Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/250/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111224646 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:5111224646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: R. T., N. XX.XX.XXXX, A. M. B. XX, Ž., Y. B., D. B. D. J.. V. T., N. XX.XX.XXXX, A. M. B. XX, Ž., proti odporcovi: J.. R. T., N. XX.XX.XXXX, A. C. XX, A., Y. B., o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného B. A. J. D. F. XX.X.XXXX, Č..K.. XX W.-XX jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania . o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou XXX,- Z. mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, vo zvyšku návrh zamietol, rozsudkom zmenil rozsudok OkresnÉ. B. M. Ž., B.. D.. XXC/XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX v časti určenia výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3,4,5, § 63 ods., § 65 ods,3, § 75 ods.1,2, § 76 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu navrhovateľ na zvýšenie vyživovacej povinnosti . V rozhodnutí konštatoval, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť, t.zn. do času, kedy dieťa ukončí prípravu na svoje budúce povolanie, čím sa myslí ukončenie prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. V prejednávanej veci prihliadol k tomu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu prešlo časové obdobie takmer troch rokov, v priebehu ktorých navrhovateľ ukončil stredoškolské štúdium a od akademického roka XXXX/XXXX sa stal študentom dennej formy štúdia na B. H. Ž. L., s čím sú nevyhnutne spojené zvýšené finančné výdavky, najmä na úhradu nákladov spojených s návštevou školy, nákupom potrebných učebníc, školských potrieb a s úhradou ostatných nevyhnutných nákladov spojených s návštevou školy. V súvislosti s námietkami odporcu poukazujúcim na to, že jeho majetkové pomery sú horšie ako pomery navrhovateľa, súd prvého stupňa poukázal na to, že i v prípade preukázania takejto skutočnosti to samo o sebe nezakladá zánik vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča a ani to, že by povinný rodič nemusel na výživu svojho dieťaťa prispievať v takom rozsahu, aby boli v dostatočnom rozsahu uspokojované jeho odôvodnené potreby. V danom konaní naviac ani nebolo preukázané, že by majetkové pomery navrhovateľa boli lepšie ako majetkové pomery odporcu, nakoľko navrhovateľ nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, či hnuteľný majetok vyššej hodnoty, na ktorých základe by bolo možné posudzovať jeho majetkové pomery ako dobré, či dokonca lepšie ako majetkové pomery odporcu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť ani samostatne uspokojovať svoje potreby, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, a teda rodičia sú povinní zabezpečovať jeho výživu v potrebnom a riadnom rozsahu. V súvislosti s poukazovaním odporcu na pre matku navrhovateľa výhodnejší spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode konajúci súd konštatoval, že finančné vyporiadanie manželov po ukončení manželského spolužitia a ich vzájomné majetkové vzťahy, nemôžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu o úprave výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Pri rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že doposiaľ stanovené výživné zo strany odporcu voči navrhovateľovi už nepokrýva ani pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa pozostávajúce z pomernej časti nákladov na bývanie v sume XX,- Z. mesačne, z pomernej časti nákladov na dopravu v sume XX,- Z. mesačne a ďalej z nevyhnutných nákladov na zabezpečenie stravy, ošatenia a na finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s návštevou vysokej školy (nákup potrebnej literatúry, pomôcok, prípadného vybavenia a pod.). Pri úprave výšky vyživovacej povinnosti premietol do rozhodovania i vývoj životných nákladov za obdobie od posledného rozhodovania súdu. Určenú čiastku XXX,- Z. mesačne mal za vyjadrenie rovnováhy medzi preukazovanými odôvodnenými potrebami navrhovateľa ako oprávneného a reálnymi finančnými možnosťami odporcu ako povinného rodiča, ktorá zabezpečí navrhovateľovi riadne a optimálne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa dožadujúceho sa od podania návrhu úpravy výšky vyživovacej povinnosti odporcu na sumu XXX,- Z. mesačne od ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Proti rozsudku vo výroku, v ktorom bola s účinnosťou od X.X.XXXX zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu na sumu XXX,- Z. mesačne podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne . V odvolaní poukázal na to, že býva