či sa zdržiavali na uvedenom mieste, keď ich svedkyňa (resp. ich auto) nevidela. Podľa názoru súdu správny orgán zhodnotil udalosť v súlade s kamerovým záznamom. Žalobca sa stretol s poškodeným, ospravedlnil sa mu a finančne ho odškodnil. Ak by žalobca necítil vnútorný pocit viny za spáchaný priestupok, nebol by sa mu ospravedlnil a neodškodnil by ho. Súd konštatoval, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotili námietky žalobcu a vo veci vykonali dostatočné dokazovanie. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33,- eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) a d) a písm. f) pokutu do 99,- eur a za priestupok podľa <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.%252349'&ucin-k-dni='27. 2.2012'> odseku 1 písm. e) pokutu do 331,- eur. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení druhu sankcie prihliadol na skutočnosť, že obvinený doposiaľ nebol priestupkovo riešený za podobný priestupok a v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a na jeho následky ako aj na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na mieru zavinenia a uloženú sankciu 50,- € považoval za primeranú. Podľa § 250j ods. 1 OSP, ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel súd k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca svoj súhlas vyjadril podaním zo dňa 7.12.2012, žalovaný podaním zo dňa 21.12.2012. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.