Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/130/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200415 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:7012200415.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: G. K., bytom Ž. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-OP1-2012/007252/TMB zo dňa 04.04.2012 takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.04.2012, uznesením č.k. 7S/51/2012-31 zo dňa 10.05.2012 postúpenou Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1-2012/007252/TMB zo dňa 04.04.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č. B/2011/04010 zo dňa 16.12.2011. Prvostupňový správny orgán podľa § 76 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), zastavil konanie v oboch častiach výroku rozhodnutia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná a ktorého sa mala dopustiť obvinená T.. I. R. (ďalej aj obvinená) po I. nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku urážky na cti a teda nie je priestupkom a po II. nebolo obvinenej z priestupku preukázané jeho spáchanie; správny orgán uložil navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania vo výške 16 €. Žalobca v žalobe brojil v prvom rade proti uloženej povinnosti uhradiť trovy správneho konania spojené s prejednaním priestupku. S popisom pôvodného návrhu vo veci trestného stíhania obvinenej poukázal na to, že sám podanie návrhu na priestupok neinicioval len súhlasil s postupom, ktorý riešil vo svojej kompetencii policajný orgán za súhlasu príslušnej prokuratúry, ktorý návrh na trestný čin prekvalifikoval na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Má za to, že úhradu treba vymáhať od tohto útvaru PZ. V ďalšom namietal postup správneho orgánu v priebehu priestupkového konania ako vo veci vedenia konania, tak aj vo veci vyhodnotenia svedeckých výpovedí ako aj skutočností súvisiacich s výpoveďou svojej manželky I.. Žiadal, aby súd uznal obvinenú vinnou v plnom rozsahu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.08.2012 uviedol, že zotrváva na vydaných rozhodnutiach správnych orgánov lebo ich považuje za zákonné. Konanie obvinenej nepovažuje za priestupok, pretože v priebehu konania spáchanie skutku nebolo preukázané a námietky žalobcu nie sú opodstatnené. Pokiaľ ide o namietanú úhradu trov priestupkového konania poukázal na výpoveď žalobcu zaznamenanú na ústnom pojednávaní z ktorej vyplýva, že podal návrh na prejednanie priestupku vo veci urážky na cti voči obvinenej. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z administratívneho spisu súd zistil, že trestné oznámenie žalobcu doručené Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach dňa 02.06.2011 a doplnené výsluchom žalobcu dňa 10.06.2011 (ČVS: ORP-1265/2- OKP-KE-2011) bolo postúpené Obvodnému úradu Košice - okolie uznesením o postúpení veci o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona (ČVS: ORP-775/KY-KS-2010 zo dňa 10.07.2011), z ktorého bola podozrivá T.. I. R.. Prvostupňový správny orgán po vykonaní dokazovania spočívajúceho vo výsluchoch účastníkov konania (svedkov) zastavil konanie o priestupku dňa 16.12.2011, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil dňa 04.04.2012. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu riadne vysporiadal a z doloženého spisu ani súd nezistil, že by boli účastníci v priebehu konania znevýhodňovaní alebo že by správne orgány porušili pravidlá správneho konania. V priebehu konania boli účastníci riadne poučení, mohli navrhovať dôkazy a klásť pri výsluchu otázky, voľne prezentovať svoje pohľady. Zo zápisnice z ústneho prejednania priestupku spísaného dňa 02.11.2011 pod č. B/2011/04010 Obvodným úradom Košice-okolie vyplýva, že žalobca doslova uviedol: „Týmto podávam návrh vo veci urážky na cti voči R.. R....podstata môjho návrhu spočíva v tom trestnom oznámení, ktorý som podal na OR PZ Košice... súhlasím s obsahom mojich výpovedí vykonaných na OR PZ Košice dňa 10.06.2011 a na OO PZ Kysak dňa 24.08.2011“. Uvedenú zápisnicu žalobca v celom rozsahu akceptoval bez ďalších pripomienok a vlastnoručne ju podpísal.“ Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“). Podľa § 76 ods. 1 písm. a) a c) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom, c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Z predloženého spisu mal súd jednoznačne preukázané, že návrh na začatie priestupkového konania bol z iniciatívy žalobcu, ktorý sa cítil byť postihnutou osobou konaním obvinenej. Keďže uvedený druh priestupku sa prejednáva výlučne na návrh osôb zákonom citovaných, potom v prípade zastavenia takéhoto návrhu z dôvodov uvádzaných v § 76 ods. 1 písm. a) a c) zákona o priestupkoch znáša trovy správneho konania menovaný navrhovateľ. Postup správneho orgánu v tejto veci bol zákonný, preto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako zavádzajúcu a nedôvodnú. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247ods. 2 O.s.p.). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p., s ohľadom na tvrdené ukrátenie na právach. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Krajský súd považuje za nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch, v priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie T.. I..R.., a rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, resp. nebolo obvinenej z priestupku preukázané jeho spáchanie, nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t. j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Podľa názoru súdu žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu (okrem trov konania), z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím žalobca, ako je už uvedené vyššie, nemôže byť ani ukrátený ani dotknutý na svojich právach. Takto ani podľa názoru súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Súd po preskúmaní podmienok konania konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.