a pracuje v jednej prenajatej miestnosti 3,5 x 4,5 m, kde má svoj pracovný stôl aj lôžko. Navrhovateľ obýva spolu so svojou matkou nadrozmerný 3 izb. byt M. Ž., ktorý prešiel kompletnou rekonštrukciou, je vlastníkom motorového vozidla čo znamená, že jeho pomery sú podstatne lepšie ako pomery odvolateľa. Súd prvého stupňa v konaní neskúmal, akým spôsobom si navrhovateľ plní študijné povinnosti študenta vysokej školy, kedy s objasnením tejto skutočnosti je nerozlučne spätá aj výška nákladov . S názorom súdu prvého stupňa neprihliadajúceho na spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nesúhlasil dôvodiac tým, že finančné vyporiadanie manželov po ukončení manželstva má vplyv na majetkovú situáciu každého z manželov, keď vo vlastníctve matky navrhovateľa ostal byt, ktorého kompletnú rekonštrukciu financoval. Naviac v manželstve počas XX T. jeho trvania prinášal do rodiny 80% všetkých rodinných príjmov. V čase, kedy zarábal mnohonásobne viac, jeho manželka považovala za samozrejmé, že zabezpečoval výživu syna vo vyššej miere - preto považuje za pochopiteľné a spravodlivé, aby teraz, keď sa jeho majetkové pomery zhoršili pod úroveň bývalej manželky, ona prispievala na výživu syna vo vyššej miere . Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa nezohľadnil rozdiely v majetkových pomeroch rodičov navrhovateľa, t.j. jeho a jeho bývalej manželky. Jeho súčasná životná úroveň je nízka , v roku XXXX dosahoval mesačný príjem v sume XXX,- Z. mesačne, nie je schopný splácať ani nájom v sume XXX,- Z. mesačne, má dlhy, ktoré neustále narastajú. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu (vychádzajúc z jeho obsahu) navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázal na nepravdivosť tvrdení odporcu o svojej nemajetnosti. Otec už XX T. obýva so svojou spoločníčkou byt M. A. (ktorého súčasťou je prenajatý priestor), v ktorom občas aj on trávil prázdniny a za celé roky až do tohto konania nehovoril o nájomnej zmluve . Dôvody otca sú morálne neopodstatnené, nakoľko príčinou rozvodu bol práve on, keď v čase rozvodu už dva roky žil intímne s inou ženou. Dohoda rodičov bola po rozpade ich vzťahu taká, že matke zostane byt (ktorý užívali ako členovia bytového družstva a v roku 1996 si ho spoločne odkúpili) a otec sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v D.j a pozemku W. Ž. , ktorý sa mal v prípade jeho vysokoškolského štúdia predať a výťažok použiť na finančnú pomoc počas štúdia. Rodinný dom M. D. s pozemkom o rozlohe vyše X.XXX V. je v stave, v akom ho matka darovala otcovi - je tam zavedený vodovod, čistička odpadových vôd, elektrické kúrenie, náhradné kúrenie pomocou krbových pecí, kúpeľňa, s asfaltovým príjazdom, v tejto nehnuteľnosti nemali v minulosti problém stráviť aj niekoľko týždňov. Je pravdou že je vlastníkom ojazdeného osobného auta, ktoré kúpil za sumu XXX,- Z. z peňazí, ktoré si zarobil za umývanie schodov v bytovom dome a príležitostnými brigádami v stavebných firmách počas prázdnin a víkendov. Odporca v roku XXXX predal vlastné vozidlo C. O. a z utŕžených financií kúpil vozidlo značky B.. Odporca v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX oznámil súdu prvého stupňa, že navrhovateľ dňa XX.X.XXXX prerušil svoje štúdium na B. H. Ž. L. M. Ž. F. XX.X.XXXX, o čom ho svojím listom sám informoval. Ako dôvod prerušenia štúdia uviedol záujem zamestnať sa v zahraničí s tým, že až do času pokračovania štúdia si od neho nemieni nárokovať plnenie vyživovacej povinnosti. Odporca mal za to, že jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi zanikla a nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil odporcovi s účinnosťou od X.X.XXXX povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou XXX,- Z., vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku ; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného na plnoletého R. T., N.. X.X.XXXX, naposledy určeného rozsudkom Okresného B. M. Ž. D. F. XX.X.XXXX, Č..K.. XX E. XX/XXXX-XX z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú napadol odvolaním odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu prvého stupňa študujúceho v 1. ročníku B. H. Ž. L. M. Ž., tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom na strane odporcu. V nadväznosti na námietky odporcu týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvedených v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby (šaty, obuv) a kultúrne potreby (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade, kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že jediným príjmom odporcu je zrejme už od roku 1992 príjem zo