Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/19/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200634 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:2012200634.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: U. X., bytom L. B. XXX/ XX, XXX XX Z., právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/020679/TMV zo dňa 4.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP2-2012/020679/TMV zo dňa 4.10.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 633,49,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnemu zástupcovi žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a správny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný doslova spochybňuje žalobcovu výpoveď a každé jeho poukázanie na dôležité skutkové okolnosti považuje za účelové. Naopak výpoveď svedkyne F. X. považuje bez akýchkoľvek pochybností za pravdivú. Nie je povinnosťou žalobcu preukázať svoju nevinu, ale je povinnosťou žalovaného dokázať jeho vinu. Okrem zaujatej a zrejme účelovej (v tom čase boli žalobca a F. X. v rozvodovom konaní) výpovede svedkyne F. X., nie sú dôkazy, ktoré by uznávali žalobcu za vinného. Taktiež žalovaný nesprávne pochopil upozornenie žalobcu na jeho zdravotný stav. Toto upozornenie malo poukázať na objektívne dôvody žalobcu brániť sa pred potenciálnym útokom, ktorý zdravý človek v podobnej situácii nemusí vôbec pocítiť ako nebezpečný. Zdravotné postihnutie ktorým trpí žalobca - skleróza multiplex vyvoláva u neho zvýšenú citlivosť na vonkajšie podnety a pocit ohrozenia. Ďalej žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný tvrdí, že úmyselná forma zavinenia, ktorá sa na spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vyžaduje, je jednoznačne preukázaná priznaním žalobcu. Toto tvrdenie žalovaného nekorešponduje s vykonaným dokazovaním ani výpoveďou žalobcu. Žalobca sa k spáchaniu priestupku nepriznal. To, že nepoprel, že skutok sa stal ešte neznamená, že sa priznáva. Na rozdiel od toho tvrdí, že jeho konanie vyplynulo z aktívneho slovného napádania jeho osoby svedkyňou F. X.D., psychického tlaku a skutok, ktorý sa udial je len konzekvenciou dôvodnej a reálnej obavy z napadnutia jeho osoby a nie úmyselne a aktívne vedený útok voči inej osobe. Z pohľadu žalobcu išlo len o nutnú obranu pred priamo hroziacim útokom na jeho osobu. Žalovaný si osvojil subjektívny pocit tretej osoby a tento považuje za legitímny dôvod na sankcionovanie žalobcu. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že prvostupňový orgán zistil skutočný stav veci v súlade so zákonom. Spáchanie skutku žalobcom bolo preukázané výpoveďou svedkyne F. X. ako aj samotným priznaním obvineného. Správny orgán nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede svedkyne, táto bola poučená podľa § 35 správneho poriadku. Námietku nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu považoval správny orgán za účelovú z dôvodu, že ochorenie žalobcu mu nebránilo hrubo sa správať voči svedkyni, čo sám priznal. Uvedené potvrdila svedkyňa tým, že žalobca má v rukách dosť sily a môže hýbať pásom a čiastočne nohami, pričom keď hu stiahol k sebe, tou istou rukou ju chytil za vlasy a šticoval ju. Na naplnenie priestupku sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia, ktorá je preukázaná priznaním žalobcu, čo potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa. Preto považoval odvolací správny orgán za irelevantné tvrdenia žalobcu ohľadom diametrálnej odlišnosti vo výpovediach oboch exmanželov nie však v skutkovom opise, ale vo vnútorných pohnútkach menovaných. Označenie výpovede svedkyne ako nepostačujúce alebo označenie priznania žalobcu za nepodložené odvolací orgán považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné z dôvodov nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatku dôvodov zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydané v intenciách § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) o tom, že žalobca je vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 21.1.2012 o 16.00 hod. v Z., na Ul. L. B. XX, fyzicky napadol svoju manželku F. X.D. tak, že ju najprv dvakrát ako sedela na stoličke zozadu šťuchol rukou do ramena a následne potom, keď k nemu podišla stiahol k sebe a chytil ju za vlasy a potom aj za druhú ruku a nechcel ju pustiť, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tento priestupok správny orgán uložil sankciu - pokarhanie a zároveň mu uložil povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- €. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že svedkyňa a zároveň poškodená, v tom čase manželka žalobcu F. X. vypovedala dňa 22.1.2012, že dňa 21.1.2012 asi o 16.00 hod. bola v byte aj so svojim manželom a ich dvoma maloletými deťmi, kde s nimi na počítači pozerala fotky. S manželom mali slovný konflikt kvôli kľúčom od auta a internetu. K veci uviedla, že si ho prestala všímať a ignorovala ho, na čo manžel, ktorý sedel na gauči si presadol na vozík, nakoľko je telesne postihnutý a prišiel k nej a deťom. Manžel chcel vypnúť počítač na čo mu ona odstrčila ruku a povedala, aby ju nechal tak, že má na kolenách dieťa. Potom ju sotil zozadu do chrbta a vtedy sa postavila a vtedy ju chytil za ruku a druhou rukou za vlasy. Nechcel ju pustiť a pustil ju až vtedy, keď ho maloletý syn G. začal biť a kričať na neho aby pustil mamu. Nebolo jej spôsobené žiadne zranenie a nevyhľadala lekárske ošetrenie. Z administratívneho spisu ďalej krajský súd zistil, že žalobca bol vypočutý dňa 13.2.2012, pričom uviedol, že vozidlo je jeho a dostal ho z odboru sociálnych služieb nakoľko je telesne postihnutý, ale toto auto používa aj jeho manželka s jeho súhlasom, ale niekedy vozidlo aj zneužíva. K internetu uviedol, že je evidovaný na neho a aj ho platí a manželka na internet nijako neprispieva a z uvedených vecí vznikol medzi nimi konflikt. K veci uviedol, že manželku zozadu neudrel, ale ona stála pri ňom a pri hádke mal pocit, že ho chce manželka udrieť a preto ju chytil za ruku a potom aj za vlasy. Ďalej uviedol, že mu je ľúto čo sa stalo a aj toho, že boli pri tom deti. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k právnemu záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy - dva výsluchy bývalých manželov. Krajský súd má za to, že obidva výsluchy sú v rozpore a nie je z nich možné ustáliť priebeh skutkového stavu. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobca sa priznal k skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Ako vyplýva z výsluchu žalovaného zo dňa 13.2.1012, žalobca poprel, že by F. X. zozadu udrel, ale pretože mal pocit, že ho chce udrieť ona, chytil ju za ruku a potom aj za vlasy. Žalobca uviedol, že je mu ľúto čo sa stalo, čo však neznamená, že sa priznal k skutku tak, ako ho popísala F. X.. S tvrdeniami žalobcu sa prvostupňový orgán ani žalovaný nijako nevysporiadal, neuviedol z akých dôvodov ich spochybnil. Tiež sa nevysporiadal správny orgán s tým, či keď žalobca sedel na vozíku a poškodená sa postavila, nemohol nadobudnúť pocit, že ho chce fyzicky napadnúť ona a preto reagoval chytením za ruku a vlasy. Naopak, prvostupňový orgán ako aj žalovaný dal za pravdu tvrdeniu svedkyne a zároveň poškodenej o priebehu celého incidentu. Argumenty žalovaného, že nebol dôvod spochybniť výpoveď svedkyne X., pretože bola po učená o následkoch nepravdivej výpovede podľa § 35 správneho poriadku neobstoja, pretože rovnako bol o následkoch krivej výpovede poučený aj žalobca. Žalovaný nevysvetlil, prečo považoval za pravdivú výlučne len výpoveď svedkyne X.. Obaja účastníci incidentu nesúhlasili s tým, aby boli vo veci vypočuté maloleté deti ako svedkovia celej udalosti. Nebolo teda správne, pokiaľ správny orgán vychádzal len z tvrdenia poškodenej o priebehu udalosti a neodstránil pochybnosti o jej priebehu tvrdené žalobcom. V tomto prípade, v súlade so zásadou in dubio pro reo, krajský súd musel napadnuté rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a tým aj nedostatočné odôvodnenie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania nakoľko mal vo veci úspech. Trovy konania boli advokátom žalobcu vyčíslené a priznané v zmysle § 11 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 633,49,- € a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 35,- € - a za tri úkony právnej služby (127,16 € za dva úkony a 130,16,- € za jeden úkon) a 3x režijný paušál (z toho dva krát po 7,63,- € a jeden krát po 7,81,- €) - za prvú poradu a prevzatie zastúpenia, za spísanie a podanie návrhu vo veci samej a pojednávanie dňa 4.10.2013 + 20% DPH. Krajský súd nepriznal advokátovi žalobcu trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 4.2.2013, pretože išlo len o vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím bez prejednania na pojednávaní a vyčíslenie trov konania. Ďalej priznal krajský súd advokátovi náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť (1 hodina 10 minút) - každá začatá polhodina po 13,02,- €, t.j. x 3 + 20% DPH zo sumy 39,06,- € vo výške 46,87,- € a cestovné náhrady - 1 km po 0,183,- €, t.j. x 112 km + 20% DPH zo sumy 34,77,- € vo výške 24,59,- € a náhradu za naftu pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej spotrebe benzín 1,404,- € vo výške 10,37 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.