Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/218/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010211 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9011010211.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Ing. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, A., zastúpený: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, Teodora Tekela 23, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A. zo dňa 12.08.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni - personálny rozkaz ministra vnútra SR č. XXX zo dňa 16.05.2011, ktorým bol žalobca, naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii vyšetrovateľ Oddelenia všeobecnej kriminality, Odbor kriminálnej polície, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v A., služobný úrad Krajského riaditeľstva PZ v E., prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“). Žalobca spochybnil dôvod prepustenia zo služobného pomeru. Nesúhlasil s tým, čo bolo konštatované v rozhodnutí o jeho prepustení, že: - porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby; - za hrubé porušenie služobnej prísahy bolo považované, že nebol čestný a disciplinovaný, keď v úmysle získať neoprávnený prospech pre seba alebo iného zneužil svoje služobné postavenie a vzniknutú situáciu tým, že ako vyšetrovateľ v pridelenej trestnej veci obvineného Simeona V. informoval svojho kolegu mjr. T.. O. C. o ukončovaní predmetného vyšetrovania a zároveň mu uviedol, že prokurátor je ochotný umožniť obvinenému dohodu o vine a treste s najnižšou možnou sadzbou, chce však za to 3000 eur, čo mjr. Ing. O. C. následne oznámil zvolenému obhajcovi obvineného; - mal po krátkom čase T.. O. C. oznámiť, že ak nebudú peniaze, bude to pre obvineného A. V. znamenať trest odňatia slobody na X rokov, pričom túto informáciu mjr. T.. O. C. odovzdal obhajcovi obvineného; - dňa XX.XX.XXXX ráno žalobca do telefónu Z. Y., ktorý mu oznámil, že peniaze sú pripravené, potvrdil ponuku na akceptáciu dohody vo veci obvineného A. V., na základe čoho Z. Y. vyplatil mjr. T.. O. C. XX.XXX eur; - svoje sily a schopnosti nevynaložil na ochranu práv a majetku iného, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Žalobca namietal, že personálny rozkaz opieral svoje závery len o dôkazy zabezpečené v trestnom konaní vedenom vyšetrovateľom Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Bratislava, pod č.k. O.-XX/BPK-B-XXXX, pričom žalovaný videl dôvody prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v skutočnostiach zakladajúcich dôvody na vznesenie obvinenia voči žalobcovi v uvedenom trestnom konaní. Podľa žalobcu by mal platiť princíp prezumpcie neviny, tvrdil, že orgány činné v trestnom konaní môžu dôkazy v trestnom konaní vyhodnotiť inak, pričom správny orgán nie je oprávnený urobiť si závery o vine žalobcu vopred. Pokiaľ sa hovorí o porušení služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, nemôže takéto porušenie podľa žalobcu existovať bez toho, aby konanie, v ktorom sa takéto porušenie vidí, súčasne nebolo priestupkom alebo trestným činom. Zvlášť hrubý spôsob porušenia služobnej prísahy je podľa jeho názoru potrebné vykladať v súlade s výkladom intenzity takéhoto porušenia, čo znamená, že to musí byť porušenie zvýraznené svojou intenzitou, opakovaním a podobne. Žalobca poznamenal, že základným účelom princípu prezumpcie neviny je chrániť každého, teda aj príslušníka PZ, pred takým zaobchádzaním zo strany verejnej moci, ako keby bol vinný, skôr, než o tom v súlade so zákonom podľa stanovených pravidiel, zaručujúcich možnosť obhajoby, rozhodne oprávnený orgán. Podľa žalobcu správny orgán nie je oprávnený vopred predpokladať vinu osoby. Týmto sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný neriadil a svoje rozhodnutie postavil v rozpore s Ústavou SR na prezumpcii viny, osvojil si právo o vine rozhodovať, resp. ju predpokladať. Žalobca tvrdil, že sa trestného činu ani priestupku nedopustil, pokiaľ niekto tvrdí opak, musí to byť podložené rozhodnutím príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie však neexistuje. Pokiaľ v jeho konaní oprávnený orgán zistil disciplinárne previnenie, nemohol mu uložiť disciplinárne opatrenie prepustenia zo služobného pomeru. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.10.2012, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že skutkový stav uvedený v rozhodnutiach bol zadokumentovaný vlastným šetrením žalovaného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona do konania použil zápisnicu o výsluchu mjr. T.. O. C. i žalobcu ako účastníkov konania, ďalej bola použitá zápisnica o výsluchu ppr. Bc. O. C. a M.. M. J., monitoring tlače, rozhlasu a televízie, záznamy o oboznámení žalobcu s internými predpismi, prehľad o jeho odmenách a trestoch, záznam o jeho služobnej činnosti, stanovisko ZO OZP v SR č. X-XX zo dňa XX.XX.XXXX, záznam zo dňa XX.XX.XXXX o nazretí do vyšetrovacieho spisu X. Y.: O.-XX/BPK-B-XXXX s výpiskami a ostatné záznamy. Právne skutočnosti, ktoré zakladali dôvod pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, sú podľa názoru žalovaného v dostatočnom rozsahu uvedené v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa žalovaný ako odvolací orgán vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Poukázal na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy žalovaného, ktorý posudzuje, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný podotkol, že konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (viď právny názor vyjadrený v rozhodnutiach NSSR napr.: 6Sž 7/03, 4Sž 7/04, 1Sžo 152/2007, 8Sžo 118/2008). Žalovaný tiež poukázal na ustálený právny názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní neplatí ani zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva o prepustení zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Preto nemožno skúmať trestnosť činu v rozsahu, ktorý v konaní pred slovenským trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe (viď právny názor vyjadrený v rozhodnutiach Ústavného súdu SR napr.: III. ÚS 366/06-9, III. ÚS 263/06-14, III. ÚS 345/04-11). Otázka viny z trestného činu alebo z priestupku nie je podľa žalovaného predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení žalobcu z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Preto súčasne vedené trestné konanie alebo konanie o priestupku voči žalobcovi nemá vplyv na priebeh samostatného personálneho konania. Žalovaný preto nie je povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie o tejto otázke orgánmi na to príslušnými (viď právny názor vyjadrený v rozhodnutiach NSSR napr.: 1Sž-o-NS 24/04, 4Sž 143/02). V konaní o prepustenie zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ z hľadiska jeho prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, alebo jeho prípadnej priestupkovej zodpovednosti podľa zákona č. 372/1990 Zb., ale týmto rozhodnutím sa rozhoduje o zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním sa spreneveril služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam (viď právny názor vyjadrený v rozhodnutiach NS SR napr.: 8Sžo 92/2009, 1Sžo/98/2008, 1Sžo 108/2008, 1Sžo 91/2008, 8Sžo 125/2008). Žalovaný poukázal na to, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodov, že spáchal identický skutok, ktorý je definovaný v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.04.2011 riaditeľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v A. vypracoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ako dôvod uviedol, že mjr. T.. O. C. - vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v A., po predchádzajúcej vzájomnej dohode s žalobcom, ktorý je tiež zaradený ako vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v A., sa stretol so zvoleným obhajcom obvineného Simeona V., stíhaného v trestnej veci pod Y.: U.-XXX/JP-SI-XXXX, od ktorého opakovane žiadal finančnú hotovosť vo výške XX.XXX eur ako úplatok za to, že ovplyvní priebeh trestného konania v prospech obvineného. V. XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v A. na parkovisku čerpacej stanici A. sa mjr. T.. C. stretol so Z. Y. (osobou poverenou zvoleným obhajcom obvineného na jednanie v danej veci) a telefonicky kontaktoval žalobcu, povereného vyšetrovaním predmetnej veci obvineného A. V., ktorý v telefonickom rozhovore potvrdil vyššie uvedenú ponuku a prisľúbil v prípade jej akceptácie ovplyvnenie priebehu trestného konania v prospech obvineného. Po tomto rozhovore mjr. T.. O. C. od Z. Y. prijal finančnú hotovosť vo výške XX.XXX eur a bezprostredne na to bol zadržaný príslušníkmi policajného zboru. V uvedený deň bol zadržaný v súvislosti s predmetnou vecou aj žalobca. Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Bratislava pod Y.: O.