živnostenského podnikania (s predmetom inžinierska činnosť, obchodná činnosť v rozsahu voľných živností, sprostredkovanie obchodu, reklamné činnosti, dodávky a poradenské služby ohľadne programov na spracovanie dát, spracovanie dát a súvisiace činnosti, automatizované spracovanie dát, školenia a kurzy v oblasti výpočtovej techniky), z ktorého dosiahol v T. XXXX čistý príjem v sume X.XXX,- Z., je treba uviesť, že odporca je osobou s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním bývajúcim a vykonávajúcim podnikateľskú činnosť od roku XXXX M. A. . K výške príjmu z podnikateľskej činnosti odporcu treba uviesť, že táto sa vo vzťahu k nim priebehu konania deklarovaným výdavkom súvisiacim so zabezpečením bývania (XXX,- Z. mesačne), ostatných základných životných potrieb, ako i výšky doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti na navrhovateľa (XXX,- Z. V.) javí byť odvolaciemu súdu nevierohodná. Odporcom udávaný príjem nezodpovedá ani minimálnej mzde (predstavujúcej v roku XXXX sumu XXX,XX Z.) a naviac je výsledkom rozhodnutia odporcu. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že cieľom každej podnikateľskej činnosti je snaha o dosiahnutie zisku a pokiaľ sa odporca prezentuje ako podnikateľ s príjmom zo svojej podnikateľskej činnosti v sume nižšom než minimálna mzda, nemôže byť jeho rozhodnutie i naďalej dosahovať tak nízky príjem z podnikateľskej činnosti na ujmu dieťaťa, odkázaného na neho výživou. Vo vzťahu k tvrdeniam odporcu o jeho dlhoch treba uviesť, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci, a ani v priebehu odvolacieho konania, žiaden dôkaz v tomto smere nepredložil . Odvolací súd sa stotožňuje i s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že v rámci konania o zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je pre konajúci súd podstatné posudzovanie spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade je z listinných dokladov tvoriacich súčasť súdneho spisu zrejmé, že matka navrhovateľa sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov stala síce výlučnou vlastníčkou X J.. A. v Ž., odporcovi však zrejme ako protihodnotu (vychádzajúc z charakteru právneho inštitútu darovacej zmluvy) darovala jednak pozemok o výmere XXXX V. M. K..Ú.. M. D. na R. Č.. XXX K.. Ú.. M. a jednak rodinný dom s priľahlými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v D., D. na R. Č.. XXXX K..Ú.. D.. Pri prihliadnutí na takto zistené majetkové pomery účastníkov je treba uviesť, že tvrdenia odporcu o jeho nemajetnosti nemajú potom žiaden odôvodnený základ. Treba uviesť i to, že je jeho výlučným právom rozhodnúť o ďalšom spôsobe nakladania s označenými nehnuteľnosťami, z ktorých predaja má možnosť dosiahnutia výťažku pre svoju osobu . Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že určená výška výživného od X.X.XXXX i pri zohľadnení výživného, na ktorom sa spolupodieľa matka navrhovateľa, predstavuje plnenie určené na pokrytie len základných potrieb dospelého dieťaťa súvisiacich so zabezpečením bývania, stravovania, nákladov na vzdelávanie a ostatných nevyhnutných životných potrieb. K odporcom v priebehu odvolacieho konania oznámenej skutočnosti o tom, že navrhovateľ na dobu od XX.X.XXXX F. XX.X.XXXX prerušil štúdium na B. H. Ž. L. M. Ž. je treba uviesť, že táto skutočnosť nemá právny význam k posudzovaniu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v čase jeho vyhlásenia z dôvodu, že odvolací súd je jednak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods.1 O.s.p.) a pre odvolacie konanie neplatí okrem iného ust. § 97 O.s.p. (§ 216 O.s.p.) o vzájomnom návrhu, za aký je možné považovať podanie odporcu z 25.6.2012, v ktorom žiada zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi počas prerušenia štúdia. Uvedené znamená, že ak by navrhovateľ (ktorý v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je výživou odkázaný na odporcu) i naďalej trval na platení vyživovacej povinnosti odporcom (z doloženého oznámenia navrhovateľa odporcovi vyplýva, že tento platenie výživného od otca v období počas prerušenia štúdia nežiada) , má odporca možnosť samostatným návrhom podaným na miestne príslušnom súde žiadať o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. Vo vzťahu k námietkám odvolateľa o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané odporcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S poukazom na uvedené , stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o trovách konania (§ 142 ods.2 O.s.p.), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a tieto trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.