Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200896 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:7011200896.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: pplk. G.. S. X., E. 3, O. právne zastúpený Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Štefánikova 26, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-BOK-P-73-002/2011 zo dňa 12.8.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach postúpenou tunajšiemu súdu uznesením č.k. 6S 128/2011-35 zo dňa 22.12.2011, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru zo dňa 12.8.2011 č. PPZ-BOK-P-73-002/2011 v spojení s disciplinárnym rozkazom č. 11 zo dňa 9.6.2011 riaditeľa odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. V žalobe žalobca uviedol, že druhostupňové rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, ako aj prvostupňové rozhodnutie, považuje za nezákonné, ukracujúce ho na jeho právach. Má za to, že v disciplinárnom rozkaze bol postihnutý nadriadeným za schválne vyhľadávané drobné chybičky vedenia spisov, z ktorých niektoré mu ani nemôžu byť kladené za vinu, keďže za ich realizáciu je zodpovedný iný subjekt. Iné vyčítané pochybenia vôbec nemajú povahu porušenia povinností, niektoré sú povahy drobných technických závad, kedykoľvek odstrániteľných, ktoré nemôžu mať žiaden zásadný vplyv na priebeh a najmä na výsledok riešených trestných konaní. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že prvostupňový orgán nerešpektoval objektívnu prekluzívnu lehotu na uloženie disciplinárneho opatrenia vo vzťahu k žalobcovi vyčítaným pochybeniam a nerešpektoval 30-dňovú subjektívnu lehotu na uloženie disciplinárneho opatrenia plynúcu a uplynuvšiu po vydaní rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení a vrátení veci na nové konanie. Žalobca má tiež za to, že odvolací orgán sa nezaoberal dostatočným spôsobom dôvodmi odvolania, vec nesprávne právne posúdil, uvedené vady disciplinárneho rozkazu, mnohé zásadného charakteru, nebral dostatočne do úvahy a vydal tak následne rovnako nezákonné a nesprávne rozhodnutie o odvolaní. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, ktorá sa prejavila v nesprávnom posúdení skutkových okolností. Absencia zisťovania podstatných skutočností pre vec zo strany prvostupňového orgánu a nereagovanie na podstatné dôvody odvolania zo strany odvolacieho orgánu sa prejavujú tiež v nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí. Žalobca v žalobe tvrdí, že niektoré previnenia mu nemôžu byť kladené za vinu, keďže za ich realizáciu je zodpovedný iný subjekt. Ide o previnenia vyčítané v bode 1.1, 2.1 a 3.6. Konkrétne v bode 1.1 je za vedenie poznatkového fondu zodpovedný vedúci protidrogového oddelenia, v bode 2.1 je za vedenie spisového materiálu v rámci KZ „Bumerang“ zodpovedný určený policajt, v bode 3.6 je za vyhotovenie plánu vyšetrovania zodpovedný vyšetrovateľ. Žalobca bol ako policajt zaradený vo funkcii staršieho referenta špecialistu na protidrogovom oddelení odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru. Z uvedeného vyplýva, že nebol vyšetrovateľom, ktorý je zodpovedný za vypracovanie plánu vyšetrovania. Podľa názoru žalobcu z jeho zaradenia vyplýva, že nemal nielen zákonnú povinnosť vedenia uvedených spisov, ale nemal ani právo zasahovať do vyššie uvedených písomností, pretože tieto boli k dispozícii iných osôb. A nebol ani vedúcim protidrogového oddelenia, ktorý je zodpovedný za vedenie poznatkového fondu. Ďalej v žalobe uvádza, že na čas mu boli niektoré spisy odňaté, v dôsledku čoho mu bolo spolu s niektorými ďalšími kolegami zamedzené technické a preklepové chyby opraviť. Rovnako rovnakosť prístupu a jasná tendenčnosť posudzovania skutkov, nerovnosť s ostatnými, zameranie pozornosti na technické vady vyskytujúce sa bežne v reálnej praxi, jasne podľa názoru žalobcu ukazuje i v rámci tolerancie vlastných chýb na strane žalovaného, ktoré sú obdobného ale i vážnejšieho charakteru. Žalobca má za to, že obdobné konania u iných subjektov nie sú vôbec vyhľadávané, resp. nie je na ne nijako reagované, alebo sa len neformálne naprávajú bez vyvodzovania ďalších dôsledkov, čo je pritom zákonom zakázané aj neústavné. V danom prípade nepochybne ide o nerovnaké posudzovanie chýb vedenia konania v rámci PZ zo strany vedenia a tendenčnosť prísneho posudzovania skutku žalobcu zo strany príslušných orgánov. Ďalej v žalobe žalobca poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je naformulované takým spôsobom, že druhostupňový orgán maximálne dôveruje prvostupňovému orgánu, hoci tento v odôvodnení neuviedol jediný konkrétny dôvod. Napriek tomu odvolací orgán verí