Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/155/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010097 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9011010097.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobkyne: S. H., XXX XX R. XX, zastúpenej advokátom: JUDr.Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudkova 22, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-OP-2011/012848/TKL zo dňa 2.6.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 22.6.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/012848/TKL zo dňa 2.6.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Topoľčany č. A/2011/00561-4KR zo dňa 18.3.2011, ktorým bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.11.2010 v čase okolo 13.00 hod. v obci R. na chodníku vedľa záhrady domu č. XX bezdôvodne opakovane nadávala N. D., bytom R. XXX slovami: „... ty špina vyjebaná, všetko si si vybavil a podplatil...“. Za uvedený priestupok jej správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 10,- Eur a súčasne povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný má vedomosť, že žalobkyňa je staršia osoba, ani v jednom konaní nebolo riadne vykázané doručenie, nebol vykonaný pokus o náhradné doručenie, nebol riadne zistený skutkový stav, správne orgány sa uspokojili s výpoveďami zaujatých osôb, žalobkyni nebol daný priestor aby mohla prejaviť svoje prednesy, návrhy na dokazovanie, vykonať konfrontáciu prednesov. Na základe uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nahradil jej trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.10.2011 uviedol, že rozhodnutím Obvodného úradu Topoľčany č. A/2011/00561-4KR zo dňa 18.3.2011, bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.11.2010 v čase okolo 13.00 hod. v obci R. na chodníku vedľa záhrady domu č. XX bezdôvodne opakovane nadávala N. D., bytom R. XXX slovami: „... ty špina vyjebaná, všetko si si vybavil a podplatil...“. Za uvedený priestupok jej správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 10,- Eur a súčasne povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Voči predmetnému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán začal vo veci konať na základe podania N. D. zo dňa 17. decembra 2010, podľa ktorého mu mala žalobkyňa dňa 30. novembra 2010 o 13. 00 hodine vulgárne nadávať. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1, § 32 ods. 1, § 35 ods. 1, § 24 ods. 2 správneho poriadku a § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Uviedol, že správny orgán stanovil ústne pojednávanie na deň 9. 2.2011, na ktoré predvolal žalobkyňu a N. D.. Obvinená sa na ústne pojednávanie nedostavila ani svoju neúčasť neospravedlnila. Predvolanie jej bolo doručené náhradným spôsobom podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku dňa 3. 2. 2011. Svedok sa na ústne pojednávanie dostavil a vo veci uviedol, že dňa 30. 11. 2010 bol na pojednávaní v Topoľčanoch. V čase asi o 13. 00 hodine išiel k dcére s nákupom. Dcérin dom susedí s domom žalobkyne. Keď išiel po chodníku, žalobkyňa vyšla z domu a začala mu bezdôvodne vulgárne nadávať vyššie uvedeným spôsobom, na čo nereagoval. Tieto urážky sa neustále opakujú a počul ich aj jeho švagor E. D.. Správny orgán nariadil ďalšie ústne pojednávanie na deň 4. 3. 2011, na ktoré predvolal žalobkyňu aj svedka E. D.. Žalobkyňa si predvolanie opätovne neprevzala v odbernej lehote a bolo jej doručené náhradným spôsobom dňa 18. 2. 2011. Svedok E. D. potvrdil tvrdenie N. D.. Uviedol, že žalobkyňa je konfliktná osoba. Správny orgán konal v neprítomnosti žalobkyne, ktorú 2 krát predvolal na ústne pojednávanie, na ktoré sa nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Spáchanie priestupku mal správny orgán dostatočne preukázané výpoveďami N. D. a E. D., ktorí boli riadne poučení, poučenie podpísali a nebol predložený žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné pochybovať o dôveryhodnosti ich výpovedí. Tvrdenie, že E. D. je voči žalobkyni zaujatý nie je podložené žiadnym dôkazom. Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k veci, podávať návrhy, vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie nevyužila, pretože sa na vytýčené pojednávania ani raz nedostavila. Žalobkyni bola uložená sankcia vo výške 10 € v súlade s ustanovením § 12 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch. Trovy konania boli uložené v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa názoru žalovaného, napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi predpismi a preto žiadal súd, aby nedôvodnú žalobu žalobkyne zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho (priestupkového) spisu súd zistil, že dňa 17. 12. 2010 bolo obci R. doručené podanie N. D., v ktorom uviedol, že dňa 30. 11. 2010 v čase o 13. 00 hodine šiel k svojej dcére a ako kráčal po chodníku, žalobkyňa mu začala bezdôvodne nadávať. Obvinila ho, že všetko podplatil, pričom oznamovateľ nevedel o čom rozpráva. Žiadal, aby bola žalobkyňa predvolaná pred priestupkovú komisiu. Vec bola postúpená Obvodnému úradu v Topoľčanoch dňa na ďalšie vybavenie. V spise sa nachádza predvolanie na prejednanie priestupku na deň 9. februára 2011, v rámci ktorého bola žalobkyňa upovedomená o začatí konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bol popísaný skutok, ktorého sa mala dňa 30. novembra 2010 dopustiť, v predmetnom podaní bola poučená o svojich právach. Z doručenky vyplýva, že podanie bolo žalobkyni doručované dňa 28. januára 2011 s tým, že nebola zastihnutá, bol vykonaný zápis o opakovanom doručení dňa 31. 1. 2011 a o uložení zásielky dňa 31. 1. 2011. Žalobkyňa si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Následne bolo vykonané doručenie predvolania na deň 4. 3. 2011 s tým, že predvolanie bolo žalobkyni doručované dňa 14. 2. 2011, pričom žalobkyňa nebola zastihnutá, opakované doručenie bolo vykonané 15. 2. 2011, a keďže žalobkyňa nebola zastihnutá, v tento deň bola zásielka uložená na pošte. Žalobkyňa si predvolanie v úložnej lehote nevyzdvihla. Dňa 9. 2. 2011 bola vyhotovená zápisnica o prejednaní priestupku, na ktoré sa dostavil N. D., ktorý popísal skutok tak, že v čase okolo 13. 00 hod. dňa 30. 11. 2010, šiel po pojednávaní v Topoľčanoch k svojej dcére K. K. s nákupom. Dcérin doma susedí s domom pani žalobkyne, ktorá vyšla zo svojho domu a začala mu bezdôvodne surovo nadávať „ty špina vyjebaná, všetko si si vybavil a podplatil ". N. D. si žalobkyňu nevšímal a na jej prejavy nereagoval. Tieto urážky žalobkyne sa neustále opakujú. Aj nasledujúceho dňa začala žalobkyňa nadávať zákazníkom, ktorí boli v krčme. Na otázku správneho orgánu, či pri skutku bol prítomný aj svedok, sťažovateľ uviedol, že všetko videl a počul aj jeho švagor E. D.. Správanie žalobkyne a jej nadávky sa opakovali aj 31. 12. 2010, keď nadávala jeho dcére A. D., že tam nemá čo chodiť, pričom dôvodom takéhoto správania sa žalobkyne môže byť dlhoročný spor o prístupovú cestu. Na prejednaní priestupku dňa 4. 3. 2011, na ktoré sa dostavil svedok E. D. tento uviedol že, v predmetnom čase sa zdržiaval doma a počul ako žalobkyňa vykrikuje. Vyšiel von pred dom a videl pána D. ako ide po chodníku vedľa záhrady domu pani H. k svojej dcére, pričom žalobkyňa naňho kričala, že je „špina vyjebaná a všetko si na úrade vybavil a podplatil“. Žalobkyňa kričala na pána D. bezdôvodne. Ten jej nič nepovedal, nevšímal si ju, nijako jej nenadávala ani neurážal a šiel preč. Ku skutku uviedol, že žalobkyňa je konfliktný typ, v minulosti mala problémy skoro s každým občanom v dedine. Žalobkyňa vyjde pred dom a začne kohokoľvek bezdôvodne urážať a nadávať do špín, svíň, zlodejov,. Najčastejšie nadáva na krčmárku, pretože krčma susedí s jej domom a nadáva zákazníkom, ktorí idú do krčmy. Následne bolo dňa 18. 3. 2011 vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.11.2010 v čase okolo 13.00 hod. v obci R. na chodníku vedľa záhrady domu č. XX bezdôvodne opakovane nadávala N. D., bytom R. XXX slovami: „... ty špina vyjebaná, všetko si si vybavil a podplatil...“. Za uvedený priestupok jej správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 10,- Eur a súčasne povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené popisom skutku, časom jeho spáchania, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania - vypočutia oznamovateľa a svedka. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a uviedol, že na základe dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa sa predmetného skutku, a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustila hrubým správaním. Bolo skonštatované, že na nariadené pojednávania sa nedostavila, zásielky si na pošte nevyzdvihla. Rozhodnutie si žalobkyňa prevzala dňa 23.3.2011. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie je predčasné, pričom nie je pravda, že predvolania mala doručované, pretože nič nedostala. Správny orgán oprel svoje zistenia o výpoveď osoby, ktorá je voči nej dlhodobo zaujatá. Oznamovateľ je osobou, ktorá nepopísala vec pravdivo, nikdy s ním nekomunikovala. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil zhodne s obsahom vyjadrenia k žalobe. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Zakotvenie zásady prezumpcie neviny v priestupkovom zákone znamená, že pri aplikácii ustanovení priestupkového zákona musí byť zásadne rešpektovaný všeobecný demokratický princíp "presumptio boni viri" (každý občan je poriadny, pokiaľ nebude dokázaný opak). Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku, a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Na rozdiel od správnych orgánov, ktoré vo veci konkrétne konajú (najmä vykonávajú dokazovanie) a rozhodujú, súd nepreskúmava vhodnosť alebo účelnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. V danom prípade, v súlade s názorom správnych orgánov súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania je možné určiť, že žalobkyňa porušila povinnosť uloženú vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch zistil z výpovedí N. D. a E. D., pričom žalobkyňa neuviedla žiaden konkrétny dôvod na spochybnenie ich výpovedí. Naopak, vypočutí svedkovia potvrdili, že žalobkyňa sa hrubo nesprávala len voči oznamovateľovi priestupku ale aj voči iným osobám. Argumenty uvádzané žalobkyňou neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia poškodeného a svedka. Žalobkyňa teda okrem svojho tvrdenia, že nebol riadne zistený skutkový stav, neprodukovala žiaden vierohodný dôkaz, svedčiaci o tom, že sa skutku nedopustila. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa bola riadne písomne informovaná o začatí správneho konania o prejednaní priestupku, bola predvolaná na nariadené prejednanie veci, avšak zásielky si neprevzala. Podľa ust. § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Žalobkyňa v danom prípade netvrdila a nepreukázala, že by sa v čase doručovania zásielok správneho orgánu nezdržiavala v mieste svojho trvalého bydliska, čo by vylučovalo inštitút náhradného doručenia. Je teda len dôsledkom konania žalobkyne, že nevyužila svoje procesné práva, ktoré popísala v žalobe, t.j. nevyjadrila sa k podkladom rozhodnutia, nevykonala konfrontáciu, nepredniesla návrhy na dokazovanie a pod., pretože si podania prvostupňového správneho orgánu nepreberala. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa nevyužila svoje procesné právo predložiť dôkazy spochybňujúce, príp. vyvracajúce zistenia prvostupňového správneho orgánu ani v rámci odvolacieho konania. Jej odvolanie neobsahuje jediný dôvod, pre ktorý by mohol byť svedok, E. D. považovaný za zaujatú osobu, prípadne pre ktoré by mohli byť výsledky a závery vykonaného dokazovania spochybnené. Z uvedeného dôvodu nemohol žalovaný doplniť dokazovanie, resp. vykonať iný úkon, pretože mu nebol oznámený iný dôkaz slúžiaci na preukázanie tvrdení žalobkyne. Podľa názoru súdu, správny orgán vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol konštatovať, že žalobkyňa sa dopustila vytýkaného priestupku, pričom žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz preukazujúci opak. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím s ust. § 250k ods. 1 O.s.p tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, pričom žalovaný nemá takýto nárok zo zákona. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.