-XX/BPK-B-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Skutkový stav pre potreby personálneho konania dokumentoval správny orgán šetrením bezprostredného nadriadeného a ako dôkaz bol použitý záznam z nazretia do vyšetrovacieho spisu spísaný dňa 30.03.2011. V spise sa nachádza okrem výpovede mjr. T.. O. C. uvedenej vo výpise z vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní, kde vypovedal v procesnom postavení obvineného, aj jeho výpoveď ako účastníka personálneho konania. Predovšetkým z výpovede menovaného v trestnom konaní vyplýva, že za ním prišiel kolega (žalobca) s tým, že prokurátor J. mu navrhol, že vybaví pre obvineného Simeona V. najnižšiu možnú trestnú sadzbu, ale chce za to 3000 eur. Nakoľko C. poznal obhajcu B.. A., tak s týmto súhlasil a rozhodol sa, že vybaví XX.XXX eur a to XXXX eur pre J., XXXX eur pre C. a XXXX eur pre žalobcu. S takouto ponukou sa stretol s B.. A. a dohodli sa. K predaniu peňazí malo prísť XX.XX.XXXX v ranných hodinách na čerpacej stanici A. v A. a so žalobcom sa dohodol tak, že nech si nechá zapnutý mobil a C. mu hneď zavolá, keď bude mať peniaze. O. stretnutí so Z. Y. tento povedal, že peniaze má, ale že nakoľko je C. iba sprostredkovateľ, chce aby bola dohoda potvrdená aj od iných. C. na to zavolal žalobcovi, telefón vzal do ruky Y., ktorý sa rozprával so žalobcom. Peniaze boli odovzdané peniaze C. ktorý bol následne zadržaný. V personálnom konaní sa mjr. T.. O. C. k týmto otázkam odmietol vyjadriť. Vo výpise z vyšetrovacieho spisu sa tiež nachádza zápisnica z výsluchu Mgr. M. J., prokurátora Okresnej prokuratúry v A., ktorý poprel a vylúčil akúkoľvek jeho osobnú účasť na vyššie opísanom skutku. Žalobca v personálnom konaní k veci na ústnom konaní dňa 28.03.2011 odmietol vypovedať, odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 27.03.2011, v ktorom poprel tvrdenia, ktoré sa mu kládli za vinu, pričom poukázal na nutnosť uplatnenia prezumpcie neviny. V postavení obvineného v trestnom konaní, ako to vyplýva z výpisu z vyšetrovacieho spisu, žalobca vypovedal, že sa s C. na ničom nedohodol a žiadnu ponuku telefonicky nepotvrdzoval. Je pravda, že v sobotu ráno telefonoval s C. a ešte s niekým, ale domnieval sa, že obsah rozhovoru sa týka osoby menom O., ktorého prítomnosť má C. zabezpečiť k výsluchu. Potvrdil, že vyšetruje trestnú vec obvineného V., ale táto vec je pred ukončením a obvinený V. sa pri výsluchu za účasti zvoleného obhajcu k trestnej činnosti doznal. V zápisnici o výsluchu mjr. T.. O. C. z trestného konania je zachytená informácia o telefonickom rozhovore, ktorý sa uskutočnil medzi ním, žalobcom a Z. Y.: C.: „Sme tu všetci, mne sa tu neverí, prídi sem a povedz im to osobne.“ Z.: „O., vykašli sa na to, ja nikam nejdem, s nikým sa nebudem rozprávať.“ C.: „Počkaj dám ti ho k telefónu.“ Y.: „C. to je?“ Žalobca: „Kto to je?“ Y.: „Peniaze sú pripravené.“ Žalobca: „Ponuka bola daná, buď ju akceptujete alebo nie.“ Y.: „Ďakujem, to som potreboval počuť.“ V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú záznam o služobnej činnosti žalobcu, záznam o odmenách a trestoch, záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, služobná prísaha žalobcu, záznam o preškolení zo znalostí právnych predpisov (zákon č. 171/1993 Z.z., nariadenie ministra vnútra SR č. 3/2002, Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 26/1995 Z.z.) a zápisnica o výsluchu ppor. Bc. O. C. zo dňa 29.03.2011. Dňa 16.05.2011 vydal minister vnútra SR personálny rozkaz č. 174, ktorým žalobcu prepustil zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona z dôvodov uvedených v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 17.08.2011 rozhodnutím č. A.-PS-PK-XXX/XXXX, rozklad žalobcu zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V zmysle ustálenej súdnej praxe musia byť zákonné predpoklady pre prepustenie policajta zo služobného pomeru dané v čase rozhodovania o prepustení a sú nezávislé od výsledku prípadného súvisiaceho trestného, či priestupkového konania, pričom porušenie služobnej prísahy, resp. služobných povinností nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Skutočnosť, že popri konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru prebieha konanie o priestupku resp. trestné konanie pre ten istý skutok, teda nebráni tomu, aby v personálnom konaní správny orgán rozhodol o predmete konania bez ohľadu na výsledok tohto konania. V správnom konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru je služobný orgán viazaný len zákonom č. 73/1998 