Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/15/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200148 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:7013200148.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána K. T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka E., podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom G., Č. G., E., aktuálne s miestom pobytu M. XX, E., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.2.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-651-12/PO-Ž-2012 zo dňa 19.12.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-651-12/PO-Ž-2012 zo dňa 19.12.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-651-12/PO-Ž-2012 zo dňa 19.12.2012 odporca podľa § 13a, § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nebol v Somálsku trestne stíhaný a teda mu nehrozí jeho uloženie či výkon. Tiež uviedol, že v krajine pôvodu navrhovateľ nikdy nečelil žiadnemu neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a teda v prípade návratu mu takéto zaobchádzanie ani nehrozí. Odporca vyhodnotil na základe získaných informácií bezpečnostnú situáciu v mieste (regióne) pobytu navrhovateľa ako podstatne zlepšenú (po vytlačení teroristickej organizácie Al Shabbab), ktorá súčasne umožňuje navrhovateľov návrat. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.2.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (uviedol, že útoky na hlavné mesto Mogadišo pretrvávajú, pričom tiež dôvodil stanoviskom Medzinárodnej organizácie pre migráciu - IOM, podľa ktorého táto organizácia nerealizuje asistované návraty do centrálnej a južnej oblasti Somálska), nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (poukázal na skutočnosť, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch žiadateľov o azyl pochádzajúcich z mesta Afgoye poskytoval doplnkovú ochranu, poukázal na skutočnosť, že v Somálsku vyučoval na škole anglický jazyk a že bol aktívnym novinárom, ktorými skutočnosťami sa odporca nezaoberal, podobne ako jeho príslušnosťou k menšinovému klanu), ako aj nesprávne právne posúdenie veci. K návrhu pripojil správy o bezpečnostnej situácii v Somálsku. Podaním z 31.8.2013, reagujúc na vyjadrenie odporcu k návrhu poukázal na skutočnosť, že odporca nezisťoval v konaní postavenie somálskych navrátilcov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 3.4.2013. k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Opätovne poukázal na zlepšenú bezpečnostnú situáciu v oblasti Mogadiša. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-651/PO-Ž-2012, ako aj spisu predchádzajúceho ČAS: MU-454/PO-Ž-2011. Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. Súd sa nezaoberal obsahom podania navrhovateľa, datovaného 31.8.2013, nakoľko ním navrhovateľ rozšíril obsah podaných námietok, pričom k ich rozšíreniu došlo po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pred vydaním rozhodnutia vyhľadal správy o krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne zamerané aj na bezpečnostnú situáciu v Somálsku, resp. na región hlavného mesta Mogadiša, odkiaľ navrhovateľ pochádza. Zákonným spôsobom uskutočnil s navrhovateľom pohovor, obsahovo zameraný na dôvody jeho žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany a súčasne zohľadnil obsah predchádzajúceho azylového konania. Z obsahu správ, pochádzajúcich z rôznych zdrojov vyplýva, že situácia v hlavnom meste Mogadiša sa radikálne zlepšila vytlačením hnutia Al Shabbab, ku ktorému došlo v lete roku 2011, pričom sa stabilizovala. Mesto prešlo pod kontrolu vlády a v dôsledku toho sa do tohto regiónu vrátili a vracajú obyvatelia, ktorí ho opustili z dôvodu terorizovania Al Shabbab-om. Život sa tam normalizoval. Prípadné sporadické incidenty sú namierené na somálske politické špičky, vojenské ciele, resp. aj novinárov. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj správy, pripojené k podanému návrhu. Podľa názoru súdu takto zistený stav veci bol dostatočným k posúdeniu existencie ev. vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa stanoviska IOM k návratom somálskych navrátilcov sa súd vyjadrí následne v časti odôvodnenia, týkajúceho sa právneho posúdenia veci. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie odporcu je formulované vo všetkých jeho častiach logicky a zrozumiteľne o čom svedčí samotný obsah podaného odvolania voči nemu, ktoré odvolanie reaguje na jednotlivé časti odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, súd ani túto časť námietky nevyhodnotil ako dôvodnú. Odporca opísal v odôvodnený zistený stav veci tak, ako ho zistil. Tento vyhodnotil a uviedol správnu úvahu, ktorou sa pri vydaní rozhodnutia riadil. Reagoval na dôvody žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, vyhodnotil navrhovateľom prezentované údaje o smrti jeho manželky, ako aj zmienku o tom, že v mešitách mal byť vyvesený oznam týkajúci sa navrhovateľa. Vyhodnotil tiež na etnický pôvod navrhovateľa, keď z dokazovania zistil, že do Mogadiša sa vracajú príslušníci rôznych (aj menšinových) etník bez problémov. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k názoru, že odporca vec posúdil v súlade so zákonom. Navrhovateľ sám v konaní ČAS: MU-454/PO-Ž-2011 (t. j. v prvom azylovom konaní) ako aj v aktuálnom konaní nikdy neuviedol, žeby bol trestne stíhaný, resp. žeby mu bol uložený trest smrti, resp. žeby sa stretol počas svojho pobytu v krajine pôvodu s neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním. Ak teda odporca vyhodnotil predpoklady doplnkovej ochrany z pohľadu ust. § 2 písm. f) bod 1., 2. zákona o azyle ako neexistujúce, takáto jeho správna úvaha je dôvodná a je správna. Navrhovateľ v aktuálnom konaní oproti konaniu predchádzajúcemu opísal okolnosti smrti jeho manželky (2012) a tiež uviedol, že v Somálsku bol aktívnym novinárom. Tieto údaje však sú aj podľa názoru súdu nedôveryhodnými a zrejme aj účelovými. K údajnej smrti manželky tomu svedčí samotný opis tejto udalosti, prezentovaný navrhovateľom. Ten totižto uviedol, že o smrti manželky sa dozvedel od priateľa, ktorý sa mal o smrti navrhovateľovej manželky dozvedieť prostredníctvom papiera (ktorý bol pôvodne na tele manželky) ktorý bol vyvesený následne v mešite. Vzápätí však navrhovateľ uviedol, že jeho priateľ videl mŕtve telo manželky. Rozpor v týchto tvrdeniach je zjavný. Pokiaľ ide o údajnú novinársku činnosť navrhovateľa (o ktorej sa zmienil navrhovateľ počas pohovoru v aktuálnom konaní) je potrebné taktiež poukázať na zásadný rozpor: Odporca sa o svojej údajnej novinárskej činnosti v prvom azylovom konaní nikdy nezmienil a to ani pri uvádzaní jeho pracovných činností (zamestnania). Pokiaľ ide o námietku, že odporca v skutkovo zhodných veciach žiadateľov pochádzajúcich z mesta Afgoye rozhodoval odlišne je potrebné poznamenať, že situácia v Mogadiši a v Afgoye sa vyvíjala odlišne, osobitne vzhľadom na čas, kedy aj mesto Afgoye bolo oslobodené od vplyvu Al-Shabbab- u a prešlo pod kontrolu vlády. Podľa názoru súdu odporca správne vyhodnotil aj z pohľadu ust. § 2 písm. f) bod. 3 zákona o azyle situáciu v oblasti hlavného mesta Mogadišo. Táto zlepšená situácia bola odporcom zistená na základe vykonaného dokazovania. Ak teda odporca posudzoval prípadnú existenciu vážneho bezprávia z pohľadu situácie v meste Mogadišo, pričom preukázateľne došlo k jej neporovnateľnému zlepšeniu vytlačením Al Shabaab-u z neho ako aj z jeho okolia a k jej stabilizácii, postup odporcu bol správy. V tejto súvislosti súd poukazuje na faktickú analogickú aplikáciu ust. Článku 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011 (kvalifikačná smernica), podľa ktorého sa pri rozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má žiadateľ zabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie. Vo vzťahu k prejednávanej veci, ak v meste a regióne Mogadiša, došlo zjavne k zlepšeniu bezpečnostnej situácie tým, že Al Shabaab bol z tejto oblasti vytlačený a táto je (okrem aj iných oblastí) plne pod kontrolou somálskej vlády, pričom navrhovateľ pochádza a celý život prežil v Mogadiši, rozhodnutie odporcu o nepredĺžení doplnkovej ochrany je správne a zákonné. A to i napriek skutočnosti, že v Somálsku ako celku ešte nedošlo k definitívnej porážke Al Shabaab-u. K potvrdeniu Medzinárodnej organizácie pre migráciu z 22.1.2013 súd poznamenáva, že je v ňom iba konštatovaný postoj tejto organizácie k návratom somálskych repatriantov a preto ako taký nemôže slúžiť k objektívnemu zisteniu a posúdeniu bezpečnostnej situácie, potrebnej pre rozhodovanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle. Pretože z dôvodov vyššie uvedených súd nedospel k názoru, žeby vznesené námietky boli spôsobilé k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odporcu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).