Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201070 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:7011201070.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: I.. I.. V. C., C. XX, Y., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2011 vedenou pod sp.zn. 1S 49/2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011, ktorým žalobca služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra SR bol preložený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície dňa 1.7.2011 na ÚBOK PPZ Zboru služobného úradu MV SR a na základe zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie v čl. 2 potvrdil. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 8.12.2011 vedenou pod sp.zn. 1S 57/2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa ÚBOK PPZ č. 246 zo dňa 30.6.2011, ktorým v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bol žalobca dňom 1.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia, odboru Bratislava ÚBOK P PZ služobného úradu MV SR. V žalobe vedenej pod sp.zn. 1S 49/2012 proti rozhodnutiu žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011 žalobca uviedol, že ním žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 26 zo dňa 29.6.2011 a odvolaním napadnuté rozhodnutie 1. viceprezidenta PZ potvrdil. Žalobca tvrdí, že druhostupňové rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádzal ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné, ukracujúce ho na jeho právach, a preto žiada, aby súd preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí a obe napadnuté rozhodnutia zrušil. Má za to, že odvolaním napádaný personálny rozkaz, ktorý sa odvoláva na ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb. je možné aplikovať len za situácie, keď došlo k organizačným zmenám, na základe ktorých sa zrušila doterajšia funkcia policajta. Prvým a zásadným predpokladom pre použitie predmetného ustanovenia sú teda organizačné zmeny, v dôsledku ktorých sa zruší doterajšia funkcia dotknutého subjektu. V danom prípade takéto organizačné zmeny pre vydanie napádaného personálneho rozkazu v momente jeho vydania chýbali. Napádaný personálny rozkaz bol vydaný dňa 29.6.2011, pričom v odôvodnení odkazuje na personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011, ktorým boli v dôsledku organizačných zmien dňom 30.6.2011 zrušené doterajšie funkcie menovaných a vytvorili sa nové funkcie. Podľa kópie výňatku tohto personálneho rozkazu tento personálny rozkaz podľa názoru žalobcu nielen že nemá uvedenú účinnosť zmien k 30.6.2011, ale ako je zjavné, najskoršia účinnosť niektorých zmien nastala 1.7.2011 a neskôr, je však vydaný až dňa 30.6.2011, teda deň po vydaní napádaného personálneho rozkazu. Je teda zjavné, že ku dňu vydania personálneho rozkazu ešte nebolo vydané rozhodnutie ministra vnútra o organizačných zmenách. Nie je teda splnená základná zákonná podmienka pre prevedenie alebo preloženie. Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 v čl. 1 vykonáva dňom 1.7.2011 systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR Prezídiom Policajného zboru dňom 1.8.2011 organizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Prezídium Policajného zboru. Je teda potrebné konštatovať, že k organizačným zmenám, na základe ktorých bol žalobca preložený personálnym rozkazom, mohlo dôjsť na základe personálneho rozkazu ministra vnútra až k 1.8.2011. Podľa názoru žalobcu je dostatočne zrejmé, že k momentu vydávania napádaného personálneho rozkazu chýbali kvalifikované organizačné zmeny, ktoré by rušili doterajšiu funkciu žalobcu. Ďalej žalobca uvádza, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci. Podľa citovaného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona je ďalej po splnení predpokladu kvalifikovaných organizačných zmien nevyhnutným predpokladom zákonnosti personálneho rozkazu skúmanie, či nie sú dané podmienky pre prevedenie na inú funkciu v mieste výkonu služby pred preložením na inú funkciu do iného miesta výkonu služby. Inštitút prevedenia má totiž prednosť pred inštitútom preloženia dotknutého policajta, čo v danom prípade nebolo rešpektované. Podľa názoru žalobcu došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 35 ods. 7 zákona, ktoré požaduje, že policajta možno previesť na inú funkciu, v tom istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preložiť na inú funkciu, v inom mieste výkonu štátnej služby, alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť, alebo