Z.z. a v tomto konaní neplatí ani zásada prezumpcie neviny, a to ani v prípade, ak ide o totožné konanie, pre ktoré sa vedie konanie o priestupku alebo trestné konanie. Personálne konanie na rozdiel od priestupkového alebo trestného konania, v ktorom správny orgán rozhoduje o naplnení znakov skutkovej podstaty konkrétneho priestupku, resp. trestného činu a o otázke viny a uložení sankcie, rieši totiž len otázku zotrvania policajta v služobnom pomere z dôvodov protiprávneho konania upraveného v zák. č. 73/1998 Z.z. Je nutné tiež konštatovať, že v samostatnom personálnom konaní vedenom v súlade s ustanoveniami zákona sa neuplatňuje ani zásada trestného konania in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech páchateľa). Napadnutými rozhodnutiami žalovaný nerozhodoval o vine a nevine žalobcu zo spáchania trestných činov uvedených v Trestnom zákone, ale iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu v zmysle ustanovení zákona. Žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Personálne konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Súd považoval skutkové a právne závery žalovaného o tom, že sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy a služobných povinností, za opodstatnené, dostatočne preukázané a náležite odôvodnené. Za dôvodný a zákonný považoval súd aj z toho plynúci dôsledok pre žalobcu, že jeho konanie bolo vyhodnotené ako naplňujúce predpoklady pre prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Príslušným nadriadeným, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, je minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý v medziach zákona a v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie žalobcu bolo preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, pokiaľ ide o naplnenie zákonných podmienok ustanovených v § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a to, že: zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily nevynaložil na ochranu práv občanov, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Služobnú povinnosť zvlášť hrubo porušil tým, že nevykonával riadne štátnu službu, keď v súvislosti s jej výkonom sa podieľal na so zákonom rozpornom konaní opísanom v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Teda si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore), nariadením nadriadeného (čl. I písm. a) bod 7 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ; čl. 1 a 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ; čl. 1 ods. 1 písm. d) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru); nezdržal sa konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami a ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) a i) zákona. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Dodržaná bola zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona tým, že návrh na prepustenie žalobcu príslušný nadriadený pred vydaním personálneho rozkazu vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom, ktorý s ním súhlasil. Zákonné lehoty na prepustenie žalobcu, ustanovené v § 192 ods. 5 zákona, boli dodržané. Služobný pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona, a to dňom doručenia rozhodnutia o jeho prepustení. Žiadne ustanovenie zákona nebránilo príslušnému nadriadenému po splnení zákonných podmienok uvedených v § 192 ods. 1 písm. e) zákona pristúpiť na základe zadovážených dôkazov k predloženiu návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Z predložených dôkazov je aj podľa názoru súdu dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia. Protiprávne konanie mu bolo preukázané dôkazmi, ktoré boli zadovážené predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona. Žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v konaní o prepustení nepredložil žiadny hodnoverný a relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil objektívne zistený skutkový stav veci. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že obsah jeho rozhovoru s Štefanom Y. z XX.XX.XXXX sa mal týkať osoby menom O., ktorého prítomnosť má C. zabezpečiť k výsluchu, toto považoval súd za nedôveryhodné. Obsah rozhovoru takéto žalobcovo tvrdenie nijako nepotvrdzuje a ani len nenaznačuje. Záverom treba uviesť, že každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, s čím sú spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu. Funkcie štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.