prvostupňovému orgánu, že rozhodol správne, hoci správnosť nemal možnosť relevantne posúdiť a to zrejme preto, lebo dôvera v polícii na jednotlivých stupňoch riadenia je dôležitá a samozrejmá. Takýmto spôsobom napísané odôvodnenie však v žiadnom prípade nemožno považovať za zákonné. Úplná absencia úvahy o použití zákonných kritérií uloženia disciplinárneho opatrenia spôsobuje úplne zásadnú vadu rozhodnutia. Nie je totiž vôbec možné zvažovať, či úvaha žalovaného vybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, keďže žalobca netuší, aké a či vôbec nejaké medze a hľadiská boli pri vydávaní rozhodnutia použité a či vôbec bola vo veci použitá správna úvaha. Vadami, na ktoré je nepochybne potrebné prihliadať zo zákona, je aj absencia popisu skutku priamo vo výroku disciplinárneho rozkazu. Tiež žalobca upozorňuje na skutočnosť, že disciplinárne opatrenie možno podľa ust. § 57 uložiť za disciplinárne previnenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel od nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. V preskúmavanej veci má žalobca za to, že lehota na opätovné rozhodnutie vo veci a vydanie disciplinárneho rozkazu začala plynúť dňom nasledujúcim po vydaní rozhodnutia odvolacím orgánom, t.j. rozhodnutie vydané 9.5.2011, lehota 30 dní začala plynúť 10.5.2011 a uplynula 30. takto počítaným dňom, t.j. 8.6.2011. To, že navyše ani disciplinárny rozkaz vydaný 9.6.2011 neobsahoval takú svoju podstatnú náležitosť, ako je odtlačok úradnej pečiatky navyše spochybňuje aj záver o tom, že vôbec ku dňu 9.6.2011 bol v danej veci vydaný disciplinárny rozkaz. Po uplynutí tejto lehoty už k uloženiu disciplinárneho opatrenia nemohlo dôjsť a disciplinárny rozkaz č. 12 zo dňa 9.6.2011 tak trpí nezákonnosťou, ktorá je v akomkoľvek ďalšom konaní neodstrániteľná. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave obe rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov za disciplinárne previnenie uvedené v jeho odôvodnení. Disciplinárny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený dňa 9.6.2011. Dôvodom vydania disciplinárneho rozkazu bola tá skutočnosť, že žalobca sa svojím konaním dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona. Toto disciplinárne previnenie žalobcu spočívalo v tom, že vykonanou kontrolou preverovacích spisov, kriminálnych zväzkov a poznatkového fondu protidrogového oddelenia odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite P PZ boli konkretizované jednotlivé porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia a to ustanovení zákona, nariadenia ministra vnútra SR č. 53/2009 o operatívno- pátracej činnosti podliehajúcej stupňu tajenia "vyhradené" nariadenie ministra vnútra SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku a vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z.z. o administratívnej bezpečnosti, za ktoré bol žalobca zodpovedný a na práci ktorej sa spolupodieľal. Žalovaný má za to, že uložené disciplinárne opatrenie bolo u žalobcu dôvodné a odvolací orgán pri preskúmaní disciplinárneho rozkazu v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že priamy nadriadený vedia najlepšie zhodnotiť kvalitu služobnej činnosti policajta, jeho prístup k plneniu služobných povinností a ním dosahované výsledky a že tieto okolnosti sú spôsobilí objektívne a správne posúdiť tak z hľadiska množstva a kvality ako aj z ich zložitosti a náročnosti a zároveň z hľadiska dodržiavania interných aktov riadenia a právnych predpisov. K námietke žalobcu, ktorý uvádza, že niektoré previnenia mu podľa jeho názoru nemôžu byť kladené za vinu z dôvodu, že za ich realizáciu je zodpovedný iný subjekt, žalovaný uvádza, že s uvedenou námietkou nesúhlasí. Žalobca bol poverený vedením preverovacích spisov a teda bol zodpovedný za ich vecnú správnosť. Poukazovanie žalobcu na absenciu vysporiadania sa s jeho všetkými odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu a to v žalobou napadnutom rozhodnutí v plnom rozsahu, žalovaný poukazuje na súdnu prax Ústavného súdu SR (Ú. SR č.k. IV.ÚS 150/03-41 zo dňa 27.8.2003). Žalovaný má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to vyžaduje ust. § 241 ods. 3 zákona. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazuje na nerovnaké zaobchádzanie v porovnaní s inými subjektmi, žalovaný poukazuje na to, že žalobca bližšie nešpecifikoval "iné subjekty". K námietke žalobcu, že disciplinárny rozkaz vo svojej výrokovej časti neobsahuje popis skutku a nie je opatrený pečiatkou so štátnym znakom, žalovaný uvádza, že podľa § 241 ods. 1 zákona rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Predmetom rozhodovania žalovaného v danej veci bolo uloženie disciplinárneho opatrenia žalobcovi podľa ust. § 53 ods. 1 písm. b) zákona a to zníženie služobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov. Žalovaný má za to, že v predmetnej veci sa má postupovať podľa tých zákonných požiadaviek kladených na rozhodnutie, ktoré sú predmetom úpravy v ust. § 241 zákona a nie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Predovšetkým konštatuje, že predmetným disciplinárnym rozkazom sa rozhodovalo o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona. Zákon v žiadnom vo svojich ustanovení neukladá za povinnosť žalovanému vo výrokovej časti popisovať skutkové zistenia tak, ako je to upravené napríklad v ustanovení § 77 zákona č. 372/1990 Zb. Podľa § 247a zákona na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Pokiaľ ide o výrok žalobou napadnutého rozhodnutia a o podanom odvolaní, ten je podľa názoru žalovaného v súlade s požiadavkami kladenými na výrokovú časť rozhodnutia vyplývajúcu z ust. § 241 ods. 2 zákona. Skutočnosť, že disciplinárny rozkaz nebol opatrený odtlačkom úradnej pečiatky so štátnym znakom podľa názoru žalovaného nemá následok za jeho neplatnosť. Dôvody neplatnosti právneho úkonu sú špecifikované v ust. § 250 ods. 1 zákona. Taktiež žalovaný poukazuje na to, že podľa § 250 ods. 3 zákona právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak výslovne tento zákon tak ustanovuje. Aplikácia ust. § 53 ods. 1 písm. b) zákona o uložení disciplinárneho opatrenia, zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac 3 mesiacov sa realizuje disciplinárnym rozkazom. Disciplinárny rozkaz je teda rozhodnutím v zmysle § 241 ods. 1 zákona, pretože je vyhotovený písomne, vo výrokovej časti je konkretizované disciplinárne opatrenie vrátane identifikačných údajov policajta, ktoré mu je uložené, pričom v odôvodnení sú uvedené skutočnosti, ktoré ho zakladajú. Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov podľa názoru žalovaného spĺňa obsahové náležitosti rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 1, 2 a 3 zákona. Vychádza zo skutočného stavu veci, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, dátum vydania a označenie žalobcu. K námietke žalobcu, že disciplinárny rozkaz mu bol doručený po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej subjektívnej lehoty, žalovaný udáva, že s ňou nesúhlasí, nakoľko podľa § 57 ods. 1 zákona za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania. Táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutím č. PPZ BOK-P-49/002/2011 zo dňa 9.5.2011 bol v súlade s § 243 ods. 5 zákona zrušený disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru Východ UBOK PPZ č. 2 zo dňa 15.3.2011, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie v súlade s § 53 ods. 1 písm. b) zákona, zníženie služobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov za disciplinárne previnenie a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie bolo prvostupňovému orgánu doručené 12.5.2011. S poukazom na § 57 ods. 1 zákona 30-dňová lehota začala plynúť prvostupňovému orgánu práve doručením rozhodnutia č. PPZ -BOK- P-51-002/2011 zo dňa 9.5.2011. Prvostupňový orgán písomnosťou č. PPZ-BOK-V-402-005/2011 zo dňa 30.5.2011 podľa § 56 ods. 1 zákona opakovane začal disciplinárne konanie voči žalobcovi a umožnil mu pred uložením disciplinárneho opatrenia sa k veci vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Disciplinárny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený 9.6.2011 teda v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj disciplinárny rozkaz boli vydané dôvodne v intenciách platnej právnej úpravy, a preto navrhuje, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 12.8.2011, ktorým tento rozhodol o odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru č. 11 zo dňa 9.6.2011 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z administratívneho spisu súd zistil, že disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru v Košiciach zo dňa 9.6.2011 č. 11 bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie "zníženie služobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov". Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva právny názor, že opakovanou kontrolou preverovacích spisov kriminálnych zväzkov a poznatkového fondu protidrogového oddelenia odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, boli konkretizované jednotlivé porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia a to zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, N MV SR č. 53/2009 o operatívno- pátracej činnosti, N MV 43/2010 o registratúrnom poriadku a vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z.z. o administratívnej bezpečnosti, za ktoré bol žalobca zodpovedný a na práci ktorých sa spolupodieľal. Konaním opísanom v bodoch 1 - 3 prvostupňového rozhodnutia podľa názoru prvostupňového správneho orgánu žalobca porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 43/1998 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli nedôsledným plnením úloh a dopustil sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. Proti predmetnému disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite PPZ-BOK-P-73-002/2011 zo dňa 12.8.2011 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru bol potvrdený. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo disciplinárne konanie, na základe ktorého bol vydaný disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru Východ, Úradu č. 2 zo dňa 15.3.2011. Citovaný disciplinárny rozkaz odvolací orgán - riaditeľ úradu svojím rozhodnutím č. PPZ-BOK-P-49-002/2011 zo dňa 9.5.2011 zrušil a vec vrátil oprávnenému orgánu - riaditeľovi odboru Východ na nové prerokovanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo oprávnenému orgánu doručené 12.5.2011. Dôvodom zrušenia pôvodného disciplinárneho rozkazu zo dňa 15.3.2011 a jeho vrátenia na nové konanie a rozhodnutie bola skutočnosť, že citované rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahovalo aj skutočnosti, ktoré vznikli v období predo dňom 23.2.2010, teda v období skoršom ako 1 rok odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Obsahovalo aj skutočnosti, ku ktorým sa odvolateľ pred uložením disciplinárneho opatrenia nemal možnosť vyjadriť, nakoľko neboli obsiahnuté v oznámení o začatí disciplinárneho konania a neobsahovalo pri jednotlivých nedostatkoch označenie konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktoré boli porušené a boli dôvodom na uloženie disciplinárneho opatrenia. Dňa 30.5.2011 začal oprávnený orgán voči žalobcovi opakované disciplinárne konanie vo veci, pričom žalobca podľa § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe dostal možnosť, aby sa k veci vyjadril, navrhoval dôkazy a obhajoval sa. Žalobca toto právo nevyužil a k začatiu disciplinárneho konania sa nevyjadril. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi vyhlásené 9.6.2011 v súlade s ust. § 266 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. V rámci odvolacieho konania žalovaný posúdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a konštatoval, že oprávnený orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia, dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie označením jednotlivých ustanovení interných aktov riadenia a všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli doručené, uviedol úvahy, akými bol pri rozhodovaní vedený a presne špecifikoval, na základe ktorých právnych predpisov rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie. Z tohto dôvodu prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa § 1 zákona č. 73/1998 Zb. v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa § 53 ods. 1 disciplinárnym opatrením je: a) písomné pokarhanie b) zníženie platu až o 15 % na dobu najviac 3 mesiacov c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka d) zákaz činnosti e) prepadnutie veci Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b) za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená osobitným zákonom. Podľa § 57 ods. 1 citovaného zákona, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka, odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania, táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V preskúmavanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona uložené disciplinárne opatrenie "zníženie služobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov" za disciplinárne previnenie uvedené v jeho odôvodnení. Dôvodom vydania disciplinárneho rozkazu bola skutočnosť, že žalobca sa svojim konaním dopustil disciplinárneho previnenia podľa vyššie citovaného ustanovenia § 52 ods. 1 citovaného zákona. Plnenie služobných povinností policajtom je upravené osobitným zákonom, ktorý má vo vzťahu k ostatným tzv. "všeobecným zákonom" postavenie špeciálnej zákonnej úpravy "lex specialis". Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru policajta je zloženie služobnej prísahy (§ 17 zákona). Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti. Od služobnej prísahy policajta sa odvíjajú jeho služobné povinnosti uvedené v ust. § 47 a 48 ods. 3 tohto zákona. Základnou povinnosťou policajta vychádzajúc z citovaných ustanovení je dôsledné plnenie si svojich povinností ustanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 50 zákona nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne tresty. Porušenie služobných povinností policajta v štátnej službe, nie je možné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa zákonníka práce. Vyššia miera zodpovednosti policajtov je teda odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj možnosti postihu zo strany nadriadených orgánov. Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže policajt dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť len o úmyselné konanie. Zhodnotenie výsledkov služby a služobných povinností patrí do pôsobnosti služobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu. Svoje rozhodnutie oprávnený orgán náležite odôvodnil. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného Krajský súd v Bratislave nezistil, že by konanie pred správnym orgánom trpelo takými vadami, ktoré by ovplyvnili zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci pred vydaním rozhodnutia a vyvodili z neho správny právny záver. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu v súlade so zákonom a to najmä s prihliadnutím na to, že žalobca svojím nedbanlivým výkonom služobných povinností porušil služobnú prísahu ako aj služobné povinnosti, s ktorými bol riadne oboznámený a ktorých dodržiavanie sa od neho dôvodne očakávalo. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. K námietke žalobcu, že výrok preskúmavaného rozhodnutia nie je správne formulovaný, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Predmetom rozhodovania žalovaného v danej veci bolo uloženie disciplinárneho opatrenia žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona a to znížením služobného platu o 5 %. Žalovaný správny orgán v predmetnej veci správne postupoval podľa ust. § 241 zákona. Zákon č. 73/1998 Zb. v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť žalovanému vo výrokovej časti popisovať skutkové zistenia tak, ako to ukladá zákon o priestupkoch. Podľa § 247a zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia. Pokiaľ ide o výrok žalobou napadnutého rozhodnutia, tento je podľa názoru súdu v súlade s požiadavkami kladenými na výrokovú časť rozhodnutia vyplývajúcu z ust. § 241 ods. 2 citovaného zákona. Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. d) disciplinárne opatrenie podľa názoru súdu spĺňa obsahové náležitosti rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 1, 2 a 3 zákona. Vychádza zo skutočného stavu veci, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, dátum vydania a označenie žalobcu. Skutočnosť, že disciplinárny rozkaz nebol opatrený odtlačkom úradnej pečiatky, nemôže mať podľa názoru súdu za následok jeho neplatnosť, nakoľko dôvody neplatnosti právneho úkonu sú špecifikované v ust. § 250 ods. 1 zákona. K námietke žalobcu, že disciplinárny rozkaz mu bol doručený po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej lehoty, súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť. Podľa § 57 ods. 1 za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania. Táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V preskúmavanej veci bol rozhodnutím č. PPZ-BOK-P-49-002/2011 zo dňa 9.5.2011 zrušený disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru Východ UBOK PPZ č. 2 zo dňa 15.3.2011 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Toto zrušujúce rozhodnutie bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 12.5.2011. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 zákona 30-dňová lehota na rozhodnutie začala plynúť prvostupňovému orgánu doručením predmetného rozhodnutia. Prvostupňový orgán listom zo dňa 30.5.2011 opakovane začal disciplinárne konanie. Disciplinárny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený 9.6.2011, teda v zákonom stanovenej lehote, ktorá by uplynula až dňom 12.6.2011. K námietke žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia a že niektoré previnenia mu nemôžu byť kladené za vinu, keďže za ich realizáciu nezodpovedal, súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné súhlasiť. Žalovaný pri rozhodovaní o disciplinárnom opatrení voči žalobcovi ustálil, že zo strany žalobcu došlo k nedbanlivostnému zavineniu pri plnení jeho služobných povinností. Uložené disciplinárne opatrenie bolo u žalobcu dôvodné. Priami nadriadení vedia najlepšie zhodnotiť kvalitu služobnej činnosti policajta, jeho prístup k plneniu služobných povinností a ním dosahované výsledky. Súd má za to, že za disciplinárne previnenie bolo žalobcovi uložené primerané disciplinárne opatrenie. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.