s jeho písomným súhlasom. Predmetná zákonná požiadavka sa vzťahuje ku všetkým prípadom prevedenia alebo preloženia policajta bez rozlíšenia a je ju teda v zmysle zákona v akomkoľvek prípade prevedenia alebo preloženia nevyhnutné splniť jedným zo zákonných alternatívnych spôsobov, ktorými sú buď vlastná žiadosť dotknutého policajta alebo jeho písomný súhlas. Žalobca má za to, že len za týchto okolností možno policajta previesť, alebo preložiť, teda služobný orgán je oprávnený a smie to urobiť. Ak takáto žiadosť nie je, alebo súhlas nebol daný, služobný orgán to vykonať nemôže. V uvedenom prípade však napádaný personálny rozkaz, ktorého predmetom je preloženie, bol vydaný v prípade žalobcu bez splnenia uvedenej podmienky, t.j. žiadosti alebo aspoň písomného súhlasu, čím zjavne nebol zo strany žalovaného rešpektovaný zákon. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo aj k procesno-právnym pochybeniam, za ktoré je možné považovať tú skutočnosť, že napádaný personálny rozkaz nebol vopred prerokovaný v ZO OZP SR. Žalobca bol odborovo organizovaný a bol členom základnej organizácie odborového zväzu polície č. 10 - 03 a to od 26.2.1997, s ktorou však personálny rozkaz vopred prerokovaný nebol. Postup služobných orgánov je navyše v rozpore s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2011, podľa ktorej v zmysle čl. 3 ods. 7 ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom navrhované organizačné zmeny najmenej 60 dní pred ich uskutočnením. Žalobca má za to, že organizačné zmeny nielen že neboli prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, ale asi neboli prerokované vôbec. Navyše v konaní odvolacieho orgánu je prítomný závažný nedostatok, ktorý spočíva v tom, že v druhostupňovom rozhodnutí je ignorovaná nesprávnosť uvádzaná prvostupňovým orgánom (uvedenie zjavne inej základnej organizácie odborového zväzu polície, s ktorou bola organizačná zmena prerokovaná) a napriek tomu je personálny rozkaz potvrdený ako správny, čo vedie k evidentnej nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti. V napádanom personálnom rozkaze č. 26 zároveň žalobca poukazuje na absenciu bližšieho odôvodnenia prijatého napádaného rozkazu a to nielen z hľadiska reálnej dôvodnosti uskutočnenia uvedenej organizačnej zmeny ako takej, ale i realizácie konkrétneho výberu práve osoby žalobcu ako touto reorganizáciou dotknutého policajta. Personálny rozkaz č. 26 je pokračovaním nepriamej diskriminácie v praxi, ktorá voči osobe žalobcu vyvrcholila vydaním napádaného personálneho rozkazu, keď jeho dôvodom boli s vysokou pravdepodobnosťou osobné antipatie, ktoré sa v primárnej rovine prejavili v nezákonných disciplinárnych opatreniach. V širšom zmysle žalobca žiada, aby po odstránení tohto zásahu boli prijaté opatrenia zamedzujúce diskriminácii ako následku za uplatňovanie (výkon vlastných práv), ktoré zákon vyslovene zakazuje. Aj keby disciplinárne rozhodnutia boli dôvodné a správne, zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie tohto prostriedku (prevedenie, resp. preloženie ako pokračujúcej sankcie). Dôvody prevedenia, resp. preloženia sú totiž taxatívne uvedené v § 35 ods. 1 písm. a) zákona a nenachádza sa medzi nimi disciplinárne previnenie a naďalej disciplinárne opatrenia za disciplinárne previnenie policajta tieto opatrenia nezahŕňajú. Inak povedané za disciplinárne previnenie nie je možné policajta sankcionovať tým, že bude na základe ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona preložený alebo prevedený. Žalobca sa však domnieva, že k jeho preloženiu došlo práve preto, že uplatnil svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru, keď podal odvolanie voči uloženému disciplinárnemu opatreniu. Žalobca má za to, že odvolací orgán sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkou žalobcu pre nesplnenie predpokladov uvedených v § 35 ods. 1 a 8 zákona. Odvolací orgán sa obmedzil na konštatovanie, že nie je potrebné, aby uviedol odpovede na všetky otázky. Keďže odvolací orgán neuvádza k daným porušeniam zákona žiadne okolnosti, fakty a úvahy, ktoré viedli k vydaniu daného rozhodnutia, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Rovnako má žalobca za to, že odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, že neumožnil aj sa pred vydaním rozhodnutia policajt k veci vyjadril. Nepochopiteľne to odvolací orgán argumentuje tým, že organizačný personálny rozkaz je rozhodnutie organizačnej povahy, a preto nie je namieste