Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/233/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010065 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9010010065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: B. J., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť D. federácia, zastúpený: J. kancelária F., s.r.o., L. XX, XXX XX, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. MV- P.-XX/OLVS-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MV-P.-XX/OLVS-XXXX zo dňa XX.X.XXXX a rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra P. republiky N.: MU-XXX/PO-Ž-XXXX, E.č.: A XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 741,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu AK Škamla, s.r.o. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 5.5.2010, postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému, sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra č. MV- SLV-39/OLVS-2010 zo dňa 25.2.2010, ktorým minister vnútra zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu ČAS: MU-702/PO-Ž-2009 zo dňa 18.11.2009, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len zákon o azyle) zastavené konanie vo veci žalobcovej žiadosti o udelení azylu na území Slovenskej republiky, a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca pripúšťa, že podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle možno zastaviť azylové konanie po splnení dvoch kumulatívnych predpokladov, a to ak už existuje právoplatné rozhodnutie v konaní o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a zároveň sa skutkový stav podstatným spôsobom nezmenil. V žalobcovom prípade už existuje právoplatné rozhodnutie č.p.: MU-XXXX/PO- Ž-XXXX zo dňa 10.10.2005, avšak žalobca namieta splnenie druhej podmienky, ktoré nevyplýva ani z napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia. Má za to, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade. Žalobca namietal, že skutkový stav sa výrazne zmenil, o čom bol ochotný vypovedať v rámci doplňujúceho pohovoru, vzhľadom na to, že pri vstupnom pohovore mu jeho zdravotný stav neumožňoval vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktorými odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu. Migračný úrad však doplňujúci pohovor neuskutočnil, a to napriek tomu, že tento pôvodne sám nariadil. Žalobca namietal, že žiadal o ustanovenie znalca na posúdenie jeho psychického stavu, avšak tejto žiadosti nebolo vyhovené, pritom prvostupňový orgán sa odvoláva na lekársky posudok L.. W., ktorý bol však vyhotovený bez prítomnosti žalobcu v rozpore so správnym poriadkom, keďže rozhodnutie o jeho ustanovení za znalca ani nebolo žalobcovi doručené. Považuje ďalej za nesprávne vyhodnotenie ním predložených dokladov ako nedôveryhodných a tiež poukazuje na opomenutie povinnosti skúmať splnenie podmienok doplnkovej ochrany správnym orgánom. Namietal aj odňatie práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Tieto odvolacie námietky neboli v rozhodnutí o rozklade nijak zhodnotené. Žalovaný nesprávne uviedol, že žalobca a jeho právny zástupca sa niekoľkokrát ospravedlnili zo svojej neúčasti na pohovore, čo správny orgán posúdil ako marenie pohovoru a dovtedy získané informácie považoval za dostatočné na posúdenie žiadosti žalobcu. Žalobca k tejto veci uvádza, že sa ospravedlnil jedenkrát zo zdravotných dôvodov listom zo dňa 12.11.2009, ktorým tiež požiadal o ustanovenie znalca. Ak žalovaný na posúdenie veci považoval za potrebné nariadiť doplňujúci pohovor, mal ho aj uskutočniť. K otázke odňatia možnosti konať uvádza, že dňa 13.11.2009 mu faxom správny orgán oznámil možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom do 18.11.2009. Dni 14. a 15.11.2009 pripadli na víkend a 17.11.2009 bol štátny sviatok. Oba zvyšné dni lehoty, 16. ako aj 18. 11.2009 mal právny zástupca žalobcu iné, už skôr určené pracovné povinnosti, preto požiadal prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty alebo určenie iného termínu na oboznámenie sa so spisovým materiálom. O tejto žiadosti však správny orgán nerozhodol, resp. takéto rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené. Na základe uvedeného navrhuje žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení podanom tunajšiemu súdu dňa 7.9.2010 žalovaný uvádza, že žalobcova prvá žiadosť o udelenie azylu zo dňa 22.9.2005 vedená pod č.p.: MU-2057/PO-Ž/2005 bola zamietnutá podľa §12 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona o azyle ako zjavne neopodstatnená. Rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10Saz 74/2005-27 zo dňa 18.4.2006. Napadnuté rozhodnutie sa týka tretej žalobcovej žiadosti o azyl a žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď konanie zastavil, keďže skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalobca vo svojej opakovanej žiadosti o udelenie azylu neuviedol žiadne nové skutočnosti. K námietke nevykonania doplňujúceho pohovoru tvrdí, že poverený pracovník migračného úradu ako prvostupňového správneho orgánu pohovor s navrhovateľom vykonal, avšak jeho právny zástupca sa pohovoru nezúčastnil napriek tomu, že bol s jeho termínom oboznámený. Po tom, ako navrhovateľ argumentoval, že kvôli svojmu zdravotnému stavu nie je schopný vypovedať, poverený pracovník migračného úradu požiadal lekára pôsobiaceho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov o vyjadrenie. Ten potvrdil, že žalobcovi jeho momentálny zdravotný stav v ničom nebráni vypovedať. Žalovaný má za to, že v navrhovateľovom prípade išlo o vedomé odďaľovanie, resp. marenie pohovorov. Správny orgán včas zabezpečil aj psychiatrický posudok žalobcu od príslušného lekára. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e), keďže zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 22.9.2005, pričom jeho žiadosť bola rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu č.p. MU-XXXX/PO-Ž-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 12 ods. 1 písm. b/ bod 5 zákona zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, pričom bolo rozhodnuté, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Ruskej federácie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Saz 74/2005-27 zo dňa 18.4.2006. Žalobca neúspešne napadol tento rozsudok odvolaním, keď NS SR rozsudkom sp. zn. 4 SžoKS 67/2006 z 19.12.2006 potvrdil rozhodnutie krajského súdu. Konanie o druhej žalobcovej žiadosti bolo zastavené, pričom tento sa proti prvostupňovému rozhodnutiu neodvolal. Dňa 29.10.2009 požiadal žalobca po tretíkrát o udelenie azylu, resp. medzinárodnej ochrany na území SR. V zápisnici o podaní vysvetlenia z toho istého dňa žalobca uviedol, že o azyl žiada z politických a náboženských dôvodov. Politické dôvody uviedol už v predchádzajúcich žiadostiach, tieto pretrvávajú, o čom môže predložiť dôkazy. Náboženské problémy má zo strany vahabistov. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa bojí o svoj život. Žalobca predložil súkromný list od J. J. /žalobcova neter/, výzvu na dostavenie sa na výsluch na oddelenie vyšetrovania pri prokuratúre F.. Žalobca bol predvolaný ako svedok. Ttiež výzva na dostavenie sa na výsluch svedka na oddelenie priznania pri mestskom oddelení. V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu žalobca o.i. uviedol, že v krajine pôvodu denne zomiera veľa ľudí a je nebezpečné žiť tam. Jeho tiež polícia zaistila a fyzicky ho napádali a mučili. Zaistený bol opakovane v dĺžke asi 1 až 2 týždne. Toto trvalo 3-4 mesiace. Sťažoval sa na prokuratúre, avšak jeho sťažnosť zamietli. Bezúspešne sa sťažoval aj na ministerstve vnútra. Náboženské problémy súvisia s tým, že žalobca bol obvinený, že je vahabista. Chcel by o svojich problémoch vypovedať podrobnejšie, avšak psychicky sa necíti dobre, nevie sa sústrediť. Chcel by vypovedať vtedy, keď bude psychicky v poriadku. Pociťuje depresie a užíva asi 7 druhov liekov, avšak jeho psychický stav sa nezlepšuje. Žiadal preto určenie iného termínu pre vykonanie pohovoru. Dňa 12.11.2009 zaslal správny orgán žiadosť o posúdenie žalobcovej spôsobilosti vyjadriť sa a podať vysvetlenia v správnom konaní MUDr. U. W.. Tento ešte v ten istý deň potvrdil prípisom, že žalobca trpí anxiozne depresívnou poruchou, užíva lieky, avšak žiadne nežiaduce účinky neboli zaznamenané. Tieto lieky majú sedatívny účinok, avšak po vyše dvoch mesiacoch pravidelného užívania nemôžu mať taký efekt, aby sa žalobca nemohol vyjadriť k veciam, ktoré sa týkajú jeho osobného života. Z obsahu spisu nevyplýva nariadenie znaleckého dokazovania z odboru psychiatria. Správny orgán určil ústne pojednávanie dňa 12.11.2009 na deň 13.11.2009 o 10.00 hod., predvolanie však zaslal iba žalobcovi (a to faxom) napriek tomu, že žalobca oznámil právne zastúpenie a toto oznámenie bolo správnemu orgánu doručené dňa 10.11.2009. Ešte dňa 12.11.2009 však bola správnemu orgánu doručená žiadosť o odloženie pohovoru a ustanovenie znalca podľa § 36 Správneho poriadku. Právny zástupca žalobcu navrhol znalcovi položiť tieto otázky: Či žalobcovo nalomené psychické zdravie môže byť dôsledkom zaobchádzania, ktorému bol vystavený v krajine pôvodu a či mu jeho zdravotný stav dovoľuje aktívne sa zúčastniť pohovoru a či môže vplývať na schopnosť sústrediť sa. Dňa 13.11.2009 bol právny zástupca žalobcu (opäť faxom) upovedomený o možnosti oboznámiť sa so spisovým materiálom v termíne do 18.11.2009 /vrátane/. Z úradného záznamu zo dňa 13.11.2009 vyplýva, že právny zástupca telefonicky informoval správny orgán o tom, že na pohovore sa nezúčastní, keďže žalobca má chrípku a nie je schopný výpovede. V tom istom úradnom zázname je uvedené, že podľa ošetrujúceho lekára bol žalobca mierne nachladnutý a schopný vykonania pohovoru. Priložená bola lekárska správa, z ktorej vyplýva, že zdravotný stav nevyžaduje karanténu. Rozhodnutím ČAS: MU-702/PO-Ž-2009 zo dňa 18.11.2009 rozhodlo Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad tak, že konanie o žalobcovej žiadosti o azyl zastavil podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca neúspešne rozklad. Rozhodnutím žalovaného č. MV- SLV-39/OLVS-2010 zo dňa 25.2.2010 bol rozklad žalobcu ako nedôvodný zamietnutý. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo, c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b zákona o azyle (1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. (2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. (3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. Podľa § 13c zákona o azyle (1) Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. (2) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ a) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, 2) b) spáchal obzvlášť závažný zločin, 7a) c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, d) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo e) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. (3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali. (4) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ a) má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa § 13a, b) mohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu, ak v tejto časti neexistuje reálna hrozba vážneho bezprávia a je v nej možný aj pobyt žiadateľa; ministerstvo pritom prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti a na osobné pomery žiadateľa, alebo c) je dôvodne podozrivý, že pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle ministerstvo (vnútra) konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4)Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 36 Správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch 1/ Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 2/ Jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. 3/ Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. 4/ Pri znaleckom posudku podanom ústne do zápisnice sa v zápisnici uvedú aj údaje, ktoré obsahuje znalecká doložka. 5/ Znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. 6/ Titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie znalecký posudok , poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. Úvod obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti posudok znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti záver znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti posudok . 7/ Na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. 8/ Pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. 9/ Rovnopis písomne podaného znaleckého posudku znalec uschováva desať rokov od jeho podania. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a ak v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo zistení súdu tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného má súd za to, že v konaní na prvom ako i druhom stupni bolo zistenie a preukázanie skutkového stavu veci nedostatočné a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a tiež v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Gramatickým výkladom ustanovenia § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle možno vyvodiť, že konanie o azyle sa zastaví iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obe podmienky, teda ak súčasne s existenciou právoplatného rozhodnutia o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana, je vo veci skutkový stav, ktorý sa podstatne nezmenil. Žalobcu v opätovnom konaní o udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany, zaťažuje povinnosť tvrdiť, že k zmene skutkového stavu došlo, t.j. že sa naňho vzťahuje niektorý z azylovo relevantných dôvodov (že má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, že je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo je manželom, slobodným dieťaťom azylanta do 18 rokov veku alebo rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, obdobne pre poskytnutie doplnkovej ochrany vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, resp. dôvody na zlúčenie rodiny), ktorý nebol v predchádzajúcom konaní uplatnený alebo že existujú nové skutočnosti preukazujúce relevantnosť už uplatneného azylového dôvodu. Na druhej strane je to žalovaný, kto má povinnosť zistiť v rozsahu uvedených dôvodov skutkový stav veci, a teda aj to, či došlo k jeho zmene. Súd zároveň zdôrazňuje povinnosť žalovaného podrobne sa zaoberať tvrdeniami žalobcu v azylovom konaní, pretože tieto sú základom pre ďalšie zisťovanie skutkového stavu a v konečnom dôsledku aj pre rozhodnutie vo veci samej. Nemožno tvrdiť, že žiadateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti len preto, že tvrdenia, uvádzané v opätovnom konaní sú obdobné tvrdeniam žiadateľa v konaní o ktorom sa už právoplatne rozhodlo. Každá nová a doplňujúca skutočnosť je spôsobilá podstatne zmeniť skutkový stav a k tomu, či sa tak aj stalo, je správny orgán rozhodujúci v azylovom konaní povinný vykonať náležité dokazovanie. Z uvedeného je zrejmé, ako zásadné je splnenie povinnosti správneho orgánu umožniť žiadateľovi o azyl podrobne sa k žiadosti a jej dôvodom vyjadriť. Žalobca v dotazníku tvrdil, že jeho súčasný psychický stav mu nedovoľuje vyjadriť sa bližšie k jeho azylovým dôvodom, resp. k zmene skutkového stavu oproti predchádzajúcim konaniam. V nadväznosti na toto žalobcovo tvrdenie bolo správnemu orgánu navrhnuté dokazovanie o psychickom stave žalobcu. Dokazovanie v správnom konaní vykonáva správny orgán, v ktorého právomoci je tiež rozhodnúť, či vykoná navrhovaný dôkaz, v tomto prípade znalecký posudok z odboru psychiatrie. Ani posúdenie otázky, či je potrebné znalecké dokazovanie však nesmie byľ arbitrárne, neodôvodnené. Pokiaľ mal správny orgán pochybnosti o zdravotnom, resp. psychickom stave žalobcu, mal ustanoviť znalca z oboru psychiatrie na posúdenie tejto odbornej otázky. Ak toto ale neurobil, mal povinnosť relevantným, logickým a dostatočným spôsobom svoj postup zdôvodniť, inak môže dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom. Ak sa aj prvostupňový správny orgán odvolával na písomnosti z predchádzajúcich azylových konaní, súd má za to, že tieto žiadnu relevanciu nemajú, pretože nijakým spôsobom nevypovedajú o súčasnom psychickom stave žalobcu. Prípis L.. W., na ktorý sa prvostupňový správny orgán takisto odvoláva, obsahujúci 13 riadkov vyjadrenia, nemá žiadnu z náležitostí znaleckého posudku, napriek tomu, že ho takto správny orgán nazýva. Súd má z uvedeného za zrejmé, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a v jeho postupe bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd sa takisto stotožňuje s názorom žalobcu, že ak správny orgán považoval za potrebné vykonať so žalobcom doplňujúci pohovor, mal tento úkon urobiť po odstránení prekážok, ktoré v tomto prípade boli, resp. mali byť, spôsobené zlým žalobcovým psychickým stavom. Pokiaľ však prvostupňový správny orgán zmenil svoj postoj bez relevantného odôvodnenia, nielenže nezistil skutkový stav dostatočne pre rozhodnutie vo veci, ale aj spôsobil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Táto vada nebola odstránená ani v konaní na druhom stupni. Súd ďalej poukazuje na to, že ako vyplýva z ust. § 2 písm. a) zákona o azyle medzinárodná ochrana môže mať buď formu azylu alebo doplnkovej ochrany, pričom azyl slúži k ochrane žiadateľa pred prenasledovaním, zatiaľ čo účelom doplnkovej ochrany je zabrániť hrozbe vážneho bezprávia v krajine pôvodu žiadateľa. V žiadosti o medzinárodnú ochranu spravidla nie je špecifikované, o ktorú formu medzinárodnej ochrany cudzinec žiada a preto je potrebné posudzovať žiadosť z hľadiska podmienok pre poskytnutie oboch jej foriem. Ani skutočnosť, že v predchádzajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žalobcovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, nemá vplyv na povinnosť správneho orgánu zistiť, či žiadateľovi nehrozí pri návrate do krajiny pôvodu vážne bezprávie. Ani túto povinnosť si správny orgán nesplnil a doplnkovou ochranou sa v žalobcovom prípade nijako nezaoberal, i keď tak podľa v tom čase už platnej právnej úpravy mal. Žalovaný sa tiež nevysporiadal so žiadnou z námietok uvedených v rozklade tak ako to vyžaduje zákon, z druhostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný použil správnu úvahu pri vyporiadavaní sa s námietkami žalobcu, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z uvedených týchto všetkých dôvodov bolo potom potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je správny orgán podľa § 250 j ods. 7 viazaný, doplniť dokazovanie vo veci v smere vyššie naznačenom a odstrániť vadu v postupe vyššie vytýkanú a až potom opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z: · úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom r. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)....................................................................................120,23 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 5.5.2010 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) ............................................................120,23 eur 3. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 5.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)............................................................130,16 eur · režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x 7,21 + 7,81 eur) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) ............................................................................................22,23 eur · cestovných nákladov - náhrada za spotrebované pohonné látky (spolu 406 km - vzdialenosť Žilina Bratislava=203 km, pri spotrebe 7,7 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,519 eur/1) (§16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách).......................................................................47,49 eur · cestovných nákladov - amortizácia vozidla (0,18x 406) (§ 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách ..........................................73,08 eur · náhrady za stratu času (13,02x 8) ( § 17 vyhlášky).................................104,16 eur · dane z pridanej hodnoty 20% Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu celkom 741,10 eur (2x (120,23) eur + 130,16 eur +2x 7,21 eur + 7,81 eur +47,49 eur + 73,08 eur +104,16 eur + 0.2 x (2x (120,23) eur + 130,16 eur +2x 7,21 eur + 7,81 eur +47,49 eur + 73,08 eur +104,16 eur). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.