Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207918 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:3110207918.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Heleny Kosorinovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR, Daňový úrad Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín, IČO: 00 634 816, proti žalovanému: Viliam Štefkovič, obchodné meno: Viliam Štefkovič - Laugart, miesto podnikania Kvetinová 1, Trenčín, IČO: 37 663 569, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.09.2011, v konaní pod sp. zn. 36Cbi/63/2010-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, č. k. 36Cbi/63/2010-41 zo dňa 28.09.2011 p o t v r d z u j e. Odvolací súd žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Trenčíne v konaní pod č. k. 36Cbi/63/2010-41, vydal dňa 26.09.2011 rozsudok, ktorým určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému v sume 74,40 Eur prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28R/8/2009 -95 zo dňa 07.12.2009, prihláškou pohľadávky pod por. č. 9, titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku Okresný súd v Trenčíne uviedol, že žalobca sa v žalobe domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej pod por. č. 9 v reštrukturalizácii žalovaného a to titulom sankčného úroku na DPH. Reštrukturalizačný správca dňa 03.02.2010 pohľadávku veriteľa - žalobcu v sume 74,40 Eur poprel z dôvodu, že dlžník ju nevedie v účtovníctve, je nepreskúmateľná z dôvodu nemožnosti porovnania a vo veci sa vedie súdny spor na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/70/2009. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že ním uplatnená pohľadávka je sankčný úrok na DPH z dlžnej sumy 4.623,28 Eur za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006, splatnej dňa 12.06.2009, vypočítaný v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., najdlhšie do 03.11.2009 (do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka). Žalobca žiada na takto uvedenom základe žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že predmetná pohľadávka bola popretá z dôvodu jej neuvedenia v účtovníctve dlžníka a nepreskúmateľnosti, ako aj vedenia súdneho sporu o tejto pohľadávke na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/70/2009. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že žalobca si v reštrukturalizácii žalovaného prihlásil prihláškou pohľadávky pod por. č. 9 daňovú pohľadávku v sume 74,70 Eur z titulu sankčného úroku na DPH z dlžnej sumy 4.623,28 Eur za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006, splatnej dňa 12.06.2009, vypočítaný v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., najdlhšie do 03.11.2009 (do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka). Spôsob výpočtu sankčného úroku veriteľa tvoril prílohu tejto prihlášky, pričom súd prvého stupňa z výpočtu ustálil skutkový záver spočívajúci v tom, že výška vyčísleného sankčného úroku veriteľa je vecne správna, čo do skutkového základu jej vzniku aj výšky uplatneného nároku. Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj konaním vedeným pod sp. zn. 11S/70/2009 a zistil, že dňa 17.03.2010 zamietol Krajský súd v Trenčíne žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal proti žalobcovi Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume 5.062,13 Eur a za IV. štvrťrok zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2006 v sume 4.623,28 Eur, pričom predmetné rozhodnutie bolo dňa 22.06.2011 potvrdené rozsudkom NS SR v celom rozsahu. Na takto zistenom skutkovom základe preto súd prvého stupňa vydal dňa 28.09.2011 rozsudok, ktorým určil, že žalobca je veriteľom ním prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 28.09.2011. Proti rozhodnutiu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2011 podal dňa 06.12.2011 odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a to tak, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní žalovaný uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne, a to z dôvodu, že popretie vykonané reštrukturalizačným správcom považuje za vecne správne s odkazom na § 122 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení, s odvolaním sa na zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v platnom znení, pričom konštatuje, že žalobca sa v žalobe nevyjadril k rozsahu opomenutia jeho povinností stanovených ZKR na nesplnenie ktorých správca musí pri zostavovaní konečného zoznamu pohľadávok prihliadať. Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa musí prihliadať k ním tvrdeným skutočnostiam vo veci oprávnenosti správcu poprieť túto pohľadávku s odkazom na už uvedené ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení, a že na ne súd prvého stupňa musí ex offo prihliadať v zmysle § 121 zák. č. 99/1963 Zb. OSP v platnom znení. Na základe ním uvedených skutočností preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na určenie popretej pohľadávky zamietol. Dňa 20.01.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, v ktorom sa uvádza, že žalobca pri prihlasovaní daňových pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok dlžníka pod sp. zn. 28R/8/2009 vyznačil, že tieto daňové pohľadávky eviduje v účtovníctve v kolónke č. 46 prihlášky a preto nie je potrebné takéto prehlásenie vydávať osobitne. Má za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre uplatnenie svojej pohľadávky riadne a v súlade so zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení a poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia o popretí tejto pohľadávky nie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom. Vo vzťahu k sankčnému úroku na DPH uvádza, že bol ním vyčíslený v zmysle § 35b ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., a to do začatia reštrukturalizačného konania. Na tomto základe preto dlžník nemohol evidovať vo svojom účtovníctve tento nárok, pretože správca dane ich dovyrubil v súlade s § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. Preto žalobca zotrvával na svojom žalobnom návrhu zo dňa 05.03.2010. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že žalobca v konaní preukázal oprávnenosť ním prihlásenej pohľadávky pod por. č. 9 v sume 74,40 Eur v reštrukturalizačnom konaní žalovaného, z titulu sankčného úroku na DPH, a to čo do právneho základu vzniku tohto nároku, ako aj vyčíslenej výšky v prihláške veriteľa pod por. č. 9. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, ak ustálil skutkový záver na základe vykonaného dokazovania, pričom zistil, že u žalobcu - veriteľa ide o daňovú pohľadávku v sume 74,40 Eur z titulu sankčného úroku na DPH z dlžnej sumy 4.623,28 Eur za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006, splatnej dňa 12.06.2009, vypočítaný v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., najdlhšie do 03.11.2009 (do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj zo zistením súdu prvého stupňa vo vzťahu ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/70/2009. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd považuje za vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k určeniu, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému v sume 74,40 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28R/8/2009-95, zo dňa 07.12.2009, prihláškou pohľadávky pod por. č. 9, titulom sankčného úroku na DPH. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť k tvrdeniam uvedeným v odvolaní vo vzťahu ku správnemu postupu správcu pri popieraní pohľadávok a nemožnosti preskúmavať tento postup zo strany súdu prvého stupňa v konaní o určenie popretej pohľadávky. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 OSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Žalobcovi však právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.