námietka žalobcu poukazujúca na ust. § 231 a 238 zákona. Druhostupňový orgán sa rovnako nevysporiadal s námietkou žalobcu, že nebola rešpektovaná jeho osobná integrita, právo na súkromný a rodinný život. Žalobca má za to, že personálny rozkaz č. 26 nie len že nie je v súlade s právnymi predpismi, ale neobsahuje žiadne úvahy prvostupňového orgánu, ktoré ho viedli k tomu, že práve žalobca a ďalší dvaja príslušníci PZ sú práve tými policajtmi, ktorí majú byť v zmysle personálneho rozkazu č. 257/2011 preložení, prečo práve ich tabuľkové miesta boli zrušené. Rozhodnutie prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu je zjavne neodôvodnené a arbitrárne, z ústavného hľadiska je takýto postup služobného orgánu neospravedlniteľný a neudržateľný. Každé konanie príslušných orgánov, ktoré nie je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že výroková časť rozhodnutia nemá oporu v odôvodnení, keď vo výrokovej časti odvolací orgán uvádza, že odvolanie podľa § 43 ods. 4 zákona zamieta a napadnuté rozhodnutie v čl. 2 potvrdzuje. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán na strane 5, tretí odsek však uvádza, že v odvolacom konaní boli zistené dôvody, ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca v žalobe uvádza, že má za to, že bol preložený na základe organizačných zmien, ktoré ku dňu personálneho rozkazu neexistovali. Personálny rozkaz sa v odôvodnení odvoláva na v tom čase neexistujúcu právnu skutočnosť, teda na personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011, že v rozkaze žalovaný nerešpektoval zákonom predpokladanú prioritu prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu štátnej služby pred preložením na inú funkciu, v inom mieste výkonu štátnej služby, že vydanie personálneho rozkazu nebolo vopred prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, že absentuje žiadosť o preloženie, resp. súhlas s preložením žalobcu, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodnutia absentuje povinnosť presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, porušenie ustanovení 12.časti zákona a ďalej vytýka žalovanému, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nebola rešpektovaná osobná integrita žalobcu, práva na súkromný a rodinný život a že výroková časť druhostupňového rozhodnutia nemá oporu v odôvodnení. Má za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a arbitrárne a ako také, ho navrhuje zrušiť. V žalobe (1S 57/2012) o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 30.9.2011 žalovaný v zhode s vyššie uvedeným tvrdí, že druhostupňové rozhodnutie, resp. postup, ktorý mu predchádzal, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné, ukracujúce žalobcu na jeho právach, a preto žiada, aby ich súd zrušil. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 20.4.2012 uviedol, že pokiaľ ide o súdne konanie vedené pod č. 1S 49/2012, žalovaný má za to, že samostatné rozhodnutia vo veci preloženia žalobcu z dôvodu uvedeného v ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona realizované vydaním čl. 2 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorý bol po podaní riadneho opravného prostriedku - odvolania potvrdený rozhodnutím žalovaného č.p. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 6.10.2011, tieto sú podľa názoru žalovaného iba rozhodnutiami procesnej povahy týkajúce sa vedenia konania. Žalovaný má za to, že v zmysle ust. § 248 písm. a) OSP uvedené rozhodnutia žalovaného nepodliehajú súdnemu prieskumu, ale tieto je možné preskúmať podľa § 245 ods. 1 OSP, pretože pre vydanie personálneho riaditeľa ÚBOK PZ č. 246 zo dňa 30.6.2011, ktorým bol žalobca v súlade s § 33 zákona ustanovený do voľnej funkcie boli záväzné. Žalovaný je názoru, že až samostatné rozhodnutie a to personálny rozkaz riaditeľa ÚBOK PPZ č. 246 zo dňa 30.6.2011, ktorým bol žalobca v súlade s § 33 ods. 1 zákona dňom 1.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR sa považuje za rozhodnutie vo veci samej, pretože až týmto rozhodnutím sa žalobcovi priznávajú práva a určujú povinnosti. V opačnom prípade by nastala situácia, že ak by žalobca nevyužil aj možnosť súdneho prieskumu a to personálneho rozkazu č. 246, ktorým bol v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovený do voľnej funkcie (súdne konanie pod č. 1S 57/2012) tento by ostal podľa názoru žalovaného naďalej právoplatný a vykonateľný. Žalovaný preto navrhuje súdne konanie vo veci 1S 49/2012 podľa ust. § 250d ods. 3 OSP zastaviť. Žalovaný v žalobe ďalej uvádza, že podľa jeho právneho názoru z ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona vyplýva, že dôvodom na postup podľa tohto ustanovenia je existencia organizačných zmien, v dôsledku ktorých sa zrušila funkcia, ktorú žalobca do 30.6.2011 zastával a v ktorej plnil uložené služobné úlohy a od 1.7.2011 sa vytvorila nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu štátnej služby. Žalovaný uvádza, že najskôr dňom 1.4.2011 na ÚBOK P PZ sa realizovala organizačná zmena, ktorá zohľadňovala aktuálne potreby a požiadavky priameho výkonu služby kriminálnej polície v boji proti najzávažnejším formám organizovanej trestnej činnosti. Po jej vyhodnotení s cieľom zefektívniť a zracionalizovať vykonávanie činností útvarov ÚBOK PPZ bolo ministrovi vnútra navrhnuté ku dňu 1.7.2011 uskutočniť organizačné zmeny, ktorých podstata spočívala v presune tabuľkových miest v pôsobnosti jednotlivých pracovísk za účelom zefektívnenia práce jednotlivých odborov a to presunutie (presystemizovanie) troch policajných funkcií starší referent špecialista v 7.platovej triede z protidrogového oddelenia odboru Východ na protidrogové oddelenie odboru Bratislava. Ako vyplýva z prehľadu zmien prezídia realizovaného personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 minister vnútra SR dňom 30.6.2011 na odbore Východ ÚBOK PPZ zrušil 3 tabuľkové miesta funkcie - staršieho referenta špecialistu protidrogového oddelenia a dňom 1.7.2011 vytvoril 3 nové tabuľkové miesta funkcie staršieho referenta špecialistu protidrogového oddelenia na odbore Bratislava. Na jednej zo zrušených funkcií (ID 1392) bol do dňa 30.6.2011 na odbore Východ ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zákona žalobca. Z uvedeného vyplýva, že zákonné požiadavky organizačnej zmeny zakotvené v § 35 ods. 3 zákona boli v plnom rozsahu naplnené. V súlade s už uvedenými požiadavkami vydal minister vnútra SR personálny rozkaz č. 257/2011, ktorým s účinnosťou od 1.7.2011 vykonal na ÚBOK P PZ organizačné a systemizačné zmeny. Ich súčasťou bolo aj presunutie 3 vyššie uvedených policajných funkcií z pôsobnosti odboru Východ do pôsobnosti odboru Bratislava. Vychádzajúc z uvedeného má žalovaný za to, že preloženie žalobcu na inú funkciu, do iného miesta výkonu štátnej služby, bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Uvedené personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry ÚBOK PPZ. Je preto dôvodné konštatovať, že preloženie žalobcu na inú funkciu realizované čl. 2 personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011 sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 9 zákona. Pokiaľ ide o otázku ustanovenia žalobcu do voľnej funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona (súdne konanie) vedené pod č. 1S 57/2012 žalovaný uvádza, že žalobca bol v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovený do voľnej funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a to personálnym rozkazom riaditeľa ÚBOK P PZ č. 246 zo dňa 30.6.2011, ktorý mu bol doručený v súlade s ust. § 266 zákona dňa 6.7.2011. Žalobca proti tomuto personálnemu rozkazu podal odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného č. SLV-PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011. Potom, čo bol žalobca podľa čl. 2 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011 preložený z funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ na inú funkciu v rámci ÚBOK, bolo povinnosťou riaditeľa ÚBOK P PZ, aby žalobcu v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovil do akejkoľvek voľnej funkcie v rámci útvarov ÚBOK P PZ. Ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie bol povinný vykonať dňom 1.7.2011 riaditeľ ÚBOK P PZ a to v súlade s čl. 5 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého riaditeľ ÚBOK P PZ ustanovuje podľa § 33 ods. 1 zákona policajtov na útvare, ktorý riadi. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 5 ods. 3 zákona, podľa ktorého obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválnej systemizácie a je voľné. Na základe týchto skutočností bol žalobca personálnym rozkazom č. 246 podľa ust. § 33 ods. 1 zákona dňom 1.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK PPZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Dôvodom vydania tohto personálneho rozkazu bola existencia jednak organizačných zmien v rámci ÚBOK ako aj existencia čl. 2 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorým bol žalobca dňom 1.7.2011 v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona preložený na ÚBOK P PZ. Ako vyplýva z ust. § 5 ods. 4 zákona s poukazom na § 33 ods. 1 zákona, policajt sa môže ustanoviť len do voľnej funkcie, ktorá je vytvorená v súlade so schválenou systemizáciou. Na základe uvedených skutočností žalovaný má za to, že ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie v súlade so schválenou systemizáciou a to žalobou napadnutým personálnym rozkazom bolo realizované v súlade s § 33 ods. 1 zákona. K námietke žalobcu, že nebola v danom prípade zabezpečená účasť odborového orgánu na príprave a realizácii personálnych zmien v zmysle ustanovení zákona, žalovaný uvádza, že s týmito námietkami nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa čl. 3 ods. 7 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2011 „ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom navrhované organizačné zmeny, najmenej 60 dní pred ich uskutočnením. Ak je zástupca odborového zväzu členom komisie pripravujúcej organizačné zmeny, nemusí byť táto časová lehota dodržaná“. V danom prípade zástupca odborového zväzu (predseda OZP v SR) sa zúčastnil na príprave predmetnej organizačnej zmeny realizovanej personálnym rozkazom č. 257/2011. K námietke žalobcu, že v jeho prípade nebol dodržaný postup upravený § 35 ods. 1 písm. a) zákona, žalovaný uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí, nakoľko podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do voľného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa jeho doterajšia funkcia zrušila. Žalovaný upozorňuje, že procesný postup upravený týmto ustanovením v celom rozsahu dodržal. V danom prípade ide o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu oprávneného previesť, alebo preložiť z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona a to práve s poukázaním na slovné spojenie a ak to nie je možné. Bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného žalobcu v danom prípade 1.viceprezidenta PZ rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby tak, aby služobné úlohy boli plnené v súlade s požiadavkami kladenými na tento útvar. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný nemá uloženú zákonnú povinnosť, aby žalobcu previedol v tom istom mieste výkonu štátnej služby a tohto ustanovil do funkcie, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná v mieste, kde do 30.6.2011 vykonával štátnu službu. K námietke žalobcu, že personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 bol vydaný neskôr dňom 30.6.2011, pričom personálny rozkaz 1. viceprezidenta SR č. 26, ktorým bol dňom 1.7.2011 preložený, bol vydaný už dňa 29.6.2011, žalovaný udáva, že s nimi nesúhlasí, nakoľko personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 zo dňa 30.6.2011 nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto personálnemu rozkazu nie je prípustný opravný prostriedok. Z predmetného personálneho rozkazu vyplýva, že dňom 1.7.2011 sa vykonávajú systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov na Prezídiu PZ a na sekcii personálnych a sociálnych činností MV SR. Táto skutočnosť je v dostatočnom rozsahu preukázaná prehľadom zmien účinných od 1.7.2011 na Prezídiu PZ. Pokiaľ ide o skutočnosť, že personálny rozkaz 1. viceprezidenta PZ č. 26 bol spracovaný personálnymi pracovníkmi žalovaného dňa 29.6.2011 teda skôr, ako bol schválený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257 zo dňa 30.6.2011 žalovaný uvádza, že uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože za deň vydania personálneho rozkazu sa považuje deň jeho vyhlásenia alebo doručenia a nie deň jeho vyhotovenia. Žalovaný ďalej uvádza, že policajt musí byť každý deň po celý čas trvania služobného pomeru ustanovený alebo vymenovaný do existujúcej funkcie. Nemôže byť ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, ktorá bola zrušená prípadne neexistuje, alebo bola obsadená. Uvedený záver priamo vyplýva z ust. § 5 ods. 4 zákona. K námietke žalobcu, že v jeho prípade došlo k porušeniu ust. § 35 ods. 7 zákona, žalovaný uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí. Žalobca nebol preložený v súlade s ust. § 35 ods. 7 zákona, ale v jeho prípade bol aplikovaný dôvod preloženia uvedený v ust. § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva, že príslušný nadriadený pri jeho prevedení alebo preložení podľa § 35 ods. 1 zákona je oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň splnený aj niektorý zo zákonom stanovených dôvodov uvedených pod písmenom a) - k) a nie, ako sa domnieva žalobca, že príslušný nadriadený ho môže previesť, alebo preložiť len s jeho písomným súhlasom, resp. na vlastnú žiadosť tak, ako je to uvedené v § 35 ods. 7 citovaného zákona. Žalovaný uvádza, že v prípade, ak nie je splnený niektorý zo zákonných dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 písm. a) - k) zákona, príslušný nadriadený policajta nemôže postupovať pri prevedení alebo preložení podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 35 ods. 7 zákona dáva možnosť preložiť, alebo previesť policajta na inú funkciu, kým pri ustanovení § 35 ods. 1 za splnenie jedného z tam uvedených dôvodov vzniká nadriadenému povinnosť previesť, resp. preložiť policajta na inú funkciu. Vzhľadom na to, že žalobca bol preložený z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona, nevyžadoval sa v tomto prípade postup podľa § 35 ods. 7 zákona. Žalovaný rovnako nesúhlasí s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti uvedené v § 241 zákona, naopak má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje ust. § 241 zákona. Žalovaný rovnako nesúhlasí s námietkou žalobcu, že nebola rešpektovaná jeho osobná integrita práva na súkromný život. Rovnako nesúhlasí s námietkou žalobcu, že aj keby boli disciplinárne rozhodnutia dôvodné a správne, zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie prevedenia, resp. preloženia ako pokračujúcej sankcie. Žalovaný k tejto námietke uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutia sa nepovažujú a nie sú disciplinárnymi rozhodnutiami. Žalovaný má za to, že v napadnutých rozhodnutiach je v dostatočnom rozsahu jasne a zrozumiteľne uvedený postup v danej veci. Tento postup bol realizovaný v intenciách zákona a navrhuje žalobu evidovanú pod sp.zn. 1S 57/2012 v celom rozsahu zamietnuť. V prípade, ak sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného o procesnej povahe rozhodnutí žalovaného evidovanej pod č. 1S 49/2012 a konanie nezastaví, žiada, aby súd aj túto žalobu zamietol. Žalovaný vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.4.2012 podľa ust. § 112 ods. 1 OSP navrhol spojenie vecí vedených pod sp.zn. 1S 49/2012 a 1S 57/2012 na spoločné konanie v záujme hospodárnosti konania. Podľa ust. § 112 ods. 1 OSP, Krajský súd v Bratislave uznesením č. 1S 49/2012 zo dňa 23.4.2012 rozhodol o povolení návrhu na spojenie veci, nakoľko ide o totožných účastníkov konania a skutkové okolnosti podaných žalôb dávajú dostatočný dôvod na spojenie veci. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2012. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS- PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní proti čl. 2 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta Policajného zboru SR č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorým bol žalobca služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra SR preložený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona dňom 1.7.2011 z uvedenej funkcie na ÚBOK P PZ služobného úradu MV SR a na základe zistených skutočností odvolanie podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie v čl. 2 potvrdil (žaloba vedená pod sp.zn. 1S 49/2012). Ďalej bolo úlohou Krajského súdu v Bratislave preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV- PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru č. 246 zo dňa 30.6.2011, ktorým bol žalobca v stálej štátnej službe preložený personálnym rozkazom 1.viceprezidenta PZ č. 26/2011 na ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 33 ods. 1 zákona dňom 1.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista (XXXX) protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK PPZ služobného úradu MV SR a na základe zistených skutočností podľa § 243 ods. 4 zákona odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (žaloba vedená pod sp.zn. 1S 57/2012). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného zboru zo dňa 29.6.2011 bol žalobca podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb. dňom 1.7.2011 preložený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Súčasne bol odvolaný dňom 30.6.2011 z doterajšej funkcie, pričom ustanovenie do funkcie dňom 1.7.2011 má byť vykonané riaditeľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.6.2011 zrušená funkcia žalobcu a bola vytvorená nová funkcia podľa § 35 ods. 3 zákona, pričom podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) bod 2 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 174/2010 v znení neskorších predpisov je pre preloženie na inú funkciu príslušný 1.viceprezident Policajného zboru. Proti predmetnému personálnemu rozkazu (č. 26) podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Následne bol žalobca v súlade s ust. § 33 ods. 1 zákona ustanovený do voľnej funkcie starší referent, špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava, ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a to personálnym rozkazom riaditeľa ÚBOK P PZ č. 246 zo dňa 30.6.2011. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.9.2011. Ďalej mal súd z obsahu spisu za preukázané, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 minister vnútra SR dňom 30.6.2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ zrušil 3 tabuľkové miesta funkcie staršieho referenta, špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením ID XXXX, ID XXXX a ID XXXX) a dňom 1.7.2011 vytvoril 3 nové tabuľkové miesta - funkcie staršieho referenta špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením ID XXXX, ID XXXX a ID XXXX) na odbore Bratislava ÚBOK P PZ. Na jednej zo zrušených funkcií konkrétne ID XXXX bol do dňa 30.6.2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zákona žalobca. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 s účinnosťou od 1.7.2011 vykonal na ÚBOK P PZ tento organizačné a systemizačné zmeny. Ich súčasťou bolo aj presunutie 3 vyššie uvedených policajných funkcií z pôsobnosti odboru Východ ÚBOK P PZ do pôsobnosti odboru Bratislava ÚBOK P PZ. Ďalej súd zistil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vydal 1.viceprezident Policajného zboru čl. 2 personálneho rozkazu č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorým žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 257/2011 dňom 1.7.2011 preložil k ÚBOK P PZ a dňom 30.6.2011 ho v súlade s § 35 ods. 9 zákona odvolal z doterajšej funkcie, v ktorej bol ustanovený a to z funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ ÚBOK P PZ. IV. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. 29.6.2011 (ďalej len zákona), tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu, v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu, do iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Podľa ust. § 33 ods. 1 citovaného zákona, policajt sa ustanoví, alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) bod 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 v rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru k štátnej službe príslušníkov Policajného zboru 1.viceprezident PZ prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov podľa § 35 ods. 1 zákona zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti. Podľa ust. § 35 ods. 9 citovaného zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. V danom prípade súd konštatoval, že organizačné zmeny boli realizované v dôsledku organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry ÚBOK P PZ, ktorým bolo presunutie troch vyššie uvedených policajných funkcií z pôsobnosti odboru Východ do pôsobnosti odboru Bratislava ÚBOK P PZ. Podľa názoru súdu je správna argumentácia žalovaného v súvislosti s posúdením zrealizovaných organizačných zmien u žalobcu. Z personálneho rozkazu aj z druhostupňového správneho rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že odvolanie žalobcu z funkcie a potom jeho následné ustanovenie do inej funkcie, sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali v dôsledku personálneho rozkazu č. 257/2011. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromno-právnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (1Sžo 246/2009). Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. V preskúmavanej veci bol žalobca v súvislosti s týmto ustanovením § 33 ods. 1 zákona ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra a to personálnym rozkazom č. 246 zo dňa 30.6.2011, doručeným 6.7.2011. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca bol podľa čl. 2 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011 v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona dňom 1.7.2011 preložený na ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a súčasne bol podľa § 35 ods. 9 zákona dňom 30.6.2011 odvolaný z doterajšej funkcie. Podľa názoru súdu bol postup žalovaného v súlade so zákonom, nakoľko potom, ako bol žalobca podľa čl. 2 personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011 preložený z funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ ÚBOK P PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR na inú funkciu v rámci ÚBOK P PZ bolo povinnosťou riaditeľa ÚBOK P PZ, aby žalobcu v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovil do akejkoľvek voľnej funkcie v rámci útvarov ÚBOK P PZ. Ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie, tento správne vykonal dňom 1.7.2011 v súlade s čl. 5 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010. Dôvodom vydania personálneho rozkazu č. 246 zo dňa 30.6.2011 bola existencia organizačných zmien v rámci ÚBOK P PZ a tiež existencia čl. 2 personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorým bol žalobca dňom 1.7.2011 v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona preložený na ÚBOK P PZ odboru Bratislava. Ako vyplýva z ust. § 5 ods. 4 zákona v spojení s ust. § 33 ods. 1 zákona, policajt sa môže ustanoviť len do voľnej funkcie, ktorá je vytvorená v súlade so schválenou systemizáciou. Na základe vyššie uvedených skutočností ustanovil žalovaný žalobcu do voľnej funkcie so schválenou systemizáciou. Krajský súd v Bratislave z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu zamietol. K námietke žalobcu, že nebola zabezpečená účasť odborového orgánu na príprave a realizácii personálnych zmien, súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa čl. 3 ods. 7 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2011: „Ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom navrhované organizačné zmeny, najmenej 60 dní pre ich uskutočnením. Ak je zástupca odborového zväzu členom komisie pripravujúcej organizačné zmeny, nemusí byť táto časová lehota dodržaná“. Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne preukázané, že predseda OZP SR sa zúčastnil na príprave predmetnej organizačnej zmeny realizovanej personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011. K námietke žalobcu, že v jeho prípade nebol dodržaný postup upravený v ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona, nakoľko je názoru, že inštitút prevedenia má prednosť pred inštitútom preloženia, súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné súhlasiť, nakoľko v danom prípade ide o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu oprávneného previesť, alebo preložiť žalobcu z dôvodu uvedeného v ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona a to za predpokladu, „ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby“. V takomto prípade bolo preto na voľnej úvahe príslušného nadriadeného žalobcu rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preloží na inú voľnú funkciu od iného miesta výkonu štátnej služby tak, aby služobné úlohy uložené ÚBOK P PZ boli plnené v súlade s požiadavkami kladenými na tento útvar. K námietke žalobcu, že personálny rozkaz č. 257/2011 bol vydaný neskôr, pričom personálny rozkaz č. 26, ktorým bol v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona preložený, bol vydaný už dňa 29.6.2011, súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné. Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, ide o rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Je z neho dostatočne zrejmé, že dňom 1.7.2011 budú vykonané systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov na Prezídiu PZ a na sekcii personálnych a sociálnych činností MV SR. Okrem iného treba súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že za deň vydania personálneho rozkazu je potrebné považovať deň jeho vyhlásenia, resp. doručenia a nie deň jeho vyhotovenia. K námietke žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti ustanovené v § 241 zákona a že sú nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je ich nutné považovať za arbitrárne, súd uvádza, že s týmito námietkami nie je možné súhlasiť. Súd má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje ust. § 241 zákona a sú v dostatočnom rozsahu odôvodnené. K námietke žalobcu, že zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie prevedenia, resp. preloženia ako pokračujúcej sankcie, súd uvádza, že v danom prípade nejde o disciplinárne rozhodnutia. Ide o preloženie žalobcu - personálne opatrenie z dôvodov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. a) - k) zákona. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na neúspech žalobcu